Krátkozrakí ľudia uprednostňujú blízke predmety, pretože ich vidia ostrejšie ako vzdialené. Ide o refrakčnú vadu, pri ktorej lúče pri dopde na oko tvoria ohnisko pred sietnicou, čím vzniká rozmazaný obraz. Kurióznym príznakom nižšej a strednej myopie je schopnosť dobrého videnia do blízka aj po 45. roku života, keď ostatní v dôsledku slabnúcej akomodácie siahajú po okuliaroch na čítanie. Myopovia naďalej čítajú veselo aj bez okuliarov.
Krátkozrakosť alebo myopia je refrakčná vada, ktorej je v posledných rokoch venovaná výrazná pozornosť. Len v západnej Európe a USA je približne 25 – 30 % ľudí vo veku 12 až 54 rokov krátkozrakých. Vyššie percento sa vyskytuje medzi vysokoškolákmi a intelektuálmi. Štatistiky sa prikláňajú k významnému zvyšovaniu jej výskytu aj do budúcnosti.
Pôvod slova myopia pochádza z dvoch greckých základov, kde myein znamená uzavrieť a ops znamená oko. Odvodenie vychádza pravdepodobne z charakteristiky krátkozrakých jedincov, ktorí s cieľom lepšie vidieť čiastočne privierajú viečka. Ide o tzv. stenopeizáciu videnia – žmúria očí.
Tento “trik” sa každý krátkozraký naučí veľmi rýchlo. Redukuje tým neostrosť obrazu na sietnici tak, že privieraním viečok zníži počet svetelných lúčov vchádzajúcich do oka. Je to zároveň spoľahlivý príznak, ktorý pri vyšetrení udávajú rodičia dieťaťa.
Slovo krátkozrakosť mnemotechnicky vystihuje skutočnosť, že krátkozrakí uprednostňujú blízke predmety, pretože ich vidia ostrejšie ako predmety vzdialené. Prvú uspokojujúcu definíciu myopie sformuloval ako prvý Johannes Kepler v roku 1611.
Krátkozrakosť je refrakčná chyba, pri ktorej rovnobežné lúče pri dopade na oko tvoria ohnisko pred sietnicou. Oko je teda príliš dlhé alebo lomivosť optickej sústavy oka je väčšia. Svetelné lúče prichádzajúce do oka sa preto zbiehajú pred miestom najostrejšieho videnia a nie na sietnici, čím vznikne rozmazaný obraz na sietnici.
Výsledky sledovania realizované v posledných rokoch potvrdzujú neustály trend zvyšovania počtu krátkozrakých ľudí na celom svete. Ich počet by sa mal zvýšiť na 2,5 bilióna v roku v roku 2020. Aktuálne sa udáva počet myopov okolo 1,6 bilióna.
|
Krátkozraké dieťa môže:
|
Kurióznym príznakom nižšej a strednej myopie je schopnosť dobrého naturálneho videnia do blízka aj v presbyopickom veku, po 45. roku života, kedy emetropovia v dôsledku slabnúcej akomodácie siahajú po okuliaroch na čítanie, myopovia čítajú veselo aj bez okuliarov.
Pri vzniku krátkozrakosti hrá úlohu viacero faktorov. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o súhru dedičnosti, zmien vo vývoji a rastu oka a faktorov vonkajšieho prostredia.
Najčastejšou príčinou myopie je prodĺženie predozadnej osy (osová, axiálnamyopia). Predĺženie bulbu o 1 mm má za následok krátkozrakosť približne -3 dioptrie.
Omnoho vzácnejšie sú krivkové myopie, keď je viac zakrivená rohovka (napr. keratokónus, typické pre mladých mužov) alebo predné či zadné púzdro šošovky (lentikonus anterior et posterior). S indexovou myopiou sa stretávame pri cukrovke, aj u pacientov so šedým zákalom.
Podľa počtu dioptrií rozdeľujeme krátkozrakosť na:
Myopiu delíme aj na stacionárnu, ktorá sa relatívne zvyšuje po dobu rastu oka (asi do 20. rokov, u dievčat sa stabilizuje o niečo skôr) a na myopiu progresívnu.
Všeobecne je ako príčina myopie uvádzaná malá rezistencia očného bielka, ktoré ustupuje vnútroočnému tlaku a rozpína sa prevažne pri zadnom póle, zatiaľčo predný segment oka zostáva bez podstatných zmien.
Predstaviteľom relatívne stacionárnej krátkozrakosti je tzv. školská myopia. Objavuje sa v šiestom až siedmom roku a zriedka presahuje – 6 D. Progresia je zvyčajne pomalá, do puberty a stabilizuje sa okolo dvadsiateho roku. Takzvané neskoré myopie, ktoré vznikajú po 18. roku života, zvyčajne nedosahujú vyšší stupeň.
