Infarkt

Srdcový infarkt je vážny stav, ktorý vzniká, keď sa zablokuje prietok krvi v jednej alebo viacerých koronárnych artériách. Včasná diagnostika a rýchla liečba sú kľúčové pre minimalizovanie poškodenia srdca a záchranu života. Zistite, aké sú príznaky infarktu, ako prebieha liečba a čo môžete urobiť pre prevenciu srdcového zlyhania.

Zdroj: Freepik.com

Čo spôsobuje infarkt?

Infarkt vzniká vtedy, keď sa zablokuje jedna alebo viac koronárnych artérií. Postupne sa môžu zúžiť nahromadenými látkami, najmä cholesterolom – procesom známym ako ateroskleróza. Tento stav, označovaný ako ochorenie koronárnych artérií, je príčinou väčšiny infarktov.

Keď plak (usadenina cholesterolu, tukov, vápnika a ďalších látok na stene cievy) praskne, vytvorí sa krvná zrazenina, ktorá môže zastaviť prietok krvi v koronárnej artérii. Srdcový sval potom nemá dostatok kyslíka a živín.

Zablokovanie môže byť úplné alebo čiastočné, čo ovplyvňuje diagnostiku aj liečbu.

Ďalšou možnou príčinou infarktu sú kŕče koronárnej artérie, ktoré rovnako zastavia prietok krvi do časti srdcového svalu. Vyvolať ich môže fajčenie či užívanie drog, napríklad kokaínu.

Aké sú príznaky infarktu?

Medzi bežné príznaky srdcového infarktu patria:

• tlak a pocit napätia v hrudníku
• bolesť v hrudníku alebo ramenách, ktorá sa môže šíriť do krku
• nevoľnosť
• porucha trávenia, pálenie záhy alebo bolesť brucha
• dýchavičnosť
• studený pot
• únava
• náhle závraty

Nie každý, kto prežíva infarkt, má rovnaké alebo rovnako silné príznaky. Niektorí pociťujú len miernu bolesť, iní intenzívnu. U niektorých ľudí sa môžu príznaky dokonca vôbec neobjaviť a prvým prejavom môže byť až náhle zastavenie srdca. Vo všeobecnosti platí, že čím viac príznakov, tým vyššia je pravdepodobnosť infarktu.

Niektoré srdcové infarkty sa ohlasujú varovnými signálmi už hodiny, dni či týždne vopred. Najčastejším z nich je opakovaná bolesť alebo tlak v hrudníku (angina pectoris), ktorý sa objavuje pri námahe a ustupuje v pokoji.

Ako zistiť infarkt?

Pacienti s príznakmi infarktu sa podrobia rôznym diagnostickým testom, ktoré pomáhajú lekárom určiť, či došlo k poškodeniu srdca a v akej miere:

• Elektrokardiogram (EKG) – prvý a najčastejšie používaný test zaznamenáva elektrickú činnosť srdca pomocou elektród pripevnených na koži. Impulzy sa zobrazujú ako vlny na monitore alebo sa vytlačia na papier. Keď je časť srdcového svalu poškodená, elektrické impulzy sa menia, čo môže signalizovať srdcový záchvat.
• Krvné testy – po poškodení srdca sa do krvi uvoľňujú špecifické srdcové proteíny a enzýmy. Ich prítomnosť v krvi pomáha potvrdiť infarkt.
• Röntgen hrudníka – RTG umožňuje lekárovi skontrolovať veľkosť srdca a ciev, ako aj prítomnosť tekutiny v pľúcach, čo môže byť dôsledkom srdcového zlyhania.
• Echokardiografia – pomocou zvukových vĺn sa vytvára obraz srdca, ktorý ukazuje, či bola jeho časť poškodená a ako srdce pumpuje krv.
• Koronárna katetrizácia (angiogram) – do srdcových tepien sa cez katéter vstrekuje farbivo, ktoré sa zviditeľní na röntgenových snímkach. Tento test odhaľuje miesta zúženia alebo upchatia koronárnych artérií.
• Stresový test – niekoľko dní alebo týždňov po infarkte sa vykonáva test záťaže, pri ktorom sa meria reakcia srdca a ciev na fyzickú námahu. Pacient môže chodiť na bežiacom páse alebo šliapať na stacionárnom bicykli, zatiaľ čo sa sleduje EKG.
• Srdcové CT alebo MRI – tieto zobrazovacie metódy poskytujú detailný pohľad na srdcové štruktúry a rozsah poškodenia spôsobeného infarktom.

Liečba, prevencia a kontrola infarktu

Každú minútu po srdcovom infarkte dochádza k poškodzovaniu srdcového tkaniva. Práve rýchla obnova toku krvi pomáha predchádzať veľkým deštrukciám.

