25.08.2022 • 10 minút na prečítanie

Máte zlý spánok? Možno trpíte poruchou spánku a potrebujete pomoc lekára

Duševné zdravieZdravý život

V tomto článku sa dozviete

Poruchy spánku nemusia byť smrteľné, avšak ovplyvňujú kvalitu života tak často a tak vážne, že môžu ovplyvniť jeho každý aspekt. Narušujú vaše celkové fyzické zdravie vrátane vašej bezpečnosti, vzťahov, školského a pracovného výkonu, myslenia, duševného zdravia, hmotnosti či rozvoja cukrovky a srdcových chorôb. 

V tomto článku sa dozviete: 

  • čo sú poruchy spánku, 
  • čo ich spôsobuje, 
  • aké sú príznaky, 
  • ako sa diagnostikujú a liečia, 
  • tipy na prevenciu ich vzniku. 

Čo sú poruchy spánku? 

Poruchy spánku sú stavy, ktoré zhoršujú kvalitu spánku, alebo vám bránia v pokojnom spánku a v dôsledku toho môžu spôsobiť ospalosť počas dňa a ďalšie príznaky. Problémy so spánkom môže mať z času na čas každý. Porucha spánku sa však diagnostikuje ak: 

  • pravidelne máte problémy so spánkom, 
  • cez deň ste často unavení, aj keď ste noc predtým spali aspoň sedem hodín, 
  • máte zníženú alebo zhoršenú schopnosť vykonávať bežné denné aktivity. 

V USA trpí poruchami spánku asi 70 miliónov ľudí. 

Koľko druhov porúch spánku existuje? 

Existuje približne 80 rôznych typov porúch spánku. Delíme ich na dve základné skupiny, a to: 

  • dyssomnie, 
  • parasomnie. 

Dyssomnie sa delia na hyposomnie, kedy je spánok alebo niektorá jeho časť skrátená a hypersomnie, ktoré sú charakterizované nadmernou spavosťou, či už počas dňa alebo noci. Patria sem aj poruchy spánkového rytmu (napr. „jet lag“).  Parasomnie sú akési kvalitatívne abnormality, spojené s rozhraním medzi spánkom a bdelosťou. Sú to somnabulizmus (námesačnosť), desivé sny, bruxizmus (škrípanie zubami), somnilokvia (hovorenie zo spánku), pavor nocturnus (nočný atak paniky) či spánková opitosť (zmätenosť počas prebúdzania). 

 Najčastejšie poruchy spánku sú: 

  • nespavosť, 
  • spánkové apnoe, 
  • syndróm nepokojných nôh, 
  • narkolepsia. 

Koľko spánku potrebujeme? 

Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú, aby dospelí spali aspoň sedem deväť hodín za noc, hoci niektorí ľudia vyžadujú viac a iní menej. 

Nedávny prieskum National Sleep Foundation Sleep in America ukázal, že dospelí (vo veku 18-54) spia v priemere 6,4 hodiny za noc počas pracovných dní a 7,7 hodiny cez víkendy. Ľudia, ktorí spia menej hodín, majú tendenciu používať internet v noci alebo si nosia prácu domov z kancelárie. 

Národná nadácia pre spánok tiež uviedla, že starší dospelí (vo veku 55 – 84 rokov) spia v priemere sedem hodín vo všedné dni a 7,1 hodiny cez víkendy. Spánok je u starších ľudí najčastejšie narušený potrebou ísť na toaletu a fyzickou bolesťou alebo nepohodou. Klesajúci trend v čase spánku bol pozorovaný aj u detí.  

Čo sa stane, keď človek nemá dostatok spánku? 

Nedosiahnutie správneho množstva alebo kvality spánku vedie k viac než len pocitu únavy. Ospalosť narúša kognitívne funkcie, čo môže viesť k poruchám učenia u detí, poruchám pamäti u ľudí všetkých vekových kategórií, zmenám osobnosti a depresii . 

Ľudia, ktorí majú nedostatok spánku, majú problémy s rozhodovaním, sú podráždení, majú problémy s výkonom a pomalšie reakčné časy, čo ich vystavuje riziku automobilových a pracovných nehôd. Strata spánku môže tiež nepriaznivo ovplyvniť život tým, že prispieva k rozvoju obezity, cukrovky a srdcových chorôb. 

Poruchy spojené s dennou ospalosťou postihujú viac ženy ako mužov. 