Progresívna, patologická myopia vzniká obyčajne veľmi skoro, často už v prvom roku života. Ak dochádza už v prvých rokoch k rýchlemu zhoršovaniu krátkozrakosti, neskôr často dosiahne vysoký stupeň. Takéto oči sú dlhšie (viac ako 24 mm) a vyvolávajú dojem exoftalmu (vypuklé očí, podobne ako pri strume ).
Prednú komoru majú hlbokú, zornice širšie, pomaly reagujúce. Očné bielko je v zadnej polovici bulbu najviac predĺžené a dosahuje tu menej ako 1/4 svojej normálnej hrúbky. Riziko vzniku glaukómu je zvýšené nielen pri myopii progresívnej, ale aj u ľahkej a strednej stacionárnej krátkozrakosti.
Veľa rokov sa diskutuje o úlohe genetiky pri vývoji krátkozrakosti. Niektorí oftalmológovia tvrdia, že dispozícia k myopii môže byť zdedená, avšak skutočná porucha je výsledkom environmentálnych faktorov a genetiky. Enviromentálnymi činiteľmi sa myslí práca nablízko, s počítačom, stres a zvýšená námaha očí.
Aj keď rozvoj myopie je spájaný so zvýšeným zapájaním akomodačného aparátu pri čítaní a práci na blízko, neexistujú vedecky kvalitné údaje, ktoré by boli podkladom pre doporučenie obmedzovať prácu na blízko a čítanie v zmysle prevencie myopie.
Neoddeliteľnou súčasťou liečby krátkozrakosti je aj dodržiavanie základných hygienických pravidiel. Pravidelná a pestrá strava bohatá na vitamíny, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu sú dôležité najmä u rýchlorastúcich detí.
Je potrebné dbať na kvalitné osvetlenie, dodržiavanie správnej pracovnej vzdialenosti a tiež sa vyvarovať väčšej únave očí. U progresívnej myopie je nutné vyhábať sa zamestnaniu, ktoré vyžaduje preťažovanie očí do blízka.
Farmakologická prevencia a liečba myopie v súčasnej dobe neexistuje. Ovplyvniť rast oka a jeho dĺžku, ktorá je geneticky zakódovaná, zatiaľ nie je možné. Boli skúšané vitamíny A, B, D a E, minerály – vápnik a fosfor, uvažovalo sa aj o potenciálnom prínose aplikáciou prípravkov, ktoré zlepšovali krvný prietok v oku, no bez významnejších prínosov.
V časopisoch sa objavujú často rôzne správy o vplyve akomodačných a fixačných cvikov, ktoré pri pravidelnom cvičení zlepšujú zrak, aj krátkozrakosť. Ide najmä o cviky so striedavým fixovaním pohľadu na niekoľko sekúnd na predmet vo vzdialenosti 30 cm, 5 m, 50 m, do nekonečna a späť.
Vedecky doteraz nebol zistený, ani potvrdený terapeutický vplyv očných cvikov či masážnych prístrojov na refrakčné vady. Istá pozornosť je v súčasnosti venovaná výskumu nového lieku, ktorý má redukovať progresiu krátkozrakosti u detí. Je ním antimuskarínový liek – pirenzepin. Vedci predpokladajú, že je schopný ovplyvniť rast predozadnej dĺžky oka.
Rodičia častokrát rozporuplne reagujú na fakt, že ich dieťa je krátkozraké. Myopia je definovaná ako očná vada a nie choroba a preto k nej tak treba aj pristupovať.
V dnešnej dobe sú už prekonané vtipy o okuliarnikoch. Nosenie okuliarov sa stáva štandardom. Na výber je bohaté spektrum pekných korekčných pomôcok, či kontaktných šošoviek, ktoré krátkozrakým výrazne skvalitňujú spoločenské aj pracovné zaradenie a uplatnenie. Taktiež sa netreba obávať ani chirurgických riešení. V centrách refrakčnej chirurgie vás ochotne poinformujú o možnostiach odstránenia dioptrií.
Krátkozrakosť sa dá korigovať nosením očných pomôcok. Predpisujú sa mínusové okuliarové alebo kontaktné šošovky. Nebolo dokázané, že by nosenie korekcie…
Syndróm suchého oka je bežný stav, ktorý sa vyskytuje, keď slzy nie sú schopné poskytnúť očiam dostatočnú lubrikáciu. Slzy môžu…
Syndróm suchého oka je stav, ktorý označujeme ako poruchu slzného filmu kvôli nedostatku sĺz, alebo ich zvýšenému odparovaniu , čo…
