Biely, béžový, hnedý, podkožný, viscerálny… reč je o tuku v našom tele. Podkožný tuk vieme nahmatať, hlavne na bruchu a stehnách. Oveľa viac nebezpečný je viscerálny tuk, ktorý nevidíme, ale obrastá naše vnútorné orgány. Pozor! Je tu nový člen v skupine, hnedý tuk. Prečítajte si, čo zatiaľ o ňom vieme.
Možno nepatríte k ľuďom, ktorí o súkromí Angeliny Jolie a Brada Pitta vedia viac ako o svojom vlastnom tele, ale čo viete o svojom tukovom tkanive?
Jasné, viete, že je „to“ maslové, trasľavé a škaredé, a keď ho je naozaj veľa, cítite sa s ním zle; tlačí nielen v bruchu, ale aj v duši. (Niektorí ľudia sa však dokážu naučiť žiť aj s tými najhoršími pocitmi.) Každý strach a každý hnev je vraj menší, ak vieme, čoho sa bojíme a na čo sa hneváme. Takže mám pre vás zopár naozaj zaujímavých a prekvapivých informácií o tuku.
Nie je tuk ako tuk
S tukom v tele je to ako s nehnuteľnosťami – záleží predovšetkým na lokalite! V tele máme tri základné lokality tuku.
Tuk v krvi
Nájdete to vo svojich výsledkoch ako „triacylglyceroly“ (čím viac, tým horšie).
Podkožný tuk
To sú tie nepopulárne faldy, ktoré sa dajú nahmatať na bruchu, zadku, stehnách, chrbte a podobne.
- Sedí si kúsok pod kožou bez toho, aby otravoval celé telo,
- v oblasti brucha je, zdá sa, aj podkožný tuk nebezpečný, ale inak je to pomerne neškodná zásoba energie,
- vysiela do mozgu dôležitý hormonálny signál (= leptín), ktorý v preklade z hormónčiny do slovenčiny znamená: „Telo má už dosť tukových zásob, pokojne už nechaj tie vanilkové rožky na tácke.“
- nanešťastie, mozog niekedy tento signál prehluší svojou vlastnou chémiou = psychogénne jedenie,
- množstvo a distribúcia podkožného tuku je daná najmä geneticky – pozrite sa na svoju mamu a na jej sestru, tetu Helenku – a ak nie ste spokojní, je mi to ľúto, ale asi s tým veľa nenarobíte.
Viscerálny tuk
To je tuk, ktorého sa zvyčajne nebojíte, pretože ho nevidíte. V skutočnosti je to váš najväčší nepriateľ!
- Obrastá a prerastá vnútorné orgány (črevo, pečeň, pankreas, srdce, obličky aj svaly),
- spôsobuje ukladanie tuku aj v oblasti hrdla = chrápanie a poruchy nočného dýchania a srdcovej činnosti = veľké riziko náhleho úmrtia,
- vylučuje chemikálie, ktoré podporujú vznik cukrovky, rakoviny, aterosklerózy, Alzheimerovej choroby,
- produkuje látky, ktoré vyvolávajú a podporujú chronický zápal, degeneráciu a starnutie.
Hnedý tuk – nový hráč v kapele
Nie, nepomýlil som sa, aj dospelý človek má hnedý tuk! Do roku 2008 sa stále opakovalo, že dospelý človek má len tzv. biely tuk (o ňom bola reč doteraz) a že tzv. hnedý tuk majú iba novorodenci a niektoré malé zvieratká. Odvtedy je známe, že aj dospelý človek má toto zvláštne tkanivo – a stal sa z toho najnovší hit výskumu obezity.
Prečo? Pretože spaľuje tuk a glukózu najviac zo všetkých našich tkanív: 50 g hnedého tuku dokáže spáliť za deň až okolo 500 kalórií = 25 kilogramov tuku za rok!
To stojí za to, aby sme sa o ňom dozvedeli viac a chránili si ho, hm? Toto sú zatiaľ známe fakty o hnedom tuku:
- hnedý tuk nie je čokoláda, ba ani z nej nevzniká,
- hnedý tuk je hnedý, pretože na rozdiel od tuku bieleho obsahuje veľa mitochondrií (mitochondrie sú mikroskopické „zariadenia“ buniek, ktoré používajú tuk a glukózu na výrobu energie a tepla pre život celého organizmu),
- hnedý tuk máme pod kožou najmä v oblasti krku a hornej časti hrudníka a chrbta (možno preto sa tam niektorí ľudia toľko potia), ale nachádza sa kade-tade po tele aj vo viscerálnom tuku a svaloch, dospelý človek má zvyčajne 20 až 60 g hnedého tuku – to teda nie je veľa, však?