Autor: VGstockstudio/Shutterstock

Čo spôsobuje poruchy spánku? 

Problémy so spánkom môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. Aj keď sa príčiny môžu líšiť, konečným výsledkom všetkých porúch spánku je, že prirodzený cyklus spánku a denného bdenia tela je narušený. Faktory, ktoré môžu ovplyvňovať spánok sú: 

  • fyzické (napríklad zranenie alebo vredy), 
  • zdravotné (ako je astma), 
  • psychiatrické (ako sú depresie a úzkostné poruchy), 
  • environmentálne (napríklad alkohol), 
  • nočná práca (tento pracovný rozvrh kazí „biologické hodiny“), 
  • genetické (narkolepsia je genetická), 
  • lieky (niektoré zasahujú do spánku), 
  • starnutie (asi polovica všetkých dospelých vo veku nad 65 rokov má nejaký druh poruchy spánku – nie je jasné, či ide o bežnú súčasť starnutia alebo o dôsledok liekov, ktoré starší ľudia bežne užívajú). 

Aké sú príznaky porúch spánku? 

Poruchu spánku môžete mať vtedy, ak spozorujete jeden alebo viacero z nasledujúcich príznakov: 

  • zaspávate počas jazdy, 
  • máte problém zostať hore, keď nie ste aktívny, napríklad keď pozeráte televíziu alebo čítate, 
  • máte problém venovať pozornosť alebo sústrediť sa v práci, v škole alebo doma, 
  • máte problémy s výkonom v práci alebo v škole, 
  • často vám ostatní hovoria, že vyzeráte ospalo, 
  • máte problémy s pamäťou, 
  • máte spomalené reakcie, 
  • máte problém ovládať svoje emócie, 
  • potrebujete si zdriemnuť takmer každý deň. 
Autor: Stokkete/Shutterstock

Nespavosť – insomnia  

Nespavosť je porucha spánku, pri ktorej majú ľudia ťažkosti zaspať alebo udržať spánok. Ľudia s nespavosťou majú jeden alebo viacero z nasledujúcich príznakov: 

  • ťažkosti so zaspávaním, 
  • časté prebúdzanie počas noci a problém opäť zaspať, 
  • prebúdzanie sa príliš skoro ráno, 
  • „neosviežujúci“ spánok, 
  • aspoň jeden problém, ako je únava, ospalosť, problémy s náladou, koncentráciou, nehody v práci alebo počas šoférovania atď. v dôsledku zlého spánku. 

Nespavosť sa líši v tom, ako dlho trvá a ako často sa vyskytuje. Asi 50 % dospelých má občasné záchvaty nespavosti a 1 z 10 trpí chronickou nespavosťou. Nespavosť sa môže vyskytnúť sama o sebe alebo môže byť spojená s inými zdravotnými alebo psychiatrickými stavmi. Nespavosť môže byť krátkodobá (akútna alebo adaptačná nespavosť) alebo môže trvať dlho (chronická nespavosť). Môže tiež prísť a odísť, s obdobiami, keď človek nemá problémy so spánkom. Akútna alebo adaptačná nespavosť môže trvať od jednej noci až po niekoľko týždňov. Nespavosť sa nazýva chronická, keď má človek nespavosť aspoň tri noci v týždni po dobu jedného mesiaca alebo dlhšie. 

Krátkodobá alebo akútna nespavosť môže byť spôsobená životným stresom (ako je strata alebo zmena zamestnania, smrť milovanej osoby alebo presťahovanie), chorobou alebo faktomi prostredia, ako je svetlo, hluk alebo extrémne teploty. 

Dlhodobá alebo chronická nespavosť môže byť spôsobená faktormi, ako sú depresia, chronický stres a bolesť alebo nepohodlie v noci. 

Spánkové apnoe 

Spánkové apnoe je potenciálne závažná porucha spánku, ku ktorej dochádza, keď je dýchanie človeka počas spánku prerušené. Ľudia s neliečeným spánkovým apnoe prestávajú počas spánku opakovane dýchať. Existujú dva typy spánkového apnoe. 

Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je bežnejšie z týchto dvoch. Je spôsobené zablokovaním dýchacích ciest, zvyčajne keď mäkké tkanivo v zadnej časti hrdla skolabuje počas spánku. Príznaky OSA môžu zahŕňať chrápanie, dennú ospalosť, únavu, nepokoj počas spánku, lapanie po dychu počas spánku a problémy s koncentráciou. 

Pri centrálnom spánkovom apnoe (CSA) nie sú dýchacie cesty blokované, ale mozog nedokáže povedať telu, aby dýchalo. Tento typ súvisí s funkciou centrálneho nervového systému. Ľudia s CSA môžu lapať po dychu, ale väčšinou hlásia opakované prebúdzanie sa počas noci. 

Syndróm nepokojných nôh 

Syndróm nepokojných nôh (RLS) je porucha spánku, ktorá spôsobuje intenzívne, často neodolateľné nutkanie pohybovať nohami. Tento pocit je vyvolaný odpočinkom, ako je ležanie v posteli, dlhodobé sedenie, napríklad počas šoférovania alebo v divadle. RLS sa zvyčajne vyskytuje večer, takže je ťažké zaspať a zostať spať. Môže súvisieť s problémami s dennou ospalosťou, podráždenosťou a koncentráciou. Ľudia s RLS sa často chcú prejsť a potriasť nohami, aby pomohli zmierniť nepríjemný pocit. 

Narkolepsia 

Narkolepsia je neurologická porucha regulácie spánku, ktorá ovplyvňuje kontrolu spánku a bdenia. Ľudia s narkolepsiou zažívajú nadmernú dennú ospalosť a prerušované, nekontrolovateľné epizódy zaspávania počas dňa. Tieto náhle záchvaty spánku sa môžu vyskytnúť počas akéhokoľvek druhu aktivity kedykoľvek počas dňa. Niektorí pacienti s narkolepsiou pociťujú náhlu svalovú slabosť so smiechom alebo inými emóciami. 

Narkolepsia zvyčajne začína vo veku 15 až 25 rokov, ale môže sa prejaviť v akomkoľvek veku. V mnohých prípadoch je narkolepsia nediagnostikovaná, a teda neliečená. 

Autor: Sergey Mironov/Shutterstock

Ako sa diagnostikujú poruchy spánku? 

Ak máte podozrenie, že môžete mať poruchu spánku, prediskutujte svoje príznaky s lekárom. Môže vykonať fyzickú skúšku a pomôcť vám identifikovať ťažkosti, ktoré máte. Niektoré choroby môžu spôsobiť narušený spánok, takže váš lekár môže vykonať testy na vylúčenie iných stavov. 

Štúdia spánku alebo polysomnogram (PSG) je test, ktorý elektronicky prenáša a zaznamenáva špecifické fyzické aktivity počas spánku. Štúdia spánku môže byť vykonaná doma (domáce testovanie spánkového apnoe) pre vybraných pacientov.  

Ak chcete zistiť, či máte poruchu spánku, je dôležité venovať pozornosť svojim spánkovým návykom tým, že si budete viesť spánkový denník a prediskutujete vzorce a charakteristiky vášho spánku so svojím lekárom. Mnohé bežné problémy so spánkom možno liečiť behaviorálnymi kúrami a zvýšenou pozornosťou na správnu spánkovú hygienu.  

Ako sa liečia poruchy spánku? 

Odborníci odporúčajú rôzne druhy liečby: 

  • niektorí odborníci na spánok odporúčajú kognitívnu behaviorálnu terapiu – takéto poradenstvo vám pomôže „rozpoznať a zmeniť myšlienky vyvolávajúce stres“, ktoré vás môžu v noci udržať v bdelom stave, 
  • lieky alebo doplnky, 
  • praktizovanie spánkovej hygieny, ako je dodržiavanie pravidelného režimu spánku, 
  • pravidelné cvičenie, 
  • minimalizovanie hluku, 
  • minimalizovanie svetla, 
  • nastavenie príjemnej teploty. 

Aké lieky môžu pomôcť pri poruchách spánku? 

Váš lekár môže odporučiť niektoré z nasledujúcich liekov a doplnkov: 

  • lieky na spanie môžu byť užitočné v niektorých prípadoch nespavosti, vrátane melatonínu, zolpidemu, zaleplonu, eszopiklónu, ramelteónu, suvorexantu, lamborexantu alebo doxepínu, 
  • syndróm nepokojných nôh možno liečiť gabapentínom, gabapentínom enakarbilom alebo pregabalínom, 
  • narkolepsiu možno liečiť množstvom stimulantov alebo liekov na prebudenie, ako je modafinil, armodafinil, pitolisant a solriamfetol. 

Aké sú tipy na dobrý spánok?