„Čo je to maratón?“ opýtala sa 13-ročná Maureen Wilton svojho trénera, ktorý jej oznámil, že ho o pár dní pobeží a určite pokorí ženský svetový rekord. A ona ho naozaj pokorila. Písal sa rok 1967.
Maureen bolo drobné dievča z Toronta, ktoré bavil cezpoľný beh a o maratóne nič netušila. „Tréner Sy Mah na moju otázku odpovedal iba, že je to dlhý beh. Keď som sa opýtala aký dlