Impulzívne poruchy sú stavy, keď ľudia majú impulzy, ktorým je ťažké alebo nemožné odolať. Osoba s impulzívnou poruchou často nedokáže odolať náhlej, silnej túžbe urobiť niečo, čo môže porušovať práva iných alebo je v rozpore so spoločenskými normami. Toto impulzívne správanie sa môže vyskytovať opakovane, rýchlo a bez zohľadnenia dôsledkov konania.
Impulzívne poruchy sú bežné psychiatrické stavy, pri ktorých postihnutí jedinci zvyčajne hlásia významné zhoršenie sociálneho a pracovného fungovania a môžu mať aj právne či finančné ťažkosti. Napriek dôkazom o tom, že impulzívne poruchy sú pomerne bežné, zostávajú nedostatočne pochopené širokou verejnosťou, klinickými lekármi i samotnými osobami s týmito poruchami.
Formálne impulzívne poruchy zahŕňajú patologické hráčstvo, kleptomániu, trichotilomániu, intermitentnú výbušnú poruchu a pyromániu. Tieto poruchy sú charakterizované ťažkosťami pri odolaní nutkaniu zapojiť sa do správania, ktoré je nadmerné a/alebo v konečnom dôsledku škodlivé pre seba alebo iných. Okrem týchto základných porúch sa medzi impulzívne poruchy radí aj dermatilománia, kompulzívne sexuálne správanie a kompulzívne nakupovanie. Impulzívne poruchy sú relatívne bežné medzi dospievajúcimi a dospelými, nesú významnú chorobnosť a mortalitu a možno ich účinne liečiť behaviorálnymi a farmakologickými terapiami.
Existujú znaky a symptómy, ktoré môžu u niektorých jedincov poukazovať na impulzívnu poruchu. Nie je vždy ľahké identifikovať tento typ poruchy, ale nasledujúce príklady môžu byť dôvodom na zvýšenú pozornosť.
Impulzívne konanie je zvyčajne výsledkom dlhodobého napätia, ktoré sa dostalo do bodu, kedy mu už človek nedokázal ďalej odolávať. Okamžitý pocit úľavy z impulzívneho správania je však krátkodobý. Potom môžu nasledovať pocity viny alebo hanby. Opakované impulzívne činy môžu z dlhodobého hľadiska viesť aj k množstvu negatívnych dôsledkov, ako sú väčšie emocionálne utrpenie alebo ľútosť.
Keď sa emocionálna daň impulzívneho správania stane nezvládnuteľnou alebo vážne naruší každodenný život, pravdepodobnou príčinou je impulzívna porucha .
Výskumníci si nie sú istí, čo spúšťa vývoj impulzívnych porúch. Dôkazy však naznačujú, že rôzne faktory – genetické alebo environmentálne môžu zvýšiť riziko.
Deti s poruchou opozičného vzdoru majú často rodičov, ktorí majú poruchy nálady. Ľudia s poruchou správania majú väčšiu pravdepodobnosť, že majú rodičov, ktorí majú schizofréniu, ADHD, antisociálnu poruchu osobnosti, alebo rodičov, ktorí užívajú návykové látky.
Je však možné, že tieto poruchy spôsobuje nestabilné rodinné prostredie, ktoré zvyšuje riziko, že sa u detí vyvinie impulzívna porucha a nie je to skutočný genetický faktor.
Medzi environmentálne faktory, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku impulzívnych porúch patrí:
Vnútorné aj vonkajšie stresory sú známe spúšťače zhoršenej kontroly impulzov. Predpokladá sa, že mnohé typy impulzívnych porúch pramenia zo základných neurologických zraniteľností spojených s environmentálnymi stresmi.
Niektoré rizikové faktory impulzívnej poruchy zahŕňajú:
Určité typy chemickej nerovnováhy môžu u niektorých jedincov prispieť k impulzívnej poruche. Ďalšie problémy duševného zdravia, ako sú bipolárne poruchy alebo poruchy osobnosti, často koexistujú u ľudí s nejakou impulzívnou poruchou.
Zdá sa, že impulzívne poruchy majú určité klinické prekrytie s nutkavým správaním, hoci tento vzťah ešte nie je úplne pochopený. Mnohé impulzívne poruchy zdieľajú tieto základné vlastnosti:
Domény impulzivity (predispozícia k rýchlym, neplánovaným reakciám na vnútorné alebo vonkajšie podnety bez ohľadu na negatívne dôsledky) a kompulzivita (vykonávanie opakujúceho sa správania s cieľom znížiť alebo zabrániť úzkosti) boli považované za „opačné konce“ spektra. Kompulzivita a impulzivita sa však môžu vyskytovať súčasne, čo komplikuje naše chápanie a liečbu tohto správania.
Patologické hráčstvo je charakterizované pretrvávajúcimi a opakujúcimi sa maladaptívnymi vzormi hráčskeho správania a bolo opísané ako chronický, recidivujúci stav. Muži majú väčší sklon ku k PG a začínajú hrať hazardné hry v skoršom veku než ženy.
Patologické hráčstvo je spojené so zníženou kvalitou života, vysokou mierou bankrotov, rozvodov a uväznení. Finančné a manželské problémy sú bežné. Mnohí patologickí hráči sa zapájajú do nezákonného správania, ako je krádež, sprenevera či vypisovanie falošných šekov, aby financovali svoje hazardné hry alebo sa pokúsili minimalizovať predošlé straty z hazardu. Pokusy o samovraždu boli hlásené u 17 % jedincov liečených na PG.
Kleptománia sa vyznačuje opakovaným, nekontrolovateľným kradnutím vecí, ktoré nie sú potrebné na ich osobné použitie a majú malú hodnotu. Kleptománia zvyčajne začína v neskorej adolescencii alebo v ranej dospelosti. Ľudia s kleptomániou bežne pociťujú silné pocity viny a hanby. Ukradnuté veci zvyčajne hromadia, rozdávajú, vracajú do obchodu alebo ich vyhodia. Mnoho jedincov s kleptomániou (64 % až 87 %) bolo niekedy už zadržaných v dôsledku ich kradnutia.
Kleptománia môže mať podtypy, ktoré sú skôr ako obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) alebo podobné návykovým poruchám a poruchám nálady. Je bežné, že ľudia s kleptomániou (a ich príbuzní prvého stupňa) majú komorbidné psychiatrické problémy alebo problémy so závislosťou.
Tricho je grécky výraz pre „vlasy“, tillo znamená „ťahať“ a mánia je nadmerné správanie alebo aktivita. TM je teda charakterizovaná opakovaným, zámerným ťahaním vlasov, ktoré spôsobuje znateľné vypadávanie vlasov a má za následok klinicky významné úrovne úzkosti alebo funkčného poškodenia.
Hoci sa trichotillománia javí ako relatívne bežná, s odhadovanou prevalenciou medzi 1 % a 3 %, iba 65 % pacientov s TTM vyhľadalo liečbu. Bežné je značné sociálne a profesionálne postihnutie, pričom 34,6 % jednotlivcov uvádza každodenné zasahovanie do pracovných povinností a 47 % uvádza vyhýbanie sa sociálnym situáciám, ako je randenie alebo účasť na skupinových aktivitách.
Toto impulzívne správanie je bežnejšie u detí a dospievajúcich, hoci, keď sa objaví u dospelých, ženy ho majú deväťkrát častejšie ako muži.
IED sa vyznačuje opakujúcimi sa výraznými výbuchmi agresie, ktoré často vedú k útokom na ľudí alebo majetok, ktoré sú neprimerané vonkajším stresorom a nie je možné ich lepšie vysvetliť inou psychiatrickou diagnózou. Osoby trpiace IED považujú svoje správanie za znepokojujúce a problematické. Výbuchy sú vo všeobecnosti krátkodobé (zvyčajne menej ako 30 minút) a časté (viackrát za mesiac). Právne a pracovné ťažkosti sú bežné.
Štúdie zistili súvislosť medzi posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a intermitentnou výbušnou poruchou.
Ľudia s týmto typom poruchy úmyselne zakladajú požiar bez ohľadu na zničenie alebo zranenie, ktoré môžu spôsobiť. U mnohých odsúdených podpaľačov s evidentnou pyromániou je bežné, že majú aj poruchy osobnosti, ako sú antisociálne a hraničné poruchy osobnosti.
Pyrománia je charakterizovaná nasledujúcimi diagnostickými kritériami:
Hoci pyromániu niektorí považujú za zriedkavú poruchu, v štúdii so 107 pacientmi s depresiou 3 (2,8 %) splnili kritériá pre pyromániu a nedávna štúdia 204 psychiatrických pacientov odhalila, že 3,4 % spĺňali súčasné kritériá pre pyromániu a 5,9 % malo celoživotné symptómy pyrománie. Zakladanie ohňa medzi jednotlivcami s pyromániou často nespĺňa zákonnú definíciu podpaľačstva.
PSP sa vyznačuje opakujúcim sa alebo nutkavým trhaním kože až do bodu spôsobenia poškodenia tkaniva. PSP má odhadovanú prevalenciu 4 % v kolegiálnej populácii a 2 % u pacientov na dermatologických klinikách. Postihnutá osoba je často v rozpakoch, hanbí sa a vyhýba sa sociálnym situáciám. Ľudia, ktorí sa zapájajú do tohto správania, zvyčajne trávia veľa času oštipkávaním kože, často až niekoľko hodín denne. Najčastejšie si oštipkávajú tvár, ale stredobodom pozornosti môže byť akákoľvek časť tela – napríklad trup, paže, ruky alebo nohy. Takáto činnosť často vedie k infekciám a/alebo výrazným zjazveniam.
Pre túto poruchu boli navrhnuté nasledujúce diagnostické kritériá:
Zakúpené položky často zostávajú nepoužité, sú rozdané alebo vrátené do obchodu. Hoci je CB spočiatku príjemná, po nákupoch nasledujú pocity viny, rozpakov a hanby.
CSB je opísané ako nadmerné alebo nekontrolované sexuálne správanie alebo myšlienky, ktoré vedú k výraznému utrpeniu a sociálnym, pracovným, právnym a/alebo finančným dôsledkom. CSB môže zahŕňať širokú škálu sexuálneho správania, buď neparafilného (napr. masturbácia, promiskuita, pornografia) alebo parafilného (napr. exhibicionizmus, voyeurizmus, fetiše), ktoré sa stalo nadmerným alebo nekontrolovaným. Správanie je zvyčajne poháňané buď hľadaním potešenia alebo znížením úzkosti. Prevalencia CSB u dospelých sa odhaduje v rozmedzí od 3 % do 6 %.
Niektorí lekári môžu predpisovať stabilizátory nálady, antidepresíva alebo iné lieky na zvládnutie symptómov.
Výskum zistil, že nápravné tábory alebo náhle uväznenie nepomáhajú zvládať impulzívne poruchy a naopak môžu problémy zhoršiť.
Pokiaľ ide o detských pacientov, rodičia a opatrovatelia môžu použiť stratégie na zvládnutie symptómov porúch kontroly impulzov. Medzi ne patrí:
Niekoľko typov terapie môže pomôcť s týmito stratégiami, ako je tréning rodičovského manažm
Aké sú deti s autizmom? Boja sa, keď sa my nebojíme a nesmejú sa, keď sa my smejeme. Spektrum autistických…
Pravdepodobne ste už počuli, ako ľudia nazývajú niekoho iného „psychopatom“ alebo „sociopatom“, čo však tieto slová skutočne znamenajú? Sociopatia aj…
Ak máte pocit, že vám život prerastá cez hlavu, nenechajte to len tak. Problém môže vygradovať do omnoho väčších trápení.…
