Krátkozrakosť sa dá korigovať nosením očných pomôcok. Predpisujú sa mínusové okuliarové alebo kontaktné šošovky. Nebolo dokázané, že by nosenie korekcie zabraňovalo zhoršeniu krátkozrakosti. Pri chirurgickej liečbe sa využíva skleroplastika alebo operácie, ktoré menia refrakčnú silu oka. Zákrok sa robí u ľudí, ktorí majú stabilizovanú vadu zraku, teda za posledné 2 – 3 roky sa im nezhoršili dioptrie.
Krátkozrakosť je refrakčná chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla usmernené očnou šošovkou zbiehajú pred sietnicou, v dôsledku čoho na sietnici nevzniká ostrý obraz. Je jednou z najčastejších očných chýb. Trpí ňou približne 25 až 30 % ľudí a ich počet stále rastie. Liečba závisí od veku pacienta a stupňa krátkozrakosti.
Krátkozrakosť sa dá korigovať nosením správnych očných pomôcok, ktoré zabezpečia, aby svetelné lúče dopadali priamo na sietnicu, kde sa vytvorí ostrý obraz. V závislosti na stupni krátkozrakosti sa predpisujú korekčné konkávne – mínusové okuliarové alebo kontaktné šošovky väčšinou pre celodenné použitie.
Pri korigovaní krátkozrakosti sa predpisujú najslabšie rozptylky, s ktorými myop vidí ostro do diaľky. Nie je dokázané, že by nosenie korekcie zabraňovalo zhoršeniu krátkozrakosti. Pri ľahkej krátkozrakosti okolo – 0,5 D sa predpisuje korekcia len na príležitostné použitie. Pri dobrom osvetlení majú títo myopovia dostatočnú zrakovú ostrosť.
Pri strednej myopii bolo oko pred vznikom myopie emetropické, väčšinou s dobrou akomodáciou, konvergenciou a svalovou rovnováhou. Preto je výhodná plná korekcia, teda najslabšia rozptylka, s ktorou vidí myop do diaľky ostro. Všeobecne platí, že u stredných myopií sa odporúča stále nosenie plnej korekcie.
Klienti s vysokou myopiou neznášajú plnú korekciu. Plná hodnota musí byť obvykle znížená aj o 2 až 3 dioptrie. Pri progresívnej myopii, ktorá vzniká v ranom detstve, rovnako ako u myopov silne podkorigovaných alebo u tých, ktorí nenosia okuliare stále, býva slabá akomodácia, aj konvergencia.
Plná korekcia preto nie je vhodná. Silnejšia korekcia sa predpisuje iba do kina, do divadla alebo na šport. Ak je doporučená korekcia do diaľky, musí sa vždy vyskúšať, či táto korekcia vyhovuje aj do blízka.
Nočnou myopiou rozumieme posun refrakcie oka pri zotmení alebo zníženom osvetlení o – 0,5 až – 4,0 D (priemerne – 2,0 D) smerom k myopii. Už dlhú dobu je známou skutočnosťou, že myopovia vidia v noci horšie než emetropovia.
Príčina nočnej myopie nie je úplne známa. Na jej vzniku sa podieľajú:
Ďalekozrakí vodiči s nízkou korekciou vidia za šera lepšie bez okuliarov a naopak, ľahkého myopa je možné nechať cez deň jazdiť bez okuliarov (vďaka mióze dosahuje normálnu zrakovú ostrosť), ale pri zníženom osvetlení je korekcia nutná.
Chirurgickú liečbu môžeme rozdeliť na dve skupiny. Prvou sú operácie, ktoré majú za úlohu zastaviť, resp. obmedziť narastanie krátkozrakosti spevnením zadnej časti oka – tzv. skleroplastiky. Druhou skupinou sú operácie, ktoré menia refrakčnú silu oka. Dĺžka oka pritom zostáva nezmenená, operáciou sa mení optická lomivosť oka.
Zákrok sa robí u ľudí, ktorí majú stabilizovanú krátkozrakosť, t. j. za posledné 2 až 3 roky sa im nezhoršili dioptrie. Preto sa odporúča vek minimálne 18 rokov.
