Ak pociťujete bolesť na hrudi (najmä po jedle), často vás páli záha a máte pocit, že vám jedlo stojí v krku, mali by ste spozornieť. Príčinou spomenutých symptómov môže byť zápal pažeráka, ktorý dokáže pacientom skutočne strpčiť život. Dôležitá je však jeho včasná diagnostika a následná liečba. V opačnom prípade hrozí dokonca až rozvoj rakoviny.
Po prečítaní tohto článku sa dozviete:
Ezofagitída patrí medzi ochorenia tráviacej sústavy. Konkrétne ide o zápalové ochorenie sliznice pažeráka (lat. oesophagus), teda svalového trubicového orgánu, ktorého úlohou v ľudskom tele je prepojiť ústnu dutinu so žalúdkom. Ochorenie vzniká najmä ako dôsledok mykotických, bakteriálnych či vírusových infekcií, refluxovej choroby či ako nežiadúci účinok niektorých liekov.
Medzi najčastejšie príznaky zápalu pažeráka patrí:
U zdravého človeka za bežných okolností k rozvoju zápalu pažeráka nedochádza. Hlavným rizikovým faktorom pre jeho rozvoj je oslabená imunita. Náchylnejší sú teda pacienti, ktorí trpia ochorením oslabujúcim imunitný systém (napr. AIDS, leukémia), ďalej pacienti podstupujúci imunosupresívnu liečbu (chemoterapia, lieky po transplantácii orgánov,..), pacienti s obezitou, fajčiari a konzumenti alkoholu. Zápal pažeráku sa vyskytuje približne trojnásobne viac u mužov, než u žien a to najmä v období medzi 20. a 40. rokom života. Dôležitú rolu v rozvoji ochorenia hrá aj genetický faktor, teda história výskytu ochorenia v rodine.
Jednotlivé typy zápalu pažeráka sú klasifikované podľa príčiny, ktorá toto ochorenie vyvoláva. Spektrum príčin je široké, patria sem infekcie, alergie, lieky a ďalšie. Ich správne určenie je dôležité nie len z hľadiska klasifikácie, ale aj kvôli následnému stanoveniu liečby.
Infekčný zápal pažeráka môžu vyvolať baktérie, vírusy, ale aj huby či parazity. Tento typ sa však nevyskytuje bežne, u zdravých ľudí. Mikroorganizmy vyvolávajúce infekciu sú oportúnne patogény, teda napadnú hostiteľa len v prípade, že na to majú vhodné podmienky. Infekčná ezofagitída sa teda vyskytuje najmä u ľudí, ktorí majú oslabenú imunitu (HIV pozitívni, s rakovinou, diabetom a podobne), prípadne u pacientov, ktorí sú po antibiotickej liečbe a majú narušenú črevnú mikroflóru. Častým druhom infekčnej ezofagitídy je mykotická, konkrétne kandidová ezofagitída, ktorú spôsobuje Candida albicans. Z vírusov spôsobuje ochorenie najmä herpes vírus a cytomegalovírus.
Následkom gastroesofágovej refluxovej choroby (GERD – Gastro Esophageal Reflux Disease), pri ktorej dochádza k abnormálnemu návratu potravy zo žalúdka späť do pažeráka, môže dôjsť k poškodeniu epitelu pažeráka, teda k refluxovej ezofagitíde. Potrava, ktorá sa vracia zo žalúdka je premiešaná so žalúdočnou kyselinou, ktorá doslova natravuje a dráždi sliznicu pažeráka. Pacient tento dej pociťuje ako pálenie záhy, prípadne hrudník “v ohni”.
Pacientov náchylnejších na vznik refluxového typu zápalu pažeráka spájajú nasledujúce faktory – fajčenie, nadváha, konzumácia potravy bezprostredne pred spaním, konzumácia jedál s vysokým obsahom tukov, konzumácia alkoholu a jednoduchých cukrov. Všetky faktory sa totižto spájajú s refluxovou chorobou. Viac o refluxe sa dočítate v našom článku Prečo môže byť reflux nebezpečný?.
V prípade, že sa telo stretne s nejakým alergénom, ktorý vyvolá prehnanú imunitnú odpoveď, dochádza k hromadeniu eozinofilov (typ bielych krviniek) v pažeráku. Vtedy hovoríme o eozinofilnom type ezofagitídy. Spúšťačom je mnohokrát alergia na určitý typ potravín a väčšina pacientov s eozinofilnou ezofagitídou trpí aj atopickým ochorením (napr. astma, atopická dermatitída a iné). Súčasťou liečby je aj diéta, ktorá je podrobnejšie opísaná v odseku popisujúcom liečbu.
Užívanie niektorých typov liekov, ktoré sa rozpúšťajú v pažeráku, môže poškodiť jeho sliznicu. Stáva sa to aj v prípade, že pacient lieky užije počas ležania, pred spaním alebo v prípade, že nie sú zapité dostatočným množstvom vody a následne strávia v pažeráku viac času, než je potrebné a vhodné. Patria sem aj často užívané voľnopredajné lieky proti bolesti (napr. aspirín, ibuprofén) či lieky viazané na lekársky predpis, napr. antibiotiká (tetracyklíny, doxycyklíny).
K poškodeniu epitelu a následnému zápalu pažeráka môže dôjsť aj v prípade, že bol vystavený chemikáliám ako sú kyseliny, zásady, alkohol, ale aj cigaretový dym.
U malých detí sa prejavuje najmä ťažkosťami s prijatím potravy. Väčšie deti sa sťažujú na symptómy, ktoré sa vyskytujú aj u dospelých – teda na bolesť na hrudi (hlavne počas jedenia), kašeľ, nechutenstvo. Taktiež sa môže objaviť vracanie, bolesť brucha, bolesť hlavy a horúčka.
U adolescentov sa môže objaviť ezofagitída ako dôsledok poruchy príjmu potravy, ako je napríklad bulímia. Časté prejedanie sa a následné vracanie (typické pre toto ochorenie) spôsobuje podráždenie a neskôr zápal sliznice pažeráka.
Diagnózu stanoví lekár na základe anamnézy (pýta sa na zdravotnú históriu pacienta, jeho životný štýl, výskyt zápalu pažeráka v rodine, prekonané infekcie či iné ochorenia a na všetky lieky, ktoré pacient užíva), fyzikálneho vyšetrenia a pomocou endoskopie spojenej s biopsiou.
Endoskopia nie je príjemné vyšetrenie, no je nenahraditeľné, nakoľko vďaka nej môže lekár pozorovať vzhľad sliznice pažeráka zvnútra, pomocou videa. Pri ezofagitíde môže pozorovať nález v podobe bielych fľakov či pruhov, prípadne iné známky zápalu. Niektoré typy ezofagitídy však prebiehajú bez spomínaných prejavov a preto je potrebná biopsia tkaniva pažeráku priamo počas endoskopie. Odobratá vzorka je následne zaslaná do laboratória, kde je následne mikroskopicky vyšetrená.
Prevenciou voči ochoreniu môže byť redukcia rizikových faktorov. Pacient by mal vylúčiť konzumáciu alkoholu, fajčenie, dbať na zdravú stravu a kontrolovať svoju váhu. Taktiež je vhodné obmedziť pitie kávy a príjem kofeínu, čokolády a aj jedál s vysokým obsahom tukov. Odporúča sa konzumácia jedla v malých porciách, pričom posledná by nemala byť tesne pred spaním.
Stanovenie liečby závisí od príčiny, ktorá ezofagitídu vyvolala. Napríklad, ak je príčinou mykotická infekcia, lekár naordinuje terapiu antimykotikami. Medzi ďalšie typy liekov, ktoré môžu byť ordinované, patria antibiotiká, antivirotiká, antacidá – lieky na zmiernenie pálenia záhy, analgetiká (na miernenie bolesti), inhibítory proteínovej pumpy (ich úlohou je znížiť produkciu žalúdočnej kyseliny a zabrániť refluxovému dráždeniu) či kortikosteroidy.
Počas liečby sa pacientom odporúča nejesť pikantné jedlá, vyhnúť sa potravinám ako sú paradajky a citrusové plody ani džúsy vyrobené z nich. Naopak vhodné sú jedlá s jemnou textúrou, ako zemiaková kaša či pudingy.
Terapia zvyčajne prebehne od 2 – 4 týždňov. Avšak pokiaľ sa pacient so zápalom pažeráka nelieči, ochorenie môže prerásť do závažnejších komplikácií, ako je napríklad Barretov pažerák, ktorý je rizikovým faktorom pre rozvoj rakoviny tohto orgánu. V ešte kratšej dobe však môže dôjsť k vzniku vredov sliznice pažeráka, ktoré môžu prasknúť a následne nebezpečne krvácať. Ďalšou komplikáciou vredov je ich hojenie pomocou jazvy, ktorá svojou prítomnosťou zúži priechodnosť pažeráka, čo spôsobí ťažkosti s prehĺtaním potravy.
Dôvodom vzniku ezofagitídy môže byť aj potravinová intolerancia. Pacient môže byť alergický na niektorú z potravín, ktorá pôsobí ako spúšťač tohto ochorenia. Vtedy je nevyhnutné určiť spúšťač, pomocou postupného vyradenia hlavných potravinových alergénov z jedálnička. Patria sem:
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Ak trpíte pálením záhy častejšie ako dvakrát týždenne, je dôležité, aby ste sa poradili s lekárom. Môžete mať gastroezofageálny reflux…
Neliečený akútny zápal môže prerásť až do chronického, ktorý môže trvať roky. Viete, ktoré potraviny pomáhajú potlačiť zápal? Z…
Gastroezofageálna refluxová choroba (GERD) je dlhodobo prebiehajúci stav, kedy sa pravidelne vracajú žalúdočné kyseliny do pažeráka (ezofágus). Tomuto návratu hovoríme…
