Liečba pľuzgierov

Pľuzgier je všeobecný pojem, ktorý opisuje nahromadenie tekutiny pod pokožkou. Najčastejšie ide o číru tekutinu. Liečba významne závisí od vyvolávajúcej príčiny. Aj keď sa obyčajne neodporúča pľuzgiere narušovať, práve tlak nahromadenej tekutiny je príčinou bolesti, ktorá ustúpi po jej vypustení.

Otlaky

Otlaky sú najčastejšou príčinou vzniku pľuzgierov. Všeobecne platí, že ak sa človek rozhodne pľuzgier narušiť a tekutinu vypustiť, musí to urobiť po dôkladnej hygiene rúk a dezinfekcii rany a nástrojov, ktorými pľuzgier narúša. Pľuzgier vždy musí zostať krytý časťou kože, tá poskytuje bariéru proti infekciám. Po očistení treba zaviesť do okraja pľuzgiera sterilnú ihlu a obsah vypustiť. Potom je nutné ranu prikryť nepriľnavým materiálom. V prípade známok zápalu je nevyhnutná lekárska pomoc.

Popáleniny

Popáleniny druhého stupňa sú charakteristické vytvorením pľuzgierov. Ak je popálenina na malej časti tela, stačí domáca prvá pomoc. Hneď po popálení je potrebná aplikácia prúdu studenej vody minimálne 15 minút bez prerušenia. Nasleduje rovnaký postup ako pri otlakoch s ešte väčším dôrazom na dezinfekciu. V prípade postihnutia väčšej časti tela alebo náchylných častí, ako je tvár či genitálie, treba vyhľadať lekársku pomoc, aby sa zabránilo vzniku jaziev.

Vyrážka alebo ekzém

Aj atopický ekzém a kontaktná alergia na kovy môžu spôsobiť vznik pľuzgierov. O liečbe týchto ochorení sa však treba poradiť s praktickým lekárom alebo alergológom, ktorí predpíšu kortikoidnú masť.

Pásový opar a herpes

Pásový opar je nepríjemné vírusové ochorenie spôsobené vírusom VZV, herpes vírusom HSV1 alebo HSV2. VZV spôsobuje výsev bolestivých pľuzgierov v oblasti pása na jednej strane. Počas výsevu je nutné vyhýbať sa novorodencom a tehotným ženám. Trvanie infekcie sa dá skrátiť a komplikáciám možno zabrániť nasadením antivirotickej liečby. V prípade HSV je miestom pľuzgierov väčšinou dolná pera alebo kútik úst, ušetrená nemusí byť ani rohovka. Postup je rovnaký ako pri liečbe VZV infekcie.