So stratou blízkeho sa vyrovnáva ťažko. Proces smútenia u každého prebieha rôznym spôsobom. Človek väčšinou veľa plače, menej je, zle spí, veľa spomína. Ak však smútok trvá prílš dlho, túžba po zosnulom je veľmi intenzívna, pridruží sa depresia a človek nie je schopný vykonávať bežné aktivity, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ formou opatrnej a dlhodobej spolupráce pomôže opäť nájsť zmysel života.
S blížiacim sa Sviatkom všetkých svätých a dušičkami prichádza smútok za našimi blízkymi. Naše srdcia sa otvárajú bolesťou spôsobenou stratou, život akosi posmutnieva. Čas sa akoby zastavuje vo chvíľach, keď sa snažíme zmysluplne vysporiadať so stratou a opäť sa zaradiť do života. Plačeme, menej jeme, nespí sa nám dobre, spomíname na zosnulých a bojíme sa, či ešte niekedy dokážeme žiť bez nich.
Všetky tieto príznaky sú prirodzené a normálne. V psychológii sa zvykne takýto stav označovať ako jednoduché, nekomplikované smútenie. Väčšina ľudí sa práve týmto procesom smútenia postupne vysporiada so stratou. Napriek tomu, že sa smútok v nás niekedy objaví viac, niekedy menej, nebráni nám vo vykonávaní každodenných vecí.
U niektorých ľudí však akútny smútok môže postupne prejsť do chronického, život ochromujúceho stavu, ktorý sa časom naopak zhoršuje a dokáže negatívne ovplyvniť ďalší život človeka. Tento stav, resp. typ smútenia sa označuje pojmami ako komplikovaný smútok, predĺžená smútková reakcia, patologické smútenie, prípadne traumatické smútenie. Veľa stresu, emočná závislosť alebo tiež iné druhy závislostí komplikujú proces smútenia a zvyšujú pravdepodobnosť komplikovaného smútku.
Približne 10 až 20 % ľudí, ktorí prežili stratu, trpí vážnymi neutíchajúcimi reakciami na stres, ktoré majú často za následok komplikovaný proces smútenia. Ten si často vyžaduje liečbu vo forme psychoterapie a smútkovej práce, prípadne podpornej farmakoterapie, ktorá ale netvorí a nemôže tvoriť jedinú formu pomoci. V anamnéze ľudí prechádzajúcich depresiou sa častokrát nachádzajú úzkostné poruchy, depresia, emočne závislý vzťah, prípadne alkoholová, resp. drogová závislosť.
Počas prvých mesiacov po strate sa prejavy jednoduchého smútenia podobajú smúteniu komplikovanému a sú podobné. Chronický smútok však tieto príznaky ešte viac prehlbuje.
Proces smútenia nemožno naprogramovať a u každého človeka prebieha rôznym spôsobom. Väčšinou ľudia v priebehu času kolíšu medzi šokom, depresiou, hnevom a relatívnym pokojom, až kým sa emócie postupne upokoja. Život má i naďalej zmysel. To neznamená, že ľudia zabudnú na zosnulého. Zosnulí zostanú súčasťou spomienok, histórie a zmyslu života. A napriek tomu, že im skutočne chýbajú, nedovolia, aby ich spomienky psychicky podkopali a zneschopnili. Vedia, že im zostali iní ľudia, ktorí ich majú radi a ktorí potrebujú ich pozornosť, starostlivosť a lásku a preto stratu prijmú ako súčasť života. Strata neovládne celý ich život.
Ľudia s komplikovaným smútkom však dookola krúžia medzi rôznymi fázami smútku bez toho, aby sa niekam dokázali posunúť. Komplikovaný smútok je udržiavaný spomienkami na zosnulého, spojených s bezmocnosťou a beznádejou. Celé myslenie je zamerané na spomienky a budúcnosť, v ktorej už zosnulý nie je, prípadne na myšlienky o tom, aké by to bolo, keby bol zosnulý ešte s nimi. Človek prestáva vnímať ostatných, často popiera realitu straty a preto následne niekedy stráca aj tých, ktorí mu ostali.
Ak si myslíte, že Vášho blízkeho trápi komplikovaný smútok, nesnažte sa ho vytrhnúť z jeho popierania, alebo mu vravieť, že sa má vzchopiť. Smútkový proces potrebuje opatrné prepracovanie. Ľudia s komplikovaným smútkom potrebujú čas a odborné vedenie, aby postupne prešli fázami smútku a našli opäť zmysel a nádej do budúcnosti.
Mnoho ľudí, ktorí odbornú pomoc nevyhľadali, často skončilo v putách závislosti, prípadne depresii a to i napriek tomu, že im bolo možné pomôcť. Keďže proces smútenia môže byť komplikovaný depresiou, úzkosťou, posttraumatickou stresovou poruchou, problémovým užívaním alkoholu, prípadne iných látok, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Ideálne klinického psychológa, ktorý určí správny postup a prípadne doporučí aj spoluprácu s psychiatrom.
Svetový deň chorých sa slávi každoročne 11. februára. Jeho cieľom je dostať viac do povedomia nevyliečiteľne chorých pacientov, pretože je…
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v prvom roku pandémie COVID-19 vzrástla celosvetová prevalencia úzkosti a depresie o masívnych 25…
Zadržiavanie sĺz neprospieva duševnému zdraviu, môže sa však odraziť aj na zdraví fyzickom. Prečo nám škodí maskovanie skutočných pocitov a…