- štíhli ľudia majú hnedého tuku viac ako ľudia ťažkí a ženy majú hnedého tuku viac ako muži (dámy, túto výhodu máte do menopauzy, potom si už treba dávať veľký pozor aj na pás, nielen na boky),
- beta-blokátory (lieky na zníženie tlaku krvi) znižujú aktivitu hnedého tuku a to vytvára ďalší bludný kruh: obezita podporuje vznik hypertenzie a hypercholesterolémie, lieky proti hypertenzii znižujú aktivitu hnedého tuku = spomalený metabolizmus, lieky na zníženie cholesterolu (statíny) spôsobujú atrofiu svalov = spomalený metabolizmus, spomalený metabolizmus = obezita sa stupňuje = tlak krvi a hladina cholesterolu sa zvyšujú = dávky liekov musia byť vyššie = nežiaduce účinky na metabolizmus sa stupňujú atď.
- hnedý tuk nevzniká z bieleho tuku – bunkové charakteristiky hnedého tuku sa podobajú skôr svalovým bunkám, pravidelným cvičením a fyzickou aktivitou sa môžu niektoré bunky bieleho tuku zmeniť na tzv. béžový tuk – spaľuje viac ako biely tuk, ale menej ako hnedý,
- vekom sa nám hnedý tuk z tela stráca (= mení sa na biely tuk) – ale deje sa to najmä preto, že si ho ničíme sami, bum!
Ako môžete chrániť a aktivovať svoj hnedý tuk?
Vedci z akademickej aj komerčnej sféry sa vrhli na hľadanie zázračného prostriedku, ktorý by podporoval tvorbu alebo aspoň aktivitu hnedého tuku, a je jasné, že bude len otázkou času, kedy sa na trhu niečo objaví. Či to však bude účinné a bezpečné súčasne, to ukáže až (dlhý) čas. Zatiaľ môžete svoj hnedý tuk chrániť a podporovať týmito prirodzenými prostriedkami:
- nezabíjajte ho zlou stravou – aj nadmerný príjem bielkovín môže znižovať aktivitu hnedého tuku,
- nezabíjajte ho fyzickou pasivitou a sedavým zamestnaním,
- spoťte sa často: pravidelná a primeraná fyzická aktivita podporuje tvorbu enzýmu „irizín“ a ten spúšťa premenu buniek bieleho tuku na metabolicky aktívnejší tzv. béžový tuk, buďte trpezliví a vytrvalí: výskum na ľuďoch ukázal, že kým sa objavia reálne výsledky, môže to trvať asi 12 týždňov,
- otužujte sa – studené sprcha, ľadový kúpeľ, saunovanie a pod. stimulujú aktivitu hnedého tuku veľmi účinne,
- ak je to možné, znížte teplotu v miestnosti, kde sa zdržiavate najviac (najmä v spálni),
- spánok a melatonín zvyšujú pozitívny účinok cvičenia a otužovania na metabolizmus hnedého tuku,
- látka BDNF (z ang. brain-derived neurotrophic factor) je silný stimulátor rastu nervových buniek, ale aj rastu a množenia buniek hnedého tuku – všetko, čo stimuluje tvorbu BDNF, súčasne chráni a podporuje aj váš hnedý tuk.
Dve najčastejšie otázky
Všetci obézni ľudia sú chorí?
Nie. Ale tá šanca pri obezite je veľmi-veľmi vysoká. Ak máte len miernu nadváhu, ale máte dobrú „kondičku“ a pravidelnú fyzickú aktivitu, vaše zdravotné riziká sú veľmi nízke.
Všetci štíhli ľudia sú zdraví?
Nie. Sú ľudia, ktorých by ste nevideli, keby stáli za hadicou z vysávača, a pritom sú vážne chorí. Sinavý vychudnutý fajčiar, možno ešte nemá rakovinu, ale už možno má chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, šedý zákal, hyperpláziu prostaty a ischemickú chorobu srdca – nič z toho na prvý pohľad nemusí byť vidno.
Existujú však aj „štíhli“ nefajčiari, ktorí dostávajú infarkty, mozgové porážky a rakovinu. Je to zvyčajne preto, že hoci nemajú veľa podkožného tuku, nemajú ani dostatok svalovej hmoty a k tomu navyše sú ich vnútorné orgány obrastené „neviditeľným“ viscerálnym tukom. (Kto by si u štíhleho človeka všimol to mierne vyduté brucho pod košeľou?)