Narážanie ramenného kĺba je jednou z najčastejších príčin bolesti tejto časti tela. Stav je známy ako impingement syndróm, prípadne plavecký syndróm, pretože najbežnejšie sa objavuje práve u týchto športovcov. Je však bežný aj v ostatných športoch, pri ktorých sa aktívne používajú ramená, napríklad bejzbal, a u ľudí, ktorí sa živia prácou, ktoránamáha ramená.
Názov diagnózy narážanie ramenného kĺba vychádza z opisu problému. Súčasťou ramena je rotátorová manžeta – skupina svalov a šliach. Vďaka nim možno ruku zdvihnúť a otočiť. Ak človek ramenami hýbe nadmerne, rotátorová manžeta môže narážať do akromiónu (lopatkový výbežok). Keď človek s nadmerne namáhaným ramenom zdvihne ruku, priestor medzi rotátorovou manžetou a akromiónom sa zúži. To zvyšuje tlak a vedie k nárazom. Hlavným príznakom narážania ramenného kĺba je náhla bolesť pri zdvíhaní ruky nad hlavu alebo otáčaní dozadu. Ďalšie príznaky: menšia, ale neustála bolesť v ruke, bolesť, ktorá prichádza z prednej strany, bolesť, ktorá sa zhoršuje v noci a slabosť ramena alebo paže.
Väčšina prípadov narážajúceho ramena je spôsobených jeho nadmerným používaním.
Bolesti sa môžu objaviť aj bez nadmerného namáhania, a to po úraze alebo vinou genetickej predispozície. Úrazy sú najčastejšie pri prudkých pádoch (z bicykla alebo lyží). Geneticky nastáva problém až vo vyššom veku (okolo 40 rokov), keď sa mení anatomický tvar akromiónu.
Rizikové skupiny:
Športovci, ktorí používajú ramená na nadpriemerné alebo silné pohyby. Ide o športy ako plávanie, tenis, bejzbal.
Rizikové je aj zamestnanie, ktoré vyžaduje veľa zdvíhania alebo pohybu ramien. Ide o prácu na stavbe, sťahovanie, maľovanie a podobne.
Ako rizikové faktory pôsobia aj stavy starších a predchádzajúcich zranení v oblasti ramien(napríklad vykĺbenie).
Lekára je potrebné informovať o predchádzajúcich zraneniach, aký šport a prácu pacient vykonáva. Pacient následne vykoná sériu pohybov pomocou ramena, počas ktorých lekár kontroluje akékoľvek zmeny. Niekedy je nutný aj röntgen na vylúčenie artrózy alebo na kontrolu zmien kostnej hmoty, napríklad výrastkov.
Ak sa lekár domnieva, že pacient má vážnejšie poranenie manžety rotátora alebo stav ešte nevie presne diagnostikovať, doplnením môže byť vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie, na základe ktorej dokáže lepšie vidieť obraz ramenného kĺbu a jeho akékoľvek zmeny.
Existuje veľa druhov liečby impingement syndrómu ramena. Konkrétny druh závisí od závažnosti pacientovho stavu.
Domáca starostlivosť: Pri liečbe ramien je veľmi dôležitý oddych. Je potrebné vyhýbať sa namáhavému cvičeniu alebo akýmkoľvek pohybom, ktoré spôsobujú zhoršenie bolesti. Zároveň je však vhodné vyhnúť sa úplnej fixácii ramena, pretože môže viesť k väčšej slabosti a stuhnutosti. Pri domácej liečbe možno niekoľkokrát denne použiť ľadové obklady, aby sa znížila bolesť a opuchy.
Fyzioterapia: Narážajúce rameno zvyčajne veľmi dobre reaguje na terapiu, ktorá využíva jemné cvičenia na obnovu sily a rozsahu pohybu. Cvičenia sú zamerané na svaly v ramene a hrudníku a môžu pomôcť zlepšiť funkciu rotátorovej manžety. Prípadne môže odborník odporučiť cviky na doma.
Liečenie: Užívanie nesteroidných protizápalových liekov, ako je ibuprofen, môžu byť účinné pri znížení opuchu a bolesti. Ak tieto lieky spolu s ľadom a odpočinkom bolesť neutlmia, riešením môžu byť steroidové injekcie predpísané ošetrujúcim lekárom.
Chirurgia: Ak iné spôsoby liečby nie sú účinné, zväčša je nutná operácia na rozšírenie priestoru okolo manžety rotátora. To umožní voľne pohybovať ramenom bez zachytávania o kosť. Zákrok je minimálne invazívny, hoci vážnejšie prípady môžu vyžadovať tradičnú otvorenú operáciu. V zriedkavých a pokročilých prípadoch nárazu ramena môže byť rotátorová manžeta pretrhnutá. Ak tento stav nastane, je potrebná operácia na jej opravu. Po akomkoľvek type operácie ramena je potrebné dočasne nosiť ramennú ortézu.
Liečba narážajúceho ramena zvyčajne trvá dva mesiace. Zriedkavejšie prípady môžu trvať až rok. Zvyčajne sa však možno vrátiť k normálnym aktivitám do dvoch až štyroch týždňov.
Narážajúce rameno môže byť bolestivé a ovplyvňuje každodenné aktivity, väčšina ľudí sa však úplne zotaví za niekoľko mesiacov. Aby človek minimalizoval riziko tohto stavu, je vhodné vyhýbať sa opakovaným pohybom ramena, ktoré vedú k bolestiam. Aktívny športovec musí mať fyzioterapeuta, ktorý pomáha s cvičením a udržiavaním tela v ideálnom stave. Keďže k syndrómu boľavého ramena môže viesť aj úraz, pri pohybových športoch by človek mal myslieť na bezpečnosť a vyhýbať sa akýmkoľvek rizikovým pádom a nárazom.
Ak ich viete odlíšiť, smerujete vďaka cielenej liečbe k rýchlejšej úľave a dokážete predísť bolestiam hlavy v budúcnosti. …
Ramenný kĺb je najpohyblivejší kĺb v tele. Posúva rameno dopredu a dozadu a umožňuje jeho kruhový pohyb. Na jeho pletenci…
Bolesti kĺbov postihujú väčšinu populácie a ich príčiny môžu byť rôzne.Môžu byť sprievodným javom vážnych ochorení pohybového aparátu, napríklad reumatickej…
