Onkologické ochorenia sú celosvetovo veľmi rozšírené. Za ich vznikom stojí súbor viacerých faktorov (ide o tzv. multifaktoriálne ochorenia), napríklad genetická predispozícia, životný štýl človeka, množstvo stresu, s ktorým sa počas života stretne či prostredie, v akom žije. Okrem uvedených faktorov však môže vznik rakoviny zapríčiniť aj infekcia onkogénnym vírusom.
Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Kaposiho sarkóm patrí medzi pomerne ojedinelý typ nádorového ochorenia. Ide o rakovinu výstelky krvných a lymfatických ciev. Jeho vznik vyvoláva vírus s názvom ľudský herpes vírus 8 (HHV-8), ktorý pri infikovaní postihuje najmä pokožku a sliznice, ale môže sa rozšíriť aj do lymfatických uzlín, do respiračnej a tráviacej sústavy. Vírus sa prenáša z človeka na človeka hlavne pohlavným stykom, krvou, slinami ale aj počas pôrodu z matky na dieťa.
Ľudský herpes vírus 8 je relatívne rozšírený v populácii. Avšak nie u každého, kto sa s ním stretne, vyvolá vznik Kaposiho sarkómu. Keďže samotná infekcia vírusom nestačí na rozvoj rakoviny, Kaposiho sarkóm postihuje najmä ľudí, ktorí majú genetickú predispozíciu na vznik sarkómu a pacientov s oslabeným imunitným systémom. Do tejto skupiny patria napríklad pacienti podstupujúci chemoterapeutickú liečbu, pacienti užívajúci imunosupresíva po transplantácii, HIV pozitívni, atď. Kaposiho sarkóm postihuje 8 krát viac mužov, než ženy a vyskytuje sa najmä u pacientov nad 50 rokov.
Nádory vo všeobecnosti popisujeme ako útvary, ktoré vznikajú v dôsledku nekontrolovaného a nadmerného delenia buniek. Rozdeľujeme ich do dvoch základných skupín na:
Nádory sa tiež rozdeľujú podľa svojho pôvodu, teda podľa druhu tkaniva, z ktorých vznikajú. V prípade sarkómu vzniká nádor z mezenchýmu, kam patrí spojivové tkanivo (väzivo, chrupka, kosť), cievy, svaly či krvotvorné tkanivo. Sarkómy patria medzi zhubné nádory.
V tele imunokompromitovaných pacientov sa vírus výrazne namnoží a pravdepodobne tak dokáže prevziať kontrolu nad rastom buniek. Týka sa to najmä tzv. endotelových buniek, ktoré vystielajú vnútro krvných a lymfatických ciev. V dôsledku zmien vyvolaných vírusom sa endotelové bunky nekontrolovateľne množia a vytvárajú hrčkovité útvary. Tento zhluk novovytvorených buniek predstavuje samotný nádor.
Ako bolo spomenuté v úvode článku, Kaposiho sarkóm postihuje najmä kožu, sliznice, lymfatické uzliny, dýchaciu a tráviacu sústavu. V závislosti od miesta, ktoré ochorenie postihuje, sa u pacientov vyskytujú rôzne symptómy.
Jedným z nápadných prejavov Kaposiho sarkómu sú škvrny na koži. Ide o červené až fialové lézie pripomínajúce modriny, ktoré nie sú bolestivé, nesvrbia a nezmenia svoju farbu, ak na ne zatlačíte. Môžu byť rôzneho tvaru a úplne ploché alebo mierne vyvýšené. Miesto ich výskytu sa môže individuálne pomerne rýchlo meniť. U niektorých pacientov nastane zmena miesta škvŕn každý týždeň. Ak sa povrch lézie naruší, môže dôjsť ku krvácaniu.
Podobne, ako na pokožke, aj na slizniciach môže ochorenie vyvolať vznik lézií. Môžu sa formovať v ústnej dutine, časom vytvárať hrčky, ktoré sa navzájom prepoja do väčších celkov a následne spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním. Okrem sliznice úst sa lézie objavujú aj na sliznici oka.
Nahromadené bunky Kaposiho sarkómu môžu zablokovať lymfatické cievy, ktoré odvádzajú lymfu. Lymfa sa následne hromadí, v dôsledku čoho dochádza k opuchu na rôznych miestach tela. Takýto opuch sa nazýva lymfedém a najčastejšie sú ním postihnuté ruky, nohy a tvár.
V prípade, že sa lézie rozšíria až do pľúc, môžu u pacienta vyvolať neutíchajúci kašeľ a dyspnoe, teda subjektívny pocit nedostatku vzduchu. V závažnejších prípadoch môže dôjsť k vykašliavaniu krvavého spúta.
Kaposiho sakróm môže postihnúť aj tráviacu sústavu, najmä žalúdok a črevá. Zhluk nádorových buniek môže spôsobiť blokádu či krvácanie, ktoré sa prejavia ako:
Rýchlosť rozvoja a príznakov tohto ochorenia závisí od typu Kaposiho sarkómu. Hoci vo všeobecnosti toto ochorenie postupuje väčšinou pomaly, môže byť príčinou úmrtia. Najmä v prípade, že pacient nedostane správnu liečbu. Preto je veľmi dôležité vyhľadať lekársku pomoc vždy, ak na sebe spozorujete niektoré z uvedených príznakov, najmä škvrny neznámeho pôvodu.
Rozoznávame 4 typy tohto ochorenia, pričom všetky z nich sú spôsobené rovnakým vírusom (HHV-8):
Klasická forma Kaposiho sarkómu je veľmi málo rozšírená. Symptómy, teda najmä lézie, sa pri tejto forme objavujú najmä na koži v oblasti nôh a chodidiel. Na rozdiel od iných foriem, príznaky ochorenia pri tomto type postupujú veľmi pomaly a môže trvať až roky, kým sa plne rozvinú. Keďže sú symptómy najskôr mierne a nemajú vplyv na kvalitu života pacienta, nevyžadujú si akútnu liečbu či chirurgický zásah. Pacienti s klasickou formou sú vo väčšine prípadov pod pravidelným lekárskym dohľadom. V prípade, že sa symptómy u pacienta zhoršia a objavia sa u neho lézie, odporúča sa rádioterapia alebo kryoterapia.
Slovo “endemický”, je vlastne synonymum pre slovo lokálny. Endemická forma, ktorej sa tiež hovorí Africký Kaposiho sarkóm, sa viaže len na určité lokality v Afrike. Dôvodom je vysoký výskyt vírusu spôsobujúceho Kaposiho sarkóm (HHV-8) v týchto miestach.
Iatrogénna forma tohto ochorenia je spájaná s transplantáciou orgánov. Táto forma je závažná a vyžaduje si rýchlu liečbu. Ide totiž o vzácnu nežiadúcu komplikáciu, ktorá sa môže rozvinúť v dôsledku imunosupresívnych liekov, ktoré pacienti po transplantácii užívajú.
Imunosupresíva slúžia na potlačenie prirodzenej imunity človeka. Je to nevyhnutná súčasť liečby po transplantácii orgánu, nakoľko bez potlačenia imunity by telo mohlo nový orgán odvrhnúť. Každá minca však má dve strany a takisto aj imunosupresívna liečba prináša isté riziká, spojené so zníženou odolnosťou voči cudzím patogénom, akým je napríklad aj vírus spôsobujúci Kaposiho sarkóm.
Posledná forma Kaposiho sarkómu sa spája s ľuďmi infikovanými vírusom HIV a s ochorením AIDS, nakoľko ide o hlavný druh onkologického ochorenia, ktoré týchto pacientov postihuje. Bez včasnej lekárskej starostlivosti a liečby môže mať chorenie rýchly spád. Naopak, ak je ochorenie pod dohľadom odborníkov, je možné ho veľmi efektívne liečiť pomocou liekov, ktoré sú zároveň určené na liečbu HIV infekcie.
Ochorenie diagnostikuje lekár, na základe odobranej anamnézy, klinických prejavov a pomocou ďalších diagnostických vyšetrení. Dôležitým krokom pre potvrdenie (alebo vyvrátenie) ochorenia je biopsia, teda odber vzorky postihnutého tkaniva. Podozrivé tkanivo sa odoberie pacientovi v lokálnej anestéze a ďalej sa po odobraní odosiela do laboratória, kde je následne mikroskopicky skúmané patológom.
Ďalej môže lekár vykonať tzv. test na okultné krvácanie, ktorý odhalí prítomnosť krvi v stolici, čím potvrdí poškodenie tráviacej sústavy. Medzi ďalšie diagnostické metódy patrí:
Postup liečby Kaposiho sarkómu závisí od viacerých faktorov. Od fungovania imunitného systému pacienta, po rozsah ochorenia. Záleží na množstve vzniknutých lézií, na ich veľkosti aj umiestnení. Jedným z terapeutických postupov je odstránenie lézie pomocou kryoterapie alebo elektródami. Pri tomto postupe sú liečené jednotlivé lézie, avšak pomocou neho nie je možné zabrániť rozvoju nových lézií.
Ďalšou z možností je chemoterapia. Pri liečbe Kaposiho sarkómu sa však využíva opatrne, pretože mnohí pacienti už majú oslabení imunitný systém. Najčastejšie aplikovaný liek na liečbu tohto ochorenia je komplex lipidu doxorubicín (Doxil). Bohužiaľ, liečba môže mať aj vedľajšie účinky, ako je vysychanie kože, pomalé hojenie rán, opuchy či neplodnosť (v prípade chemoterapie).
Doposiaľ neexistuje vakcína proti vírusu, ktorý spôsobuje vznik Kaposiho sarkómu. Avšak, keďže ochorenie vzniká najmä u HIV pozitívnych ľudí, je možné znížiť riziko nákazy práve týmto ochorením. Základom v prevencii voči HIV je používanie vhodnej bariérovej ochrany pri sexuálnom styku (prezervatívy), vyhýbanie sa nechránenému pohlavnému styku, promiskuitnému spôsobu života a oboznámenie sa so zdravotným stavom nového partnera.
Ide o skupinu vírusov, ktoré dokážu v bunkách vyvolať zmeny na úrovni génov a následne vyvolať neobmedzené bunkové delenie (vznik rakoviny). Okrem herpes vírusu 8 patrí do tejto kategórie aj
Výrazne oslabený imunitný systém pacientov umožní onkogénnym vírusom prežiť a množiť sa vo veľkom počte. Čím dlhšie je schopný vírus prežiť a čím viac sa dokáže namnožiť, tým vyššia je šanca pre vznik nádorového ochorenia.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: