Vytratila sa z vašej spálne intimita? Dôvodom môže byť aj stres

V tomto článku sa dozviete

• Kedy začína telo vysielať varovné signály?
• Aké sú varovné signály stresu?
• Fyzické príznaky stresu 

Kedy začína telo vysielať varovné signály?

Starosti o zdravie, strach zo straty blízkych, zmeny spôsobu práce i života aj neistota – to sú stresory, ktorým v poslednom období čelíme. V celej Európskej únii vyvolali vysokú mieru úzkosti a depresie, ktorú potvrdili aj štúdie.⁷ Podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied (SAV)⁶ takmer polovica respondentov (48,2 %) uviedla, že počas pandémie  často alebo občas zažívala depresívne pocity. Vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu vykazovali najmä mladší. Horší duševný stav zaznamenali aj tí, ktorým sa zhoršili vzťahy v domácnosti či narástli obavy o pracovnú pozíciu.

Mnohí však svojmu duševnému stavu napriek tomu pozornosť nevenujú. V našej uponáhľanej spoločnosti môže byť náročné nájsť si čas na zamyslenie nad tým, ako sa cítime. Zameriavame sa na výkon a často sa sústreďujeme len na to, čo musíme urobiť. Niekedy je toho priveľa a strácame schopnosť venovať pozornosť svojim potrebám. Alebo jednoducho nepočúvame, čo nám hovorí telo a myseľ. Nevnímame varovné signály prežívaného stresu.

Konáme skôr úplne naopak – pokúšame sa ignorovať príznaky alebo ich vnímame len izolovane. Je pre nás náročné ukázať „slabú“ stránku. Cítime, že musíme zvládnuť a stihnúť všetko. Že by sme v prvom rade mali uspokojiť potreby ostatných, a to aj za cenu robenia vecí, ktoré nechceme. Preháňame to a neprestaneme ani v prípade, keď už to reálne ohrozuje naše zdravie. V tom momente sme už k všetkým známkam obrovského stresu slepí.

Vždy by sme mali mať pamäti, že stres má mnoho spúšťačov. Môže mať korene v pracovných, sociálnych, finančných, zdravotných či životných problémoch alebo v ich kombinácii. Narodenie dieťaťa, presťahovanie sa, nová práca či povinnosti. To všetko môžu byť stresujúce zážitky, pri ktorých si často ani neuvedomujeme, že sme v strese.

Aké sú varovné signály stresu?

Stres vplýva na to, ako sa cítime, fyzicky i mentálne, a tiež na to, ako sa správame. Ak dokážeme odhaliť, keď sme v strese, ľahšie nám to umožní určiť jeho možné príčiny. 

Fyzické príznaky stresu 

Fyzické príznaky stresu sú oveľa očividnejšie a postrehneme ich ľahšie. Mnoho z nich spôsobuje veľkú bolesť, no často ich riešime oddelene. Nie každý z nás pociťuje rovnaké príznaky, ale telo nám nimi vysiela varovné signály. Naznačuje, že úroveň stresu sa stala príliš vysokou.

1. Bolesti hlavy a svalové napätie

Pri stresovej reakcii tela reagujú svaly mimovoľným napnutím, aby sa chránili pred zranením. Prirodzene majú tendenciu sa opäť uvoľniť, hneď ako táto reakcia odznie. Ak je naše telo neustále v stresovej reakcii „boj alebo útek“, produkuje stresové hormóny. Tie udržujú svaly napnuté a bez príležitosti relaxovať.

Pravidelné a mimovoľné napnutia môžu časom viesť k mnohým bolestiam tela. Napnuté svaly spôsobujú nepohodlie, bolesti hlavy, chrbta, krku a ramien. V závažnejších prípadoch sú to aj problémy s pohyblivosťou. 

Zvýšená hladina stresových hormónov môže spôsobiť zmeny v cievach okolo mozgu, čo vedie k tenzným (tupým, obojstranným)bolestiam hlavy a migrénam.⁴ Je možné, že sa vplyvom dlhodobého stresu bolesť stane chronickou a je potrebné ju riešiť užívaním rôznych doplnkov alebo liekov.

