Klinická depresia, nazývaná i závažná či hlboká depresia, prípadne závažná depresívna porucha, je choroba, ktorá môže spôsobiť celý rad emočných a fyzických symptómov. Diagnóza choroby je založená na špecifických príznakoch. V dnešnej dobeexistujú spoľahlivé spôsoby, ako jej predchádzať, prípadne ju liečiť.
Klinická depresia je závažnejšia forma depresie. Synonymom tohto stavu je pojem hlboká depresia. Od depresie spôsobenej napríklad stratou blízkej osoby alebo zhoršením zdravotného stavu sa líši dĺžkou a intenzitou trvania epizód depresie aj priebehom a intenzitou symptómov. Klinická depresia môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku vrátane detí. Klinické symptómy depresie, aj keď sú závažné, sa zvyčajne zlepšujú psychologickým poradenstvom, antidepresívnymi liekmi alebo kombináciou týchto spôsobov. Choroba predstavuje závažnú psychickú poruchu, ktorá v priebehu života postihne približne 10 percent populácie. Je charakterizovaná opakovanými epizódami hlbokého chorobného smútku, skľúčenosťou, neschopnosťou prežívať pozitívne emócie a podobne. Postihnutému spôsobujú nesmiernu duševnú trýzeň a bolesť. Pri zanedbaní terapie a nerešpektovaní liečby sa často môže skončiť samovraždou pacienta.
Symptóm, ktorý sa najčastejšie spája s depresiou, je trvalý pocit smútku, prázdnoty alebo bezcennosti. Depresia môže byť spojená aj s podráždenosťou a frustráciou. Ľudia s depresiou strácajú záujem o každodenný život, o činnosti, ktoré im zvyčajne spôsobujú radosť, stratia záujem o vzdelanie, telesný vzhľad a zdravie, prestanú sa zaujímať o rodinu. Depresiu často sprevádza chronická únava, strata energie a neschopnosť začať alebo dokončiť úlohy, ktoré za normálnych okolnostínespôsobujúvýrazné komplikácie (upratovanie, umývanie riadu a podobne). Fyzické symptómy depresie môžu zahŕňať zmeny spánkového režimu, prejavujúce sa problémom so zaspávaním alebo, naopak, nadmernou spavosťou. Depresia spôsobuje aj zmenu chuti do jedla. Niektorí ľudia s depresiou neprejavujú záujem o konzumáciu potravín a chudnú, u iných sa chuť do jedla stáva až patologickou a rastie ich telesná hmotnosť. Medzi ďalšie príznaky depresie patrí telesný nepokoj, spomalenie telesných reakcií, ťažkosti s koncentráciou alebo rozhodovaním a v prípade ťažkých depresií i časté myšlienky na vlastnú smrť alebo pokusy o samovraždu.
Je dôležité uvedomiť si, že správne diagnostikovanie a úspešné liečenie depresie závisí vo veľkej miere od individuálnych okolností a zdravotnej situácie. Lekár môže určiť diagnózu depresie na základe fyzického vyšetrenia, súčasťou ktorého sú otázky o prežívaní niektorých pocitov, udalostí, a získanie informácií vedúcich k posúdeniu zdraviaa celkového psychického rozpoloženia. V niektorých prípadoch môže byť depresia spojená so základným fyzickým zdravotným problémom, ktorého podstatu odhalia laboratórne testy. Týkajú sa predovšetkým stanovenia základných parametrov krvi (krvný obraz) alebo stanovenia hormónov štítnej žľazy. Po vylúčení tejto príčiny je pacient nasmerovaný na profesionálov v oblasti duševného zdravia, teda psychológa či psychiatra, ktorí sa zameriavajú na príznaky, myšlienky, pocity a vzorce správania prostredníctvom rozhovoru alebo s využitím terapeutických postupov.Na diagnostiku klinickej depresie mnohí lekári používajú kritériá publikované Americkou psychiatrickou asociáciou, označované ako DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders).
Podávanie antidepresív pomáha zmierňovať symptómy depresie. Najčastejšie antidepresíva spadajú do kategórie selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), ako sú fluoxetín (Prozac), paroxetín (Paxil), sertralín (Zoloft), citalopram (Celexa) a escitalopram (Lexapro). Na liečbu depresie sa často používajú aj lieky známe ako inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a norepinefrínu (SNRI) – duloxetín (Cymbalta), venlafaxín (Effexor) a desvenlafaxín (Pristiq). Účinok užívania antidepresív sa prejaví v priebehu dvoch až štyroch týždňov, v niektorých prípadoch je čas nástupu účinku dlhší. Štatistiky naznačujú, že na základe príznakov, anamnézy a schopnosti metabolizovať vybrané antidepresívne lieky konkrétnym jedincom sa približne v 50 percentách prípadov depresie dostaví úplná úľava od symptómov už pri prvom predpísanom druhu antidepresíva. Ďalších 20 percent síce zaznamená zlepšenie, ale ich dlhodobá liečba vyžaduje užívanie iného, prípadne doplnkového antidepresíva. V prípade dosiahnutia požadovaného efektu je dôležité byť opatrný pri prerušení liečby. V mnohých prípadoch sa depresia vracia už šesť mesiacov po jej vysadení. Mnohí psychiatri sa domnievajú, že najvhodnejšou dĺžkou trvania liečby sú približne dva roky.
Formou liečby je i psychoterapia, teda liečba depresie hovorením o problémoch s profesionálom v oblasti duševného zdravia. Psychoterapia je tiež známa ako talk terapia alebo psychologická liečba. Existuje množstvo druhov terapie, napríklad kognitívna behaviorálna terapia, interpersonálna liečba a podobne.
Zdravý životný štýl a pravidelný spánkový režim, doplnený pravidelnou fyzickou aktivitou, pestovaním koníčkov, budovaním sociálnych väzieb a napredovaním a rozvíjaním daností predstavujú výrazné formy prevencie pri predchádzaní epizódam depresie. Psychohygiena zohráva pri tomto ochorení kľúčovú úlohu.
Narodenie dieťaťa môže spustiť hromadu silných emócii od vzrušenia a radosti až po strach a úzkosť. Výsledkom však môže byť aj niečo vážnejšie,…
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v prvom roku pandémie COVID-19 vzrástla celosvetová prevalencia úzkosti a depresie o masívnych 25…
V zime by ste celý deň len spali a nič vás nebaví. Ani najobľúbenejšie veci, aktivity či ľudia vám už…
