27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Dieťa pripravené na školu

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Školská spôsobilosť znamená vyzretie dieťaťa v rozumovej, citovej, telesnej a motivačnej oblasti na úroveň, ktorá mu umožní úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti. Vyšetrenie školskej spôsobilosti je užitočné a deti väčšinou toto vyšetrenie absolvujú s potešením. Odôvodnený odklad školskej dochádzky ponúka obrovské vývinové možnosti a je zárukou radostného plnenia povinností v novom životnom období.

Čo znamená pojem školská spôsobilosť?

Škola je jednou z najdôležitejších životných skúseností dieťaťa. Aby malo dobrý začiatok školskej kariéry, je nesmierne dôležité včasné a kvalitné posúdenie jeho školskej spôsobilosti.

Zjednodušene môžeme povedať, že školská spôsobilosť je dosiahnutie takého stupňa telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti. Dieťa by sa malo stať zo škôlkara školákom v takom období svojho vývinu, kedy je na novú rolu primerane zrelé a pripravené.

Je kritériom pre vstup do školy iba vek?

Pri vstupe do školy zohráva dôležitú úlohu vek dieťaťa. Do školy sa musia zapísať všetky deti, ktoré do 31. augusta dovŕšia šesť rokov. Uvedená veková hranica vyplýva z významných vývinových zmien, ku ktorým v tomto období života dochádza. Koniec predškolského obdobia však nie je určený len fyzickým vekom, ale tiež a predovšetkým istou úrovňou zrelosti, pripravenosti pre školskú prácu a následným nástupom do školy.

Pojem školská spôsobilosť sa v súčasnosti uprednostňuje pred pojmami školská zrelosť alebo pripravenosť. Z hradiska školskej zrelosti sa berie na zreteľ:

  • vek dieťaťa,
  • telesná zrelosť,
  • zrelosť centrálnej nervovej sústavy (CNS).

Zrelosť centrálnej nervovej sústavy predstavuje odolnosť voči záťaži, schopnosť sústrediť sa a emocionálnu stabilitu. Je predpokladom úspešnej adaptácie na školský režim. Zrenie centrálnej nervovej sústavy ovplyvňuje lateralitu (prednostné používanie ľavej alebo pravej ruky), rozvoj motorickej a senzorickej koordinácie, je predpokladom k rozvoju zrakovej a sluchovej percepcie (vnímania).

Školská spôsobilosť znamená komplexné poňatie schopností a zručností potrebných k zvládnutiu požiadaviek a nárokov, ktoré budú na dieťa kladené v základnej škole. Školská zrelosť zahŕňa kompetencie (schopnosti), ktoré sú závislé na zrení organizmu a školská pripravenosť kompetencie, ktoré sú do určitej miery závislé na prostredí a učení.

Školská spôsobilosť zahŕňa tieto oblasti:

  • kognitívnu (poznávaciu),
  • emocionálnu (citovú),
  • pracovno-motivačnú,
  • sociálnu (spoločenskú).

Kognitívna oblasť

Z hľadiska jednotlivých psychických procesov je dôležitá spôsobilosť v nasledovných oblastiach:

Vnímanie

  • Zrakové vnímanie, schopnosť rozlišovať a pomenovať rôzne tvary (štvorec, kruh),
  • poznať niektoré písmená (napr. svojho mena) a číslice,
  • zraková diferenciácia – rozlišovať predmety, vyhľadávať rovnaké, odlišovať rôzne,
  • zraková analýza a syntéza – skladať a rozkladať obrázky, fotky, stavebnice,
  • sluchové rozlišovanie – rozpoznať prvé písmeno v slove, cvičiť sa v rozložení slov na hlásky a v ich spájaní do slov,
  • sluchová diferenciácia – rozlišovať zvuky, poznať niektoré hudobné nástroje, napodobňovať rytmus vytlieskavaním,
  • priestorová orientácia – rozlišovať polohu vecí v miestnosti, na obrázku, správne používať pojmy dole – hore, vpravo – vľavo.

Myslenie

  • Schopnosť robiť jednoduché a konkrétne úsudky,
  • schopnosť zovšeobecňovať,
  • lepšie rozoznávať podobnosti a rozdiely, chápať vzťahy a súvislosti,
  • schopnosť narábať s číslami do 10, mať osvojené pred matematické predstavy – rozumie pojmom prvý, posledný, väčší, menší, pojmu čísla a množstva.

Vývin reči

  • Poznať pár riekaniek, pesničiek, básničiek,
  • rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu,
  • vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach,
  • používať správne pomenovania,
  • vyjadrovať sa spisovne,
  • mať čistú výslovnosť.

Motorika (pohybová schopnosť), grafomotorika

  • Schopnosť cielenej pohybovej aktivity, menej bezúčelných pohybov, kontrolovať svoje motorické správanie,
  • úchop ceruzky je správny, bez prílišného tlaku na papier,
  • preferencia jednej ruky pri kreslení, vyhranenie dominancie jednej ruky,
  • línie presné a neroztrasené,
  • kresba vernejšie odrážajúca skutočnosť,
  • schopnosť nakresliť jednoduchý tvar podľa predlohy, vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
  • dokázať nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi.

Emocionálna oblasť

  • Emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii, schopné prijať neúspech,
  • schopné odložiť bezprostredné splnenie želaní,
  • vie sa odpútať od rodičov na primeraný čas,
  • má stálejšie záujmy,
  • má pozitívny vzťah k povinnostiam.

Pracovno-motivačná oblasť

  • Chápanie významu povinnosti a nutnosti učiť sa,
  • istá miera pracovnej vytrvalosti, úsilia a chuti pracovať na plnení úloh,
  • koncentrovaná práca na úlohe požadovaný čas – cca 15 – 20 min,
  • primerané pracovné tempo,
  • pozornosť viac úmyselná a zameraná s vyššou odolnosťou voči rušivým podnetom.

Sociálna oblasť

  • Schopnosť prispôsobiť sa novému sociálnemu prostrediu,
  • prijať nové sociálne role (žiak, spolužiak, kamarát),
  • vedieť akceptovať autoritu učiteľa,
  • vedieť spolupracovať v skupine,
  • vytvoriť si primerané postavenie v skupine,
  • zvládať úspešne jednoduché sociálne situácie.

Aké sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami z hľadiska školskej spôsobilosti?

Podľa viacerých autorov sa v predškolskom veku chlapci javia ako biologicky krehší, zraniteľnejší rôznymi nepriaznivými vplyvmi a celkovo menej školsky zrelí. Nie ani tak pre nižšie výsledky vo výkonových skúškach, ale najmä pre nižšiu zrelosť sociálnu (spoločenskú) a pracovnú.

Je dôležitá rola materskej školy pri rozvíjaní školskej spôsobilosti?

Materská škola má dopĺňať rodinnú výchovu o výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho sociálno-emocionálny, fyzický a intelektuálny rozvoj v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami.

Výchovu v materskej škole môžeme chápať ako výchovu pre život, nielen ako prípravu na školu. Výchovno-vzdelávacia činnosť sa v materskej škole uskutočňuje v podobe Štátneho vzdelávacieho programu. Okrem kvalitnej spolupráce materskej školy a rodičov je pre úspešný štart dieťaťa v základnej škole dôležitá aj vzájomná spolupráca s poradenským zariadením. Odborné posúdenie úrovne školskej spôsobilosti a následná poradenská, resp. terapeutická pomoc, sú významnými facilitátormi pri zaškolení dieťaťa.

Redakcia portálu Lekár.sk
Ochorenia
detské a dorastové lekárstvo