Materské mlieko – zdravý štart do života

V tomto článku sa dozviete

• Ktoré látky obsahuje mlieko hneď po pôrode?
• Zloženie zrelého materského mlieka
• Má materské mlieko ochranný účinok?

Materské mlieko je optimálnym a najprirodzenejším spôsobom výživy novorodencov. Je jedinečné!

Jeho kvalita a zloženie sa mení podľa potrieb a rastových nárokov dieťaťa – iná je počas dňa, týždňa, aj mesiaca. Zabezpečuje adaptáciu novorodenca na nezávislý život po narodení. V správnom pomere obsahuje všetky živiny, ktoré novorodenec potrebuje.

Ktoré látky obsahuje mlieko hneď po pôrode?

V prvých hodinách po pôrode prsníky produkujú hustú smotanovo-žltú tekutinu – kolostrum. Možno ho nazvať prvým očkovaním. Obsahuje najmä:

• imunoglobulíny (protilátky) vo vysokých koncentráciách,
• zložky bunkovej imunity,
• väčšie množstvo bielkovín,
• vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K),
• zinok,
• menšie množstvo laktózy,
• tuk.

Imunoglobulíny a zložky bunkovej imunity dávajú novorodencovi základ ochrany pri jeho vstupe do sveta osídleného mikróbmi. Sekrečný imunoglobulín A (nachádzajúci sa v tekutinách a sekrétoch) je základným faktorom ochrany čreva pred vírusovými a bakteriálnymi choroboplodnými zárodkami.

Vitamíny A a E chránia pred hyperoxickým stresom (vysoko reaktívne formy kyslíka po narušení rovnováhy môžu spôsobiť toxické poškodenie buniek). Vysoká koncentrácia vitamínu A v kolostre vytvorí dostatočnú zásobu, ktorá pretrváva u dieťaťa aj po ukončení dojčenia. Vitamín K znižuje riziko krvácania. Kolostrum podporuje vyprázdnenie čreva – uvoľnenie smolky, prvej tmavej stolice novorodenca.

Zloženie zrelého materského mlieka

Kolostrum sa mení na zrelé materské mlieko od 40. hodiny po pôrode do 14 dní. Ženské mlieko obsahuje najnižšiu koncentráciu bielkovín spomedzi všetkých živočíšnych druhov. Obsahuje až 70 % srvátkového proteínu – v žalúdku vytvára mäkké hrudky, podporuje trávenie a skracuje čas na vyprázdnenie.

Materské mlieko je ľahko stráviteľné. Vysoké koncentrácie voľných aminokyselín, hlavne taurínu a cysteínu, sprevádzajú zrenie centrálneho nervového systému a fungujú ako neuroprenášače. Polynenasýtené mastné kyseliny (kyselina arachidónová a linolová) sú dôležité pre vývoj mozgu, myelinizáciu (tvorbu obalu nervových vlákien), urýchľujú dozrievanie buniek čreva.

Novorodenec dostáva materským mliekom asi 35 – 50 % dennej energetickej dávky vo forme tukov. Mlieko obsahuje aj mliečnu lipázu – enzým, ktorý štiepi tuky. Vysoká hladina cholesterolu v ženskom mlieku ovplyvňuje cesty jeho metabolizmu so znížením rizika arteriosklerózy (kôrnatenia tepien) v dospelosti.

Oligosacharidy (cukry) materského mlieka majú význam pri udržiavaní optimálneho ekosystému čreva. Fungujú ako falošné receptory a bránia prichyteniu nežiaducich koliformných baktérií na črevnú sliznicu. Oligosacharidy obsahujúce N-acetylglukozamín fungujú ako bifidus faktor – podporujú rast Lactobacillus bifidus (laktobaktéria vytvárajúca kyselinu mliečnu). Galaktóza sa spotrebuje pri tvorbe mozgových štruktúr, zlepšuje vstrebávanie vápnika a železa.

Významne nižší obsah sodíka v ženskom mlieku znižuje záťaž nezrelých obličiek novorodenca, ktorých nastavenie v prvom roku života moduluje sklon k vysokému krvnému tlaku v dospelosti. Vyšší obsah selénu pôsobí dlhodobo preventívne proti vzniku koronárnych príhod.

Má materské mlieko ochranný účinok?

Prospektívne štúdie (sú súčasťou medicíny založenej na dôkazoch, tzv. Evidence Based Medicine) dokázali ochranný účinok materského mlieka proti:

• respiračným chorobám,
• zápalu stredného ucha,
• hnačkovitým ochoreniam,
• syndrómu náhleho úmrtia,
• hnisavým zápalom mozgových blán,
• výskytu nádorových ochorení – najma lymfómov,
• rozvinutiu alergickej predispozície.

U detí nekŕmených materským mliekom sa častejšie vyskytuje hyperplázia (zväčšenie) lymfatických uzlín.