Operácia trvá pár minút a je riadená počítačom: najprv sa odstráni vrchná časť rohovky, na odkrytú plochu sa nechá pôsobiť lúč excimerového lasera, ktorý odparí jej časť bez toho, aby vytvoril jazvičky. Potom sa odrezaná povrchová vrstva rohovky položí späť a oko sa zalepí, aby sa rohovka zregenerovala.
Po mechanickom odstránení povrchovej časti rohovky – epitelu, pôsobí excimerovým laserom na vlastnú strómu rohovky a odstráni sa niekoľko mikrometrov hrubá vrstvička tkaniva. Laser je riadený počítačom, ktorý po zadaní presných vstupných údajov, ako sú počet dioptrií, zakrivenie rohovky, osi jej zakrivenia, hrúbka rohovky a podobne vypočíta, navrhne a zobrazí zónu operácie a hĺbku ablácie. Pooperačná bolestivosť je veľmi individuálna a trvá 2 až 3 dni.
Technika, pri ktorej sa pôsobením alkoholu uvoľní epitel rohovky, ten sa odklopí a excimerovým laserom sa odstráni potrebná časť tkaniva rohovky. Potom sa epitel znovu priloží na pôvodné miesto a nasadí sa kontaktná šošovka, ktorá sa ponechá na oku 2 až 4 dni. Bolestivosť po operácii je nižšia ako u PRK a hojenie je rýchlejšie.
Operačná technika, ktorá sa vykonáva špeciálnym rezným systémom, tzv. mikrokeratómom. Ten sa pomocou vákua prisaje k rohovke a odreže lamelu hrubú 90 – 160 mikrometrov. Tá sa odklopí a excimerovým laserom sa odstráni potrebná časť strómy rohovky. Potom sa lamela priloží na pôvodné miesto, adhezívne sa prisaje a operácia je ukončená.
Výhodou tejto operácie je, že pacient má výrazne zlepšenie videnia už v priebehu prvého dňa, nemá takmer žiadne pooperačné bolesti alebo iný diskomfort. Hlavnou výhodou je, že aj u očí s vyššími dioptriami ako -7,0 sú výsledky lepšie a stabilnejšie.
Metóda zavedená do praxe koncom roku 2003. Spája výhody LASIKU a LASEKU. Podstata je v tom, že špeciálnym mikrokeratómom, ktorým sa podobne ako u LASIKU odreže len lamela epitelu rohovky hrúbky 40 až 60 mikrometrov. Lamela sa opatrne odklopí, urobí sa excimerová laserová ablácia a lamela sa priloží späť na pôvodné miesto.
Výhody EPI-LASIKu oproti PRK sú v rýchlejšom, podstatne menej bolestivom a nekomplikovanom pooperačnom hojení. Oproti LASEKu je výhoda v tom, že odpadá pôsobenie alkoholu na rohovku a preto je hojenie rýchlejšie, lepšie a bez komplikácií.
Oproti LASIKu je nevýhodou o niečo väčší pooperačný diskomfort v zmysle mierneho rezania operovaného oka. Výhodou je, že rez nezasahuje do strómy rohovky, čím odpadajú vážne komplikácie počas operácie. Presné a ostré mechanické oddelenie epitelu od stromy rohovky dáva predpoklad pre nekomplikované pooperačné hojenie z hľadiska jazvenia.
EPI-LASIKom je možné dosahovať presnejšie pooperačné výsledky. Môže byť urobený aj športovcom vykonávajúcich kontaktné športy (napr. box). LASIK nie je vhodný pre kontaktné športy, pretože hrozí po zásahu oka posunutie lamely rohovkovej strómy.
Z hľadiska pooperačného komfortu najviac bolestivou metódu PRK. Rozhodnutie o tom, či je operácia možná a ktorý spôsob bude pre pacienta najvhodnejší, urobí lekár po kompletnom očnom vyšetrení a dôkladnom rozhovore s pacientom.
Ak sa do oka dostane infekcia, či už bakteriálneho, vírusového alebo mykotického pôvodu, odniesť si to môžu rôzne časti oka.…
Podstatou laserových metód používaných na korekciu dioptrických vád je zmena zakrivenia rohovky. Dnes sa laserom koriguje krátkozrakosť, ďalekozrakosť a astigmatizmus.…
Krátkozrakí ľudia uprednostňujú blízke predmety, pretože ich vidia ostrejšie ako vzdialené. Ide o refrakčnú vadu, pri ktorej lúče pri dopde…
