Aj keď je krv každého človeka zložená z rovnakých základných častí, predsa len sa odlišuje krvnými skupinami. Pýtate sa, čo sú to krvné skupiny a aké krvné skupiny poznáme?
Po prečítaní tohto článku sa dozviete:
Naša krv je zložená z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Medzi krvné bunky patria:
Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov. Antigény sú bielkoviny a cukry, ktoré sa nachádzajú na membráne červených krviniek.
Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner. Nemenej známy je aj český lekár Jan Janský, ktorý krvné skupiny objavil nezávisle od Landsteinera.
V súčasnosti existuje viac než 30 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími. Konkrétne s krvným systém AB0 alebo krvným systémom Rh.
Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch. Príkladom sú systémy Duffy, Kelly či Lewis, ktoré našli svoje využitie v hematológii.
Každá krvná skupina je jedinečná a určuje, komu môžeme krv dať a od koho môžeme krv prijímať.
Systéme skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. Asi u 80 % ľudí sa antigény A a B vyskytujú aj v telových sekrétoch, napríklad v slinách.
V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Sú dôležité pri transfúzii, pretože sú prirodzeným obranným systémom tela.
Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. Preto môže byť darovanie krvi niekomu z nesprávnej skupiny AB0 životu nebezpečné.
Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria. Nositeľ skupiny A má aglutinín (prirodzené protilátky) anti-B, nositeľ skupiny B naopak anti-A.
U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B. Krvná skupina AB je naopak charakteristická tým, že sa u nej nijaké prirodzené protilátky nenachádzajú.
Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Vyskytujú sa na membráne červených krviniek, a to bez ohľadu na príslušnosť k systému AB0.
Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Pri Rh negatívnych osobách ide o antigény Cde, cde, cdE, CdE.
Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Osoby, ktorým tento antigén naopak chýba, sú Rh negatívne (Rh-).
V rámci celkovej populácie je približne 85 % ľudí Rh pozitívnych a len 15 % ľudí Rh negatívnych.
Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami. Takáto situácia môže nastať napríklad po transfúzii krvnej skupiny Rh+, počas tehotenstva, pôrodu alebo potratu.
Pretože antigén D je v rámci systému Rh najsilnejším antigénom, klinicky najvýznamnejšia je protilátka anti-D, ktorá môže vyvolať hemolytickú posttransfúznu reakciu alebo hemolytickú chorobu novorodenca.
Rh inkompatibilita popisuje situáciu, keď má Rh- negatívna matka s Rh+ pozitívnym partnerom Rh+ pozitívne dieťa.
Počas tehotenstva sa za normálnych okolností nemieša krv matky a dieťaťa. Malé množstvo krvi dieťaťa však môže prísť do styku s matkinou krvou. Deje sa to napríklad počas pôrodu, potratu alebo pri predčasnom odlučovaní placenty.
Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám, začne tvoriť anti-D protilátky. Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva. Problém nastáva až pri ďalšom tehotenstve.
Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine. Ak je matka Rh+ pozitívna a dieťa buď Rh+ pozitívne, alebo Rh- negatívne, spomenuté komplikácie nehrozia.
V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. Z tých zistia krvnú skupinu matky, Rh faktor a aj to, či sú prítomné protilátky proti Rh faktoru.
V prípade zistenia Rh- negativity sa matke podá anti-D imunoglobulín (anti- Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Tento imunoglobulín zabraňuje telu produkovať Rh protilátky. Ak sa Rh+ pozitivita potvrdí u novorodenca, podajú sa matke imunoglobulíny do 72 hodín po pôrode.
Transfúzia krvi je prevod kompletnej krvi alebo iba jej komponentov od darcu k pacientovi. Jej účelom je doplnenia objemu cirkulujúcej krvi pre pacienta s akútnou alebo chronickou stratou krvi či s nedostatočnou tvorbou krviniek.
Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny.
Niektoré situácie (napr. pri nedostatku krvných konzerv) si vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. V takýchto prípadoch sa majú používať buď iba koncentráty erytrocytov (červených krviniek), alebo iba krvná plazma.
Platia tu isté pravidlá:
To znamená, že pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami. Opačné pravidlá platia pri príjme plazmy AB0 v dôsledku prítomnosti aglutinínov.
Darovanie krvi je skutočným „darom života“. Jeden odber totiž môže zachrániť až tri ľudské životy. Ak by ste sa aj vy radi stali dobrovoľnými darcami krvi, všetky potrebné informácie o tom, ako na to nájdete na stránke Moja krvná skupina.
Od 23. októbra do 17. novembra zároveň prebieha kampaň zameraná na prvodarcov krvi. Cieľom projektu Študentská kvapka krvi 2023 je povzbudiť mladých ľudí k tomu, aby sa darcovstvo stalo prirodzenou súčasťou ich životného štýlu.
V prípade podania inkompatibilnej krvi sa veľmi rýchlo prejaví akútna hemolytická reakcia. Ak je pacient pri vedomí, môže pociťovať triašku, zimnicu, dušnosť, nevoľnosť, potenie a tlak na hrudníku. Tento stav môže viesť až k smrti pacienta, a preto musí byť vždy pri ňom lekár, aby sledoval, ako danú transfúziu prijal.
Pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou, je prvá transfúzia bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. S prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť.
Druhá a ďalšie transfúzie u takéhoto pacienta vyvolajú posttransfúznu reakciu, pretože vytvorené protilátky reagujú s antigénom D.
Transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je nevhodná. Všetky ostatné možnosti transfúzie s prihliadnutím na Rh faktor sú kompatibilné.
V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie – až 53 % – krvnú skupinu 0+. Afroameričania majú tiež vysoký výskyt tejto krvnej skupiny (konkrétne 47 %), v porovnaní s aziatmi, u ktorých sa krvná skupina 0+ vyskytuje iba u 39 % populácie.
U nás sa najčastejšie vyskytuje krvná skupina A- (42 %), potom 0- (32 %), B- (18 %) a najmenej častá je skupina AB (8 %).
Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Ich dedenie podmieňujú gény A, B a 0, pričom dieťa zdedí od každého rodiča práve jeden z génov.
Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Krvná skupina 0 môže vzniknúť iba v prípade, že dieťa zdedí gén 0 aj od matky aj od otca.
Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene. Takáto zmena môže nastať napríklad pri liečbe určitých druhov rakoviny alebo transplantácie kostnej drene od darcu s inou krvnou skupinou.
Pacientove kmeňové bunky sa chemoterapiou alebo ožarovaním v podstate zničia. Následne je pacientovi transplantovaná kostná dreň s novými kmeňovými bunkami darcu, ktoré sú zodpovedné za krvotvorbu.
Po prijatí kostnej drene začnú kmeňové bunky produkovať krvinky darcovej skupiny, čím sa príjemcovi dočasne zmení jeho krvná skupina. Spomínaný zákrok je do istej miery rizikový, nakoľko môže byť sprevádzaný komplikáciami, avšak pacientom so smrteľnou chorobou môže zachrániť život.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Facts about blood and blood types
Včasná diagnostika celiakie je kľúčová pre zvládanie príznakov ochorenia ako aj prevenciu jeho komplikácií. V rámci diagnostiky je dôležité stanoviť…
Darovať krv môže každý zdravý človek do 60 rokov. Po darovaní sa krv rozdelí na jednotlivé zložky a spracuje. Červené…
Rhesusova choroba je stav, keď protilátky v krvi tehotnej ženy ničia bunkyplodu. Je tiež známa ako hemolytická choroba plodu a…
