Malária je tropické parazitárne ochorenie,jedno z najnebezpečnejších svojho druhu. Celosvetovo na maláriu zomrie 1,5 až 3 milióny ľudí ročne. Vyskytuje sa v Afrike, južnej Ázii a v amazonskom dažďovom pralese. Infekcia patrí medzi transmisívne nákazy, ktoré šíri medzihostiteľ. V prípade malárie sú to komáre.Na nakazenie nie je nevyhnutný viacdňový pobyt v krajinách s rizikom jej výskytu. Nakaziť sa dá aj na letisku počas prestupovania. Choroba sa prejavuje vysokými horúčkami, zimnicou, triaškou, bolesťou hlavy a vracaním, ktoré sa striedajú so stavmi dočasného zlepšenia pacientovho stavu. Maláriou sa dá nakaziť aj opakovane, v tom prípade typicky máva miernejší priebeh a nevyžaduje hospitalizáciu.
Maláriu spôsobujú parazitické prvoky roduPlasmodium, ktoré patria medzi krvinovky. Ako vyplýva z názvu, tieto parazity cudzopasia na červených krvinkách hostiteľa, ktoré sa po určitom čase rozpadajú a parazity hľadajú novú krvinku na napadnutie. Tento dej sa opakuje a to spôsobuje striedanie malarických záchvatov a ich ústupu. Každý druh plazmódia má inú dĺžku cyklu, podľa toho môže byť malária trojdňová, štvordňová atď. Existuje i tropická malária s nepravidelným a významne závažnejším priebehom. Človek sa ochorením môže nakaziť bodnutím od nakazeného komára z rodu Anopheles, ktorý sa vyskytuje v tropických krajinách. Zdravý komár sa zase nakazí maláriou od nakazeného človeka, tým sa životný cyklus parazita uzatvára.
Malária sa typicky prejavuje malarickými záchvatmi, ktoré neskôr ustupujú a prechádzajú až do stavu zdanlivého uzdravenia. Choroba má inkubačnú dobu približne dva týždne, prvý záchvat sa objavuje 48 hodín od začiatku príznakov podobných chrípkovému ochoreniu. Malarický záchvat sprevádza vysoká horúčka striedavo so zimnicou, pocit únavy, závrat, vracanie, menej často kŕče, bolesti brucha a hnačka. Dlhšie prebiehajúce ochorenie spôsobuje nedostatok červených krviniek, ktorý sa prejaví chudokrvnosťou (anémiou). Medzi komplikácie ohrozujúce život patrí ťažká chudokrvnosť, metabolický rozvrat, zlyhanie obličiek, opuch pľúc, šokové stavy a kóma.
Niektoré druhy malárie sa dokážu relatívne dlho (až rok) skrývať bez príznakov v pečeni hostiteľa a potom vyvolať ochorenie. Tieto druhy však patria medzi menej nebezpečné a ohrozenie života pacienta je v tomto prípade neobvyklé.
Diagnóza sa stanovuje na základe cestovateľskej minulosti pacienta a jeho celkových príznakov. Na potvrdenie stačí mikroskopické vyšetrenie náteru z krvi pacienta. Touto metódou sa dá určiť presný druh plazmódia, to umožňuje cielenú liečbu proti danému druhu. Taktiež sa ním dá sledovať priebeh ochorenia a účinnosť terapie.
Malária sa lieči antimalarikami, prípravkami špeciálne vyvinutými na boj s touto chorobou. Proti každému druhu plazmódia existuje konkrétny druh antimalarika. Voči týmto liekom je však častá rezistencia (odolnosť), čím sa znižuje nádej na záchranu pacienta. Najvážnejšie prípady malárie majú úmrtnosť vyše 20 percent, aj pri intenzívnej liečbe a starostlivosti. Pacienti s vrodenými poruchami červených krviniek (talasémia, kosáčikovitá anémia) majú oveľa lepšiu prognózu a priebeh ochorenia. Predpokladá sa, že parazity sa nedokážu v poškodených krvinkách dostatočne rýchlo množiť.
V prípade plánovaného vycestovania do krajín, kde hrozí výskyt malárie, sa odporúča preventívne (profylakticky) pred pobytom a počas neho užívať antimalariká. Tieto lieky nezabránia nákaze, ale bojujú s ňou od jej začiatku a výrazne zmierňujú priebeh choroby i jej dĺžku. Rovnako dôležitá je snaha zabrániť bodnutiu komárom, ktoré je jediným zdrojom nákazy. Na to slúžia chemické repelenty a siete proti bodavému hmyzu.