Keď pred rokom zvládol svoje prvé preteky Spartan race, všetkým ovisla sánka. Na rozdiel od ostatných sa totiž musel spoľahnúť len na jednu nohu a dve barle. Dnes už má za sebou dva ďalšie a štvrtý Spartan ho čaká 1. apríla.
Maroš Kudlík z Komárna mal 14 rokov, keď mu zistili rakovinu. Ukázalo sa, že malá nebolestivá hrčka v kolennej jamke je sarkóm – jeden z najzhubnejších nádorov. „Absolvoval som mnoho vyšetrení a pokus o vyoperovanie nádoru, no choroba sa vrátila a bolo nutné radikálnejšie riešenie. Nohu mi amputovali nad kolenom, aby sa zamedzilo jej šíreniu. Nejaký čas som takto fungoval, nosil som protézu, chodil som do školy aj von s kamarátmi,“ hovorí dnes 29-ročný mladý muž.
Netrvalo však dlho a choroba sa opäť vrátila. Keďže chemoterapia nebola účinná, lekári sa rozhodli pre radikálny zásah. Odstránili celý zvyšok stehennej kosti aj s kĺbom. Obdobie medzi rokmi 2002 a 2005 takýmto spôsobom s občasnými prestávkami strávil v nemocnici.
Napriek vymeškaným hodinám dokončil základnú aj strednú školu a pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Získal inžiniersky diplom v odbore aplikovanej informatiky a automatizácie v priemysle, zamestnať sa mu však napriek veľkej snahe nepodarilo.
Sediac doma trávil dni za počítačom. Vždy mal rád šport, telesná výchova bola jeho obľúbených predmetom, rád hrával basketbal, preto mu pohyb veľmi chýbal. „V roku 2007 som sa dostal k stolnému futbalu, ktorý som neskôr začal hrať aj súťažne. Venujem sa mu dodnes, organizujem turnaje v mojom rodnom meste, no tento šport nestačil napĺňať moje potreby,“ opisuje svoju cestu späť za pohybom.
Minulý rok však bol pre Maroša zlomový, cez kamaráta sa dostal ku crossfitu, TRX a joge. Začal cvičiť pravidelne, mal šťastie na skvelého trénera, ktorý mu vo všetkom pomohol a poradil. Kondička rástla a skvelý pocit po tréningu sa len prehlboval. Vtedy opäť zaúradoval kamarát „pokušiteľ“.
„Povedal mi, že by som sa mal zúčastniť terénneho prekážkového behu Spartan race. Spočiatku som ho nebral vážne, pretože som si to nevedel predstaviť, no časom sa mi tento nápad začal pozdávať,“ pokračuje Maroš. Nakoniec sa odhodlal.
Podporu cítil zo všetkých strán, mal skvelého spoločníka, ktorý mu pomáhal na trati a aj diváci ho svojím povzbudzovaním poháňali vpred. Nielen, že preteky dokončil, ale ešte aj predbehol ďalších dvadsiatich pretekárov.
Po prvom pokuse mu Spartan zachutil natoľko, že ho zvládol aj v septembri vo Vechci, hoci tam boli podmienky o poznanie náročnejšie. „Išlo sa do veľmi strmého kopca, bolo to zložitejšie, ale opäť som nebol v cieli posledný. Len druhý od konca,“ smeje sa.
Tretí, januárový Spartan, bol zatiaľ najťažší. V mraze a v silnom vetre bojoval Maroš takmer päť hodín. Odmŕzali mu prsty na rukách, barle sa mu v snehu zabárali miestami až meter hlboko. Tentoraz dobehol ako posledný. „Cítim sa ale ako víťaz. Jedenásť ľudí preteky nedokončilo a štyria boli diskvalifikovaní. Ja som ich zvládol,“ hovorí.
Oporou v bežnom živote i na pretekoch sú mu klasické drevené nemecké barle. V náročných podmienkach spartanov však dostávajú poriadne zabrať – rovnako ako Marošove ramená. „Chcel by som barle tohto typu, lenže z ľahšieho, pevného materiálu, ktoré by odľahčili moje ramená a zároveň by ma spoľahlivo niesli aj v ťažkom teréne,“ vysvetľuje.
Verí, že vďaka projektu zdravotnej poisťovne Dôvera Bojovníci za zdravie a ďalším peňažným príspevkom od ochotných darcov mu takéto barle pomôžu dosahovať ešte lepšie športové výsledky.
„Trénujem tri až štyrikrát do týždňa. Robím to, čo mám rád, čo ma baví a čo ma napĺňa. Som nesmierne rád, že okolo seba mám ľudí, ktorí ma podporujú a mám v nich istotu, že sa na nich môžem spoľahnúť. Svoje úspechy a výsledky dosahujem aj vďaka podpore KN Spartan Warriors a Human Health Institute n.o., kde aj pôsobím.“
Šport sa stal súčasťou jeho života, podľa Maroša je silnou motiváciou, ktorá človeka posúva v ťažkých chvíľach. „Takto môžem ľuďom ukázať, že sa dá napredovať v športe alebo v hociktorej inej oblasti života, že hendikep už ďalej nemusí byť prekážkou, či výhovorkou. Mojím mottom je dokončiť začatú vec za každých okolností – tak víťazím a nikdy neprehrávam,“ uzatvára odhodlane.
Z Mateja Tótha vykresal majstra sveta i olympijského víťaza, no stále má pocit, že sa ako tréner má čo učiť.…
Ochorenie COVID-19 sa na Slovensku vyskytuje už od marca tohto roku. Odvtedy neustále mutuje a je stále nebezpečnejší. Zhovárali sme…
Pochybnosti o sebe samej, ťažkosti s oddelením športu a súkromného života či náročné obdobie po neúspešných olympijských hrách – aj…
