Fytoterapia – liečba bylinnými prípravkami

Podľa najnovších odhadov z celkového počtu 422 000 rastlinných druhov až 50 000jevyužívanýchna liečenie. Význam liečivých rastlín je však rôznorodý. Rastliny alebo ich časti a látky, ktoré obsahujú, sú dôležitým a často jedinečným komponentom nielen pre farmaceutický priemysel, ale aj významným zdrojom pre kozmetickú, potravinársku a liehovarnícku výrobu. V populácii môžeme pozorovať rastúci trend v spotrebe produktov obsahujúcich prírodné liečivé zložky alebo výťažky z bylín.

Od začiatku 20. storočia bolo preskúmaných viac ako 60 percent dovtedy neznámych chemicky aktívnych látok rastlinného pôvodu. Tieto buď priamo pochádzali z liečivých rastlín, alebo nimi boli inšpirované ich synteticky vyrábané ekvivalenty. Niektoré druhy rastlín využívaných pri fytoterapii majú charakter zeleniny alebo okrasnej rastliny, väčšinu však možno charakterizovať ako byliny. Až do začiatku dvadsiateho storočia vo vyspelých krajinách práve liečivé rastliny predstavovali hlavný zdroj prípravkov používaných pri liečbe ochorení a vo veľkom množstve krajín sú aj dnes ľahko dostupnou alternatívou.

Účinné látky obsiahnuté v týchto rastlinách vo forme organických zlúčenín sú prirodzeným dôsledkom metabolizmu týchto rastlín. Z hľadiska ich obsahu sa môžu nachádzať v rôznych morfologických orgánoch, a to v koreni, podzemku, listoch, kvete alebo plode rastliny, a v rôznych koncentráciách. Tieto zlúčeniny sa uplatňujú pri liečbe ochorení, pri predchádzaní ochoreniam alebo pri zmierňovaní príznakov niektorých ochorení. Pri fytoterapii možno využívať čerstvú formu, prípadne formu konzervovanú rôznymi spôsobmi do podoby vegetabilnej drogy. Na získanie liečivých zložiek sa dnes využíva účelové pestovanie liečivých rastlín (ľubovník bodkovaný, levanduľa), ich zber vo voľnej prírode (podbeľ liečivý, breza bradavičnatá, praslička roľná), kombinovaná forma zberu (harmanček, skorocel), účelové pestovanie v umelých podmienkach (aloe vera, stévia) a dovoz zo zahraničia (čajovník, opuncia).

Účinne látky

Ide o zmesi chemických a terapeuticky rozdielnych obsahových látok. Niektoré z nich sú hlavnými účinnými látkami (biologicky aktívne látky ako zdroj farmakologického účinku) alebo majú podobu vedľajších účinných látok (ovplyvňujú terapeutický efekt), prípadne sú to látky balastné (bez špecifického liečivého či terapeutického účinku). Medzi časté organické zlúčeniny rastlinného pôvodu s terapeutickým účinkom patria rastlinné alkaloidy. Sú to dusíkaté látky prítomné v rastlinnom tele vo forme solí organických kyselín (nikotín, kofeín, teobromín, morfín, papaverín, kapsaicín a podobne). Niektoré z alkaloidov sú pre organizmus vo zvýšených koncentráciách toxické. Ďalšou fytoterapeuticky účinnou zložkou rastlinných tiel sú farbivá, dodávajúce typické sfarbenie mnohým plodom rastlín. Podľa štruktúry ich môžeme rozdeliť na hypochrómy (chlorofyl, karotén) a hydrochrómy (antokyany). Veľmi účinné zlúčeniny sú flavonoidy, látky podobné vitamínom, so silnými antisklerotickými a antioxidačnými účinkami. Fytoncídy majú antibiotický charakter (cesnak, cibuľa, chren, levanduľa, materina dúška). Glykozidy sú väčšinou horké a jedovaté, ale ich terapeutický účinok sa využíva pri ochoreniach súvisiacich s látkovou výmenou. Glukokiníny sa využívajú na znižovanie hladiny krvného cukru (fazuľové struky, listy čučoriedky). Horčiny povzbudzujú pri nechutenstve, priaznivo pôsobia pri ochoreniach žalúdka a čriev aj žliaz s vnútorným vylučovaním. Kumaríny zabraňujú zrážaniu krvi, pomáhajú tlmiť kŕče, ovplyvňujú srdcovú činnosť a vstrebávanie vápnika. Saponíny zmenšujú povrchové napätie a pôsobia na organizmus detoxikačne. Ďalšími účinnými zložkami sú slizy, silice (éterické a aromatické oleje), triesloviny a vitamíny. Veľkú skupinu liečivých zložiek tvoria fytoestrogény, látky ovplyvňujúce žľazy s vnútorným vylučovaním.

Rozdelenie liečivých rastlín

Liečivé rastliny sa rozdeľujú na základe liečivých vlastností a miery účinnosti obsahových látok na niekoľko skupín. Prvú tvoria mierne účinkujúce liečivé rastliny (fytoterapeutiká, ktoré možno užívať dlhší čas, napríklad jahoda, lopúch, medovka, repík, skorocel). Druhú skupinu tvoria stredne účinkujúce liečivé rastliny (možno ich užívať 3 až 4 týždne, patrí sem cesnak, ostropestrec, rebríček). Ďalšou skupinou sú silne účinkujúce liečivé rastliny (možné je len krátkodobé užívanie v prísne vymedzených dávkach, napríklad graciola, jasenec, medvedica lekárska, vratič obyčajný). Poslednú skupinu zastupujú toxicky pôsobiace liečivé rastliny s možnosťou smrteľného účinku (hlaváčik jarný, konvalinka, lastovičník, ľuľkovec zlomocný, náprstník a podobne).

Riziká

Liečivé rastliny v závislosti od obsahu účinných látok môžu spôsobiť výrazné komplikácie a niekedy aj otravu a smrť organizmu. V prípade ich využitia predovšetkým u malých detí, starších ľudí a tehotných žien je dôležité sa o ich využití poradiť s lekárom, prípadne s farmaceutom. V prípade samoliečby prostredníctvom voľnopredajných zmesí je vhodné držať sa usmernení na obale produktov a neprekračovať povolené dávkovanie, prípadne pozorne zvážiť ich využitie, ak sa prejavia vedľajších účinky. V takom prípade sa odporúča kúru prerušiť a stav konzultovať s lekárom.