Ak trpíte pálením záhy častejšie ako dvakrát týždenne, je dôležité, aby ste sa poradili s lekárom. Môžete mať gastroezofageálny reflux alebo refluxnú chorobu, ktorá pri nedostatočnej liečbe významne znižuje kvalitu života a môže spôsobiť vznik závažných komplikácií.
Gastroezofageálny reflux je jav, pri ktorom dochádza k návratu žalúdočného obsahu do pažeráka.
Za normálnych okolností je postup potravy z hltana do žalúdka jednosmerný, čomu napomáhajú viaceré protirefluxné mechanizmy. Okrem dolného pažerákového zvierača je to aj ostrý uhol medzi pažerákom a žalúdkom.
Reflux sa u vás môže objaviť aj v prípade, ak ste inak zdraví. Pri jeho opakovanom výskyte, keď už vznikajú chorobné príznaky, hovoríme o refluxnej chorobe. Jej príčinou je zlyhanie niektorého zo spomínaných protirefluxných mechanizmov. Najčastejšie ide o oslabenie tonusu dolného pažerákového zvierača.
Zvýšené riziko refluxu u dospelých spôsobujú:
Existujú tiež štúdie, ktoré zistili nárast výskytu refluxu u obéznych ľudí a u ľudí so zvýšeným BMI (Body Mass Index).
Ak hovoríme o refluxe u detí, zvyčajne nepredstavuje vážny problém. U dospelých je to však inak. V pažeráku máte iné vnútorné prostredie ako v žalúdku. Spätný prechod jeho obsahu, ktorý je vďaka žalúdočnej kyseline výrazne kyslý, pôsobí na sliznicu pažeráka dráždivo.
K refluxu môže dôjsť aj z dvanástnika do žalúdka – obsah dvanástnika má vďaka prítomnosti žlčových solí a pankreatických enzýmov zásaditý charakter a ak sa dostane až do pažeráka, tiež ho dráždi.
Sliznica pažeráka nie je na takéto výkyvy pH prostredia uspôsobená a z dlhodobého hľadiska ich nie je schopná tolerovať.
Pri opakovanom dráždení vzniká:
Tieto slizničné zmeny pomôže odhaliť endoskopické vyšetrenie.
Poznáme 2 typy refluxnej choroby:
Dominujúcim prejavom, ktorý si môžete pri refluxe všimnúť, je pálenie záhy (pyróza) – je to pocit tlaku alebo bolesti za hrudnou kosťou. Návrat kyslého alebo horkého obsahu do úst sa zhoršuje po jedení, častý je v ľahu, niekedy aj v noci.
Ďalšími prejavmi refluxu môžu byť aj:
Počet ľudí s gastroezofageálnym refluxom stále stúpa. Odhaduje sa, že pocit pálenia záhy máva dennodenne niečo vyše 5 % európskej populácie. Skutočný počet však môže byť oveľa vyšší, keďže mnoho postihnutých sa pre nezávažnosť a tolerovateľnosť príznakov k lekárovi ani nedostaví.
Ťažkosti spojené s refluxovou chorobou vám môžu poriadne skomplikovať život. Dlhodobé dráždenie sliznice pažeráka žalúdočným obsahom môže viesť k premene pažerákového typu sliznice na žalúdočný. Takto vzniká zdanlivé skrátenie pažeráka, tzv. Barrettov pažerák.
Barrettov pažerák je prekanceróza, teda stav predchádzajúci rakovine, vyvíja sa však mnoho rokov. Pacienti s týmto nálezom musia byť pravidelne endoskopicky kontrolovaní.
Omnoho skôr u vás môže dôjsť ku komplikáciám vredov – najmä ku krvácaniu. Keďže sa vredy hoja jazvami, pri dlhoročnom priebehu môžu v zjazvenom teréne vzniknúť zúženia. Tie potom bránia normálnemu prehĺtaniu a prechodu potravy do žalúdka.
Diagnostika ochorenia sa opiera v prvom rade o kvalitnú anamnézu, teda rozhovor, ktorý s vami lekár absolvuje, aby zistil, aké sú vaše príznaky. Na stanovenie diagnózy zvyčajne stačí pálenie záhy a regurgitácia (návrat) žalúdočného obsahu. Sú pre refluxovú chorobu veľmi typické.
Je však potrebné vylúčiť, či nemáte iné ochorenia s podobnými príznakmi, napríklad vredovú chorobu žalúdka alebo ochorenie srdca. Obe sa môžu rovnako prejavovať bolesťami na hrudníku a postihnutím pľúc a pohrudnice, ktoré sú sprevádzané chronickým kašľom.
K presnejším metódam patrí:
Vo väčšine prípadov postačuje konzervatívna liečba refluxu – to znamená úprava životosprávy, prípadne aj medikácia. Mali by ste sa vyhýbať:
Obmedzenie týchto jedál by malo ísť ruka v ruke s úpravou príjmu potravy – je pre vás lepšie rozdeliť si celodenný príjem do viacerých menších porcií.
Posledné jedlo by ste si mali dať najneskôr štyri hodiny pred spaním. Uponáhľané jedenie, pri ktorom sa s potravou dostáva do žalúdka aj vzduch, zhoršuje regurgitáciu potravy (s odgrgnutím vzduchu sa do pažeráka vracia aj časť žalúdočného obsahu). Rovnako pôsobia aj bublinkové nápoje.
Okrem úpravy životosprávy vám lekár môže predpísať aj lieky na pálenie záhy, ktoré znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Lieky prvej voľby sú predovšetkým tzv. inhibítory protónovej pumpy (IPP):
IPP majú pozitívny efekt na ústup príznakov a vyhojenie zápalu pažeráka u viac ako 80 % ľudí už po štyroch týždňoch užívania. Postačuje jedna denná dávka, spravidla polhodinu až trištvrtehodinu pred jedlom. Môžu sa síce vyskytnúť nežiaduce účinky, najčastejšie napínanie na vracanie, hnačky a bolesti hlavy, ale závažné komplikácie z liečby neboli pozorované ani po niekoľkých rokoch podávania liekov.
Do skupiny látok potláčajúcich sekréciu žalúdočnej kyseliny patria aj tzv. H2-blokátory, ktoré môžu byť alternatívou pri liečbe ľahších foriem refluxu. Ich nevýhodou je nutnosť podávania dvakrát denne, pričom pri dlhodobom užívaní sa účinok liečby znižuje vznikom tolerancie na lieky.
Existujú aj voľnopredajné antacidá na báze zlúčenín hliníka a horčíka. Používajú sa na rýchle potlačenie pocitu pálenia záhy. Je to však len liečba symptomatická, čiže nerieši príčinu vášho ochorenia.
Liečba komplikácií refluxovej choroby v súčasnosti spadá hlavne do odboru endoskopie. Endoskopia je lekárska procedúra, pri ktorej sa do tela zavádza tenká, flexibilná trubica s kamerou na konci. Týmto spôsobom je možné ošetriť:
Chirurgické postupy sú vyhradené jednak pre riešenie príčin refluxu, jednak pre odstránenie jeho komplikácií. Najčastejšími metódami sú:
Týmito postupmi sa obnovia normálne anatomické pomery.
Indikáciou na operáciu je aj Barrettov pažerák. Odstráni sa postihnutá časť pažeráka, čím je definitívne eliminované riziko vzniku karcinómu. Chirurgicky sa zriedkavejšie riešia aj krvácania a zúženia pažeráka, ktoré sa nepodarí ošetriť endoskopicky.