Cieľom štúdie² Národného neurologického ústavu v Taliansku bolo posúdiť, ako stres ovplyvňuje chronické bolesti hlavy, a najmä zistiť, či udalosti hrajú úlohu pri prechode od jej epizodickej (ojedinelej) formy na chronickú. Výsledky potvrdzujú spúšťaciu úlohu stresu pri bolestiach hlavy. Na vzorke 267 ľudí s chronickými bolesťami hlavy zistili, že stresová udalosť predchádzala ich vzniku v približne 45 % prípadov. Tiež zistili, že epizodická bolesť hlavy (migréna u väčšiny pacientov, 74,1 %) bola na začiatku vzniku chronickej formy asi v 90 % prípadov.

Ďalšia dlhodobá štúdia, ktorá skúmala spojenie medzi stresom a bolesťou hlavy, ukázala, že zvýšená intenzita stresu bola spojená s častejšou bolesťou hlavy počas mesiaca.³ 

Mnoho vedeckých štúdií potvrdzuje, že stres môže prispieť k vzniku migrén alebo stavu charakterizovaného bolesťou v oblasti hlavy alebo krku. Mali by sme si ale pamätať, že stres nie je jediným spúšťačom. Medzi ďalšie bežné spúšťače bolestí hlavy patrí napríklad nedostatok spánku, pitie alkoholu a dehydratácia.

2. Tráviace ťažkosti 

Mozog má priamy vplyv na žalúdok a črevá. Stačí, že človek na jedlo iba myslí alebo ho pripravuje, a žalúdok už uvoľňuje kyseliny. Práve preto môže byť naše brucho jedným z prvých miest, kde sa objavia príznaky stresu či úzkosti.

Trávenie riadi enterický nervový systém, akýsi mozog tráviacej sústavy. Tvoria ho nervy, ktoré komunikujú s centrálnym nervovým systémom. Ten kontroluje činnosť tráviacej sústavy. Keď sa aktivuje rekcia na „boj alebo útek“, môže to ovplyvniť aj trávenie. 

Centrálny nervový systém totiž zastaví prietok krvi, zmení sekréty potrebné na trávenie jedla a môže spôsobiť stiahnutie tráviacich svalov. Stres takto ovplyvňuje spôsob, akým sa jedlo pohybuje naším telom, výsledkom čoho nastáva hnačka alebo zápcha. Môžeme tiež pocítiť nevoľnosť, nutkanie na vracanie alebo bolesť žalúdka.

Je možné, že nával hormónov, zrýchlené dýchanie a zrýchlený tep narušia náš tráviaci systém. Vďaka vyššej hladine žalúdočnej kyseliny je väčšia pravdepodobnosť pálenia záhy, kyslého refluxu alebo dokonca tvorby vredu. Príznaky stresu alebo vredu zahŕňajú pálčivú bolesť žalúdka, nevoľnosť a nadúvanie.⁵ 

Stres ovplyvňuje aj pečeň, ktorá vtedy produkuje a vypúšťa do krvi ďalší cukor krvi (glukózu), aby nám dodala energiu. Ak sme v chronickom strese, naše telo nemusí tento mimoriadny nárast glukózy vydržať, čím sa môže zvýšiť riziko vzniku cukrovky 2. typu.

U mnohých stres priamo ovplyvňuje chuť do jedla. Pre niekoho to znamená prejedanie sa, pre iného úplnú stratu chuti do jedla. Pri krátkodobom strese bežne chuť do jedla strácame. Časť mozgu nazývaná hypotalamus produkuje hormón uvoľňujúci kortikotropín, ktorý potláča chuť do jedla. Ale ľudia, ktorí sú v strese chronicky, majú zvýšené hladiny kortizolu. Tento hormón zvyšuje chuť do jedla, najmä na sladké a škrob obsahujúce jedlá. Odtiaľ pochádza výraz „zajedanie stresu“.

Ak ste si všimli výrazné zmeny hmotnosti, alebo že jete výrazne viac či menej ako obvykle, mali by ste sa zamyslieť nad množstvom stresu vo vašom živote. Keď sa vám podarí prísť na jeho zdroj, ľahšie sa mu vyhnete alebo sa s ním vyrovnáte.

3. Imunita

Výskumy stresu a jeho vzťahu k imunitnému systému boli vždy zaujímavé pre lekársku a vedeckú komunitu. Ukázali, že v malých dávkach stresový hormón kortizol posilňuje imunitu obmedzením zápalu. To nám pomáha vyhnúť sa infekciám a liečiť rany. 

