Bolesť pri menštruácii, bolestivý pohlavný styk, ťažkosti s otehotnením. To sú len niektoré prejavy endometriózy, gynekologického ochorenia mladých žien. Endometriózu charakterizuje prítomnosť ložísk sliznice maternice mimo jej typickej likalizácie, maternicovej dutiny. Ložiská môžu byť prítomné kdekoľvek v tele.
Pre mnoho žien je táto diagnóza neznáma, pokiaľ sa s ňou nestretnú osobne alebo sa nevyskytne v ich okolí. Býva často veľmi bolestivá a spôsobuje problémy s otehotnením.
Endometrióza predstavuje ochorenie závislé na hladine estrogénu. Vyznačuje sa prítomnosťou ložísk sliznice maternice mimo maternicovej dutiny. Môže byť prítomná kdekoľvek v ľudskom tele, čo do istej miery zhoršuje objasnenie jej pozadia. Najčastejšou formou je výskyt sliznice maternice na vaječníkoch, kde endometrióza takto vytvára špecifické cysty vaječníka. Najviac ohrozené sú ženy v reprodukčnom veku.
Dodnes nie sú úplne príčiny jej vzniku objasnené. Predpokladá sa však viacero, ako napríklad epigenetická (faktory „vonkajšieho prostredia“), imunologická, hormonálna či genetická príčina. Najčastejšie sa uvažuje nad spätným tokom menštruačnej krvi cez vajíčkovody na vaječníky a do dutiny brušnej, pri asistencii imunologického systému.
Estrogén prirodzene stimuluje rast sliznice maternice, a tá reaguje na zmeny jeho hladiny. Cyklické vylučovanie hormónov vaječníkov – steroidov, najmä estradiolu, tak podporuje samotný rast ložísk endometriózy. Aj preto sa za jednu z príčin zvyšujúceho sa výskytu endometriózy pokladá nadprodukcia estrogénu, tzv. civilizačný hyperestrogenizmus. Ďalším častým nálezom u týchto žien je znížená hladina progesterónu.
Teória, ktorá spája skorý nástup menštruácie s vývinom endometriózy hovorí, že nástup menštruácie v 11. rokoch alebo skôr predlžuje dobu fertilného obdobia ženy, a tým zvyšuje riziko ochorenia. Ženy s pozitívnou rodinnou anamnézou, s výskytom endometriózy u priamych príbuzných, majú až šesťnásobne vyššie riziko vývoja ochorenia. Rizikové sú tiež ženy, ktoré ešte nerodili.
Riziko endometriózy je najvyššie v 3. – 4. dekáde života. Boli však opísané prípady aj pred nástupom prvej menštruácie a tiež aj u žien po menopauze.
Endometriózu môžeme podľa výskytu rozdeliť do troch skupín. Ochorenie však bolo dokázané takmer vo všetkých orgánoch ľudského tela.
1. Prítomnosť endometria v svalovine maternice medzi svalovými vláknami. Môže byť prítomné aj v úžine vajíčkovodu. Pri tomto type ochorenia sa vedú polemiky, či patrí medzi endometriózy.
2. Endometrium lokalizované na pohlavných orgánoch mimo steny maternice, najčastejšie na vaječníku, vajíčkovode, panvovej časti pobrušnice, väzoch vedúcich od maternice až po krížovú kosť, či krčku maternice. Je to najčastejší anatomický variant ochorenia. Jednotlivé umiestnenia sprevádzajú rôzne príznaky závisiace od rozsahu ochorenia a tvaru ložísk.
3. Endometriálne tkanivo sa vyskytuje v orgánoch dutiny brušnej, najmä močového mechúra alebo čriev. Zriedkavejšie sa však môže endometrióza vyskytnúť aj v pľúcach, operačných jazvách a pod. Tento typ má menej častý výskyt.
Klasifikácia na základe rozsahu ochorenia je bodové hodnotenie postihnutia orgánov s rozlišovaním ložísk aktívnej endometriózy a zrastov. Podľa nálezu v malej panve a dutine brušnej rozdeľuje endometriózu do štyroch štádií, od I. miernej po IV. ťažkú.
Určujúce faktory sú lokalizácia, rozsah a hĺbka preniknutia endometriózy do tkanív, prítomnosť a závažnosť zrastov a prítomnosť a veľkosť vaječníkových endometriómov (cýst).
Typickým klinickým obrazom charakterizujúcim endometriózu je panvová bolesť a infertilita, čiže neschopnosť úspešne otehotnieť a donosiť plod. Až 40 – 60 % pacientok s chronickou panvovou bolesťou má diagnostikovanú endometriózu. Príčina bolesti je podmienená viacerými faktormi.
Bezpríznakový priebeh ochorenia pozorujeme zvyčajne v úvodných štádiách. Bolesť sprevádzajúca endometriózu môže byť cyklická, viazaná na menštruáciu alebo chronická panvová bolesť.
Bolestivá menštruácia je typická pre úvodné štádiá endometriózy, trvalá bolesť v oblasti panvy je typická pre prítomnosť zrastov. Pri postihnutí tkaniva medzi pošvou a konečníkom, či väzov vedúcich od maternice až po krížovú kosť je prítomný bolestivý pohlavný styk (dyspareunia).
V tráviacom trakte môže viesť endometrióza k zažívacím ťažkostiam, v močovom trakte k prítomnosti krvi v moči, bolestivému, častému močeniu.
Zhubné bujnenie endometriózy sa nevyskytuje často, ale niektoré typy karcinómov vaječníka s ňou majú definovaný vzťah.
V diagnostike endometriózy patrí ultrazvukové vyšetrenie (USG) a magnetická rezonancia (MR). MR sa využíva najmä v diagnostike endometriómov, čiže cýst na vaječníkoch, či diagnostike menej častých foriem endometriózy. USG vyšetrenie nedosahuje 100 % citlivosť, preto má v prípade endometriózy význam iba pozitívny nález. Neprítomnosť ochorenia pri USG vyšetrení nevylučuje samotné ochorenie. V začiatočných štádiách sú lézie častokrát príliš malé k spoľahlivej USG diagnostike. Druhým faktorom je prítomnosť zrastov v pokročilých štádiách.
Zlatým štandardnom teda ostáva laparoskopia (LSK) a histologické potvrdenie procesu. Rozhodnutie o indikácii k operácii musí sledovať individuálne ciele pacientky, keďže sa častokrát jedná o pacientky neplodné.
Endometriózu môžeme podľa anatomickej lokalizácie rozdeliť do troch skupín. Ochorenie však bolo dokázané takmer vo všetkých orgánoch ľudského tela.
1. Prítomnosť sliznice maternice v svalovine maternice, medzi svalovými vláknami. Sliznica môže byť prítomná aj v úvodnej časti vajíčkovodu.
2. Sliznica maternicee lokalizovaná na pohlavných orgánoch mimo steny maternice, najčastejšie na vaječníku, vajíčkovode, panvovej časti pobrušnice, väzoch vedúcich od maternice až po krížovú kosť, či krčku maternice. Je to najčastejší anatomický variant ochorenia.
3. Endometriálne tkanivo sa vyskytuje v orgánoch dutiny brušnej, najmä v močovom mechúri alebo črevách. Zriedkavejšie sa však môže endometrióza vyskytnúť aj v pľúcach, operačných jazvách a pod. Tento typ má menej častý výskyt.
Pri klasifikácii je na základe rozsahu ochorenia určujúcim faktorom lokalizácia, rozsah a hĺbka preniknutia endometriózy do tkanív, prítomnosť a závažnosť zrastov a prítomnosť a veľkosť vaječníkových endometriómov (cýst).
Na základe vzhľadu možno endometriózu rozdeliť na cystickú, nodulárnu a adhézie. Pri cystickej u pacientky nachádzame typické endometriózne cysty vaječníkov. Nodulárna endometrióza znamená prítomnosť uzlíkov endometriózy a adhézie predstavujú zrasty, vznikajúce ako následok ochorenia, čo vedie k trvalej panvovej bolesti a poruche fertility, teda schopnosti otehotnieť.
Liečbu ovplyvňujú viaceré faktory ako symptómy, lokalizácia, ciele liečby, ale aj želanie pacientky zachovať jej plodnosť.
Často používaná forma liečby bolesti súvisiacej s endometriózou je orálna antikoncepcia. Cieľovou skupinou sú mladé ženy s bolestivou menštruáciou, u ktorých nedosahuje podávanie nesteroidných antiflogistík liečebný účinok.
Pre chirurgickú liečbu je dôležité rozdelenie pacientok podľa indikácie, s ohľadom na ciele liečby. Patrí tu odstránenie endometriálnych ložísk, zmiernenie bolesti a liečba neplodnosti.
Cieľom je čo najmenší zásah do tela pacientok, preto je uprednostňovaná laparoskopia. Endometriálne cysty na vaječníku sú často riešené chirurgicky, s cieľom redukcie návratu ochorenia. Keďže ide prevažne o mladšie ženy v reprodukčnom období, odstránenie maternice a oboch vaječníkov a vajíčkovodov nie je indikované často. Táto liečebná možnosť je určená pre pacientky, ktoré už nechcú otehotnieť a u ktorých je endometrióza progresívna.
Cieľ úsilia liečby smeruje k odstráneniu bolesti, zvýšeniu šance na otehotnenie, ako aj k oddialeniu návratu ochorenia. Napriek pomerne širokej báze možností medikamentóznej a chirurgickej liečby nie je možné definovať rovnaké postupy a každá pacientka si vyžaduje v liečbe samostatný prístup.