V seriáli „Na slovíčko s fyzioterapeutom“ zodpovieme najčastejšie otázky bežcov súvisiace so zdravím. V tejto časti sa fyzioterapeut Marián Oráč venuje rôznym zraneniam bežcov, metódam ich liečby a odporúčanej prevencii.
Predovšetkým ignorovanie svojej športovej histórie a pretrénovanosť. Ak mal človek sedavé zamestnanie, nikdy nešportoval a teraz chce behať, mal by začať rezkou chôdzou. Nie veľmi rýchlou, aby si pripravil nielen pohybový, ale aj srdcovo-cievny aparát a hormonálny systém na túto záťaž.
Častejšie našu ambulanciu vyhľadávajú začiatočníci. Sú to ľudia, ktorí chcú behať, ale ich behanie vedie k preťažovaniu a potom nás vyhľadajú, aby sme im rýchlo pomohli. Tí skúsenejší bežci sú u nás tiež, ale oni vyžadujú dlhodobú starostlivosť. Ich problémy sú náročnejšie na správnu analýzu a správne zacielenie terapie.
Začiatočníci majú skôr syndrómy akútneho preťaženia, problémy z pretrénovania. Bolesti predkolení, zápaly okostice, teda problémy vyplývajúce z toho, že ich pohybový aparát ešte nie je pripravený na takú záťaž, akú v tréningu absolvujú. U skúsenejších bežcov sú to skôr chronické problémy. Ochorenia prameniace napríklad zo zlej anatómie kĺbu, ktorá nebola na začiatku postrehnutá a došlo k jej preťažovaniu. Napríklad bolesti bedrových kĺbov, bolesti krížov či bolesti chrbtice.
Pri neprimeranej záťaži sa do tela vyplavuje veľa zápalových látok. Aj do vnútrokĺbovej tekutiny, ktorá má vyživovať chrupavky. Lenže zápalové látky v nej sú veľmi agresívne, takže tekutina chrupavku nevyživuje, ale ničí. Čiže, ak si bežec pretrénovaním privedie telo do stavu vysokej zápalovej aktivity, neraz chronickej, tak kĺby začnú trpieť.
Nepoškodí ich vaša hmotnosť, nárazy, ale následky vašej pretrénovanosti. Je preto nezmysel stavať tréning s cieľom, že chcem rýchlo vyhrať nejaké preteky. Treba si ho postaviť tak, aby človek vedel behať v zdraví celé roky.
Napríklad zlá bežecká technika. Väčšina ľudí behá v záklone alebo vo vzpriamenom postoji. Tým si zaťažujú panvu, chrbticu, aj ďalšie kĺby tela. Správna technika sa dá naučiť, napríklad aj pomocou metódy PoseMethod. Je fajn, keď vás niekto pri behu odfotí zboku, aby ste videli svoj postoj a potom viete, čo máte zlepšovať.
U nás v praxi sa najčastejšie stretávame s následkami zlej bežeckej techniky v podobe plantárnej fascitídy, poškodenia achiloviek, bolestí predkolení, bedier, krížov, ramien a ide to až do bolestí hlavy. Preto sú dobré komunitné behy, kde si idete zabehať s inými bežcami. Oni vidia, ako bežíte a môžu vám poradiť, čo treba na technike vylepšiť.
Fyzioterapia dokáže tieto problémy do istej miery ovplyvniť, ale odstrániť všetky len ňou sa nedá. Niekedy treba spoluprácu s ortopédom, protetikom, niekedy potrebujeme konzultovať aj s neurochirurgom – napríklad u dlhoročných bežcov, u ktorých dochádza k veľkému poškodzovaniu medzistavcových platničiek. Fyzioterapia je vtedy vlastne prípravou pred operáciou a pomáha po nej k rýchlejšiemu návratu k pôvodnému životnému štýlu tohto človeka.
Môj názor je taký, že všetko, čo človeku môže pomôcť, sa počíta. Najefektívnejšie je používať tejping spolu s ďalšími fyzioterapeutickými metódami. Podľa fyzioterapeutov je kineziotejping jednou z efektívnych metód, ako pomôcť športovcovi so zdravotným problémom k lepšiemu výkonu.
Jeho efekt sa však zatiaľ nedá zmerať, preto naň vedci pozerajú cez prsty. Športoví lekári a olympijské zväzy akceptujú tejping ako serióznu metódu fyzioterapie a podpory výkonu športovca. Dá sa povedať, že ako podporná metóda funguje. Ak by kinezioterapeutické pásky nefungovali, tak by ich elitní športovci sveta nepoužívali.
Poznáme dva druhy – jeden je fixný, ktorý môžete vidieť u boxerov či volejbalistiek na prstoch. Nie je elastický a jeho funkciou je zafixovať časti tela, čiže funguje ako malá dlaha. Druhým typom je elastický kineziotejping, ktorý sa používa na väčšie kĺby a svaly na ich funkčnú stabilizáciu. Napríklad, keď svaly nemajú dostatočný ťah.
Na predĺženie efektu manuálnej fyzioterapie alebo u športovcov na konkrétny športový výkon. Väčšinou pri bolestiach chrbtice, ramena, kolena, achilovky, pri nestabilných členkoch, bolestivých lakťoch a podobne. Pred aplikáciou tejpingu potrebujem vedieť, aké má ten človek ťažkosti, kedy ich máva, pri akom zaťažení, aby som tú pásku vedel správne aplikovať. Popritom často robíme úpravu držania tela, prípadne rozsahu pohyblivosti.
Áno, žiadajú si ho. My k tomu pristupujeme trošku komplexnejšie a tejping považujeme za jednu z možností fyzioterapie. Ako som už spomínal, som zástanca cesty, že najefektívnejšie je používať ho spolu s inými fyzioterapeutickými metódami. Aj nedávno sme mali jedného pána, ktorý prišiel s tým, že má pri behu problém a chcel, aby sme mu nalepili tejping lebo bol presvedčený, že mu pomôže.
Pri vyšetrení sme zistili, že tento pán má menší rozsah pohyblivosti v členkovom kĺbe, než by mal mať. Preto sme okrem tejpingu s ním začali pracovať aj inými fyzioterapeutickými metódami a po krátkom čase začal behať bez bolestí a väčšie vzdialenosti. Dennodenne robí iné metódy fyzioterapie a tejping aplikujeme len z času na čas. Napríklad na preteky.
Optimálna doba jednej aplikácie je tri, maximálne päť dní. Ak niekto používa pásky celé roky, nie je to úplne v poriadku. Povedal by som, že v takom prípade má problém, ktorý treba riešiť inými metódami.
Tejpovacia páska je natiahnuteľná o 40 %, teda z 10 centimetrov viete urobiť 14. Pri aplikovaní treba vedieť, kde a ako silno ju treba natiahnuť. Bežný človek bez odborných vedomostí a skúseností nevie, kadiaľ presne vedú šľachy, svaly, ktorým potrebuje pomôcť.
Preto rozdiel medzi tým, keď si človek nechá tejping aplikovať u odborníka a keď si ho urobí sám doma, je vidieť vo výslednom efekte. Ľudia, ktorí si nechali lepiť tejping u nás, sami uznali, že odborne nalepený tejping je niečo celkom iné, účinnejšie. Že to nie je len chytiť pásku a nalepiť si ju na kožu. Keď sa niekto rozhodne lepiť pásku doma sám, radšej nech si kúpi takú, ktorá má medicínske certifikáty, aby neriskoval alergickú reakciu.
Ja odporúčam strečing, rolovanie na penovom valci, cviky na koordináciu chodidla a nohy na nestabilných plošinách, cviky na stabilitu centra tela. Dôležitý je tiež iný kompenzačný šport. Teda plávanie, bicykel, turistika. Mnohí špičkoví dlhoroční ultrabežci sú špičkovými skialpinistami. Ja sám tiež kompenzujem beh skialpom.
Autor článku: Slavomíra Lorencová
Na otázky odpovedal fyzioterapeut Mgr. Marián Oráč.
Myslíte si, že vám kĺby „udrží vo forme“ kolagén či iná kĺbová výživa? Mýlite sa. Aby boli zdravé, potrebujú hlavne…
Presne 186 tímov a 2 sólo bežci, spolu 2 143 pretekárov. Beh Od Tatier k Dunaju 2015 opäť prepisoval históriu.…
September 2015 – Dvadsaťsedemročný bežec zomrel počas polmaratónu v Budapešti. Skolaboval na 20. kilometri a nepomohol mu ani zásah lekárskeho…