Dlhodobý (chronický) stres ale vedie k trvalo vysokým hladinám kortizolu a kortikosteroidov (látka zodpovedná za imunitu), ktoré spôsobujú zhoršené protizápalové účinky imunitného systému. Následkom toho bývajú chronické infekcie, chronické zápalové autoimunitné ochorenia alebo rakovina, ako aj ďalšie fyziologické poruchy. Môže tiež predĺžiť čas, ktorý telo potrebuje na to, aby sa zotavilo z choroby alebo úrazu.¹⁰

Podľa Americkej psychologickej asociácie môže stres znížiť počet a účinnosť prirodzených bielych krviniek alebo lymfocytov v tele, ktoré sú potrebné na boj proti vírusom. Z tohto dôvodu sú vystresovaní ľudia náchylnejší na vírusové ochorenia, ako je chrípka a nachladnutie, ale aj na iné infekcie.¹⁰ 

V štúdii, ktorá skúmala vzťah medzi stresom a infekciou horných dýchacích ciest, bolo 235 dospelých zaradených do skupiny s vysokým alebo nízkym stresom. Počas 6-mesačného obdobia zaznamenali osoby v skupine s vysokým stresom o 70 % viac infekcií dýchacích ciest a mali takmer o 61 % viac dní príznakov ako skupina s nízkym stresom.⁸ 

Podobné výsledky priniesla aj metaanalýza zameraná na 27 štúdií zaoberajúcich sa vplyvom psychologického stresu na infekciu horných dýchacích ciest, ktorá potvrdila zvýšenú citlivosť na rozvoj spomínanej infekcie.⁹

4. Hormonálna nerovnováha 

Mnoho ľudí pociťuje počas stresových období aj zmeny v sexuálnom živote. Aby naše libido (sexuálna túžba) fungovalo správne, hormonálna rovnováha a neurologické cesty musia byť v rovnováhe. Keď sme v strese, uvoľňujú sa stresové hormóny, ktoré do tejto rovnováhy zasahujú a môžu viesť k strate libida.

Dlhodobý stres zvykne vplývať i na hormonálnu rovnováhu a reprodukčné cykly. Kortizol ovplyvňuje množstvo estrogénu a progesterónu, ktoré okrem iného regulujú menštruačný cyklus. U žien to môže viesť k nepravidelnej menštruácii a spôsobiť väčší vplyv nálad a emocionálnych zmien počas celého cyklu. Stres môže tiež ovplyvniť sexuálnu túžbu a dokonca aj plodnosť.¹¹ 

Menšia štúdia hodnotila úroveň stresu u 30 žien a potom merala ich vzrušenie pri sledovaní erotického filmu. Tie, ktoré mali vysokú úroveň chronického stresu, zažili menej vzrušenia v porovnaní so ženami, ktoré mali pred sledovaním filmu nižšiu úroveň stresu.¹² 

Švajčiarska štúdia, ktorej sa zúčastnilo 103 žien, zistila, že viac stresu súvisí s nižšou úrovňou sexuálnej aktivity a spokojnosti.¹³ Táto štúdia je jednou z prvých, ktorá skúmala súvislosť medzi stresom a každodennou sexuálnou aktivitou v časovom období 3 mesiacov. Zhromažďovali a vyhodnocovali údaje o prežívanom strese, sexuálnej aktivite, sexuálnom uspokojení a sexuálnom naplnení vo vzťahu k sebe samému, ale aj smerom k partnerovi. 

Výsledky tejto štúdie nám takisto ukazujú, že je tu významná súvislosť medzi stresom a nižšou sexuálnou aktivitou. Naznačujú, že ľudia sa jej venujú predovšetkým vtedy, keď majú na seba viac času, čo je zvyčajne prípad víkendov a iných voľných dní. 

Naopak, počas týždňa, kedy je úroveň stresu vyššia, hlásili páry aj viac negatívnych interakcií. Stres z práce si preniesli domov, kde sa častejšie pohádali, čo viedlo aj k menšej chuti na sex. To ale podľa predchádzajúcej štúdie nemusí platiť pre mužov, u ktorých stres môže zvýšiť sexuálnu túžbu a aktivitu.