Tu sú niektoré možnosti liečby, prevencie a kontroly infarktu.

Medikamentózna liečba infarktu

Pri infarkte musíte užívať nitroglycerín ako núdzovú pomoc. Ten pomáha zlepšiť prietok krvi do srdca rozšírením (dilatáciou) krvných ciev. Aspirín počas infarktu pomáha zachovať zrážanlivosť krvi a zabraňuje zväčšeniu krvnej zrazeniny.

Trombolytiká rozpúšťajú krvnú zrazeninu, ktorá blokuje prietok krvi do srdca. Čím skôr sa podajú, tým väčšia je šanca, že pacient prežije a bude mať menšie poškodenie srdca.

V nemocnici sa podávajú aj lieky na zniženie krvného tlaku, napríklad heparín, ktorý znižuje „lepkavosť“ krvi a bráni tvorbe nových zrazenín. Heparín sa podáva intravenózne alebo injekčne pod kožu. K ďalším núdzovým prostriedkom patria lieky proti bolesti, napríklad morfín.

Beta-blokátory pomáhajú uvoľniť srdcový sval, spomaľujú srdcový tep a znižujú krvný tlak, čím sa uľahčuje práca srdca. Obmedzujú poškodenie srdcového svalu a zabraňujú budúcim infarktom.

ACE inhibítory znižujú krvný tlak a stres srdca, zatiaľ čo statíny pomáhajú kontrolovať hladinu cholesterolu a znižujú riziko ďalších infarktov.

Chirurgické a iné procedúry

Okrem liekov môže lekár zvoliť aj invazívny postup, ktorý obnoví prietok krvi v srdci.

Koronárna angioplastika a stentovanie je bežný postup, pri ktorom sa tenký katéter zavádza cez tepnu na ruke alebo v slabine až do blokovanej koronárnej artérie. Tento zákrok sa často robí hneď po kardiálnej katetrizácii (vložení tenkého katétra do srdcových ciev na vyšetrenie alebo diagnostiku blokády).

Na konci katétra je malý balónik, ktorý sa nafúkne a otvorí zablokovanú cievu. Následne sa do tepny vloží kovový stent – maličká sieťková výstuž, ktorá udržiava cievu dlhodobo otvorenú.

V niektorých prípadoch je potrebný koronárny bajpas. Pri tomto zákroku chirurg vytvorí štepu, ktorá premosťuje zúženú tepnu a umožní krvi obehnúť blokovanú časť. Tento zákrok sa často robí pohotovostne, keď iné možnosti nie sú vhodné.

Rehabilitácia

Programy rehabilitácie srdca sa zvyčajne zameriavajú na štyri hlavné oblasti:

1. Lieky – dodržiavanie predpísanej medikamentóznej liečby na podporu srdca a prevenciu ďalších problémov.
2. Zmena životného štýlu – zdravá strava, pravidelný pohyb a obmedzenie rizikových návykov, ako je fajčenie.
3. Psychická podpora – zvládanie stresu a úzkosti, ktoré môžu ovplyvniť srdce.
4. Postupný návrat k bežným aktivitám – bezpečné a kontrolované zvyšovanie fyzickej aktivity podľa odporúčaní lekára.

Pacienti, ktorí absolvujú komplexnú rehabilitáciu, žijú dlhšie a je u nich nižšie riziko ďalšieho infarktu alebo komplikácií spojených so srdcovým záchvatom.

Prevencia pred infarktom

Nikdy nie je neskoro podniknúť kroky na prevenciu srdcového infarktu, aj keď človek už infarkt prekonal. Medzi základné opatrenia patrí:

• Udržiavať zdravú hmotnosť a vyváženú stravu.
• Nefajčiť a obmedziť iné rizikové návyky.
• Pravidelne cvičiť a posilňovať srdce.
• Zvládať stres a psychickú záťaž.
• Pravidelne kontrolovať krvný tlak, cholesterol a cukrovku.

Niektoré zdravotné stavy zvyšujú riziko infarktu:

• Preeklampsia – vysoký krvný tlak počas tehotenstva zvyšuje celoživotné riziko srdcových ochorení.
• Reumatická artritída alebo lupus – zvyšujú riziko infarktu.
• Rodinná anamnéza infarktu – ak mali súrodenci, rodičia alebo starí rodičia skorý infarkt (do 55 rokov u mužov a 65 rokov u žien), riziko je vyššie a je potrebný celoživotný monitoring srdca.

Správna prevencia a pravidelné kontroly výrazne znižujú pravdepodobnosť infarktu a podporujú dlhší a zdravší život.