Homeopatia je po čínskej medicíne druhou najrozšírenejšou liečebnou metódou na svete. Predstavuje terapeutickú metódu založenú na princípe podobnosti a princípe veľmi malých (infinitezimálnych) dávok. Podstatu terapeutického postupu definuje homeopatický zákon, ktorý hovorí, že každá látka so schopnosťou vyvolať u zdravého a citlivého jedinca nejaké príznaky, musí byť schopná v malých dávkach tieto príznaky u chorého jedinca liečiť.
Pravidlá homeopatie
Homeopatia ako metóda je terapeutický prístup pri liečbe, ktorý založil Samuel Christian Friedrich Hahnemann. V súčasnosti sa využíva pri liečbe ľudí s chronickými aj akútnymi ťažkosťami a môže slúžiť aj ako sprievodná, čiže podporná forma liečby.
Homeopatia využíva pri liečbe látky – substancie. Tieto substancie (majúce potenciál vo vážiteľných fyziologických či toxických dávkach vyvolávať u zdravého a citlivého človeka určitý symptomatický obraz) sa v homeopatii využívajú na odstránenie analogických príznakov u chorých a citlivých osôb v mimoriadne nízkych koncentráciách. Liečia teda podobné podobným (similia similibus currantur). Toto pravidlo možno vysvetliť na príklade, keď v teplom letnom období požitím horúceho nápoja docielime ochladenie organizmu, pretože sa naštartujú termoregulačné mechanizmy ľudského tela. Teda teplom riešime teplo.
Zdravie sa v homeopatii chápe ako výsledok bio-psycho-socio-spirituálnej jednoty. Práve tento fakt je základom ďalšieho pravidla – pravidla individualizácie, teda celostného prístupu pri riešení konkrétnej zdravotnej komplikácie či ochorenia. Ochorenie je dôsledkom porušenia akejkoľvek z týchto častí a rovnakú mieru pripisuje poškodeniu fyzických parametrov tela aj psychickému rozpoloženiu, sociálnemu prostrediu a vnútornému svetu jedinca.
Jedným z pravidiel homeopatie je liečba minimálnou dávkou, pri ktorej sa lieky pripravujú postupným riedením základnej tinktúry, označovanej ako materská tinktúra. Tá býva v homeopatickej terapii označovaná číslicou a symbolom CH. Písmeno CH vyjadruje centezimálnu potenciu (silu lieku). Čím je číslo potencie vyššie, tým je liek väčšmi zriedený (vždy v pomere 1 : 99), zároveň sa považuje za účinnejší (napríklad 5 CH sa dávkuje trikrát denne a bol 5x riedený vždy v pomere 1 : 99). Takéto substancie teda prechádzajú homeopatickou úpravou, pozostávajúcou z postupného riedenia (potenciovania) a silného pretrepávania. Týmito úkonmi sa zvyšuje účinnosť liečebných dávok a minimalizuje prípadná toxickosť.
Homeopat, okrem vypočutia prejavov ochorenia, preveruje aj citové a emočné rozpoloženie pacienta, získava informácie o prežívaní niektorých bežných aspektov jeho života, vnímaní chute a vône, vnímaní vonkajšieho prostredia, zisťuje, či sa symptómy ochorenia prejavujú v určitom čase, alebo v špecifických situáciách. Na základe rozhovoru získava terapeut komplexný obraz o človeku a pristupuje k liečbe celej jeho bytosti, na všetkých úrovniach bytia. Podstatou homeopatickej terapie je výber lieku, ktorý najviac imituje zdravotné problémy pacienta.
Homeopatické lieky sa najčastejšie vyrábajú z látok rastlinného, minerálneho a živočíšneho pôvodu. Lieky môžu byť jednozložkové a viaczložkové. Riedenými roztokmi sa napúšťajú drobné biele globulky vyrobené z mliečneho cukru. Príbalový leták o účinku väčšinou chýba, pretože o indikácii pre konkrétneho pacienta rozhoduje terapeut. Jeden liek totiž možno použiť pri rôznych ochoreniach a zároveň dvaja pacienti s rovnakou klasickou diagnózou môžu dostať úplne odlišný homeopatický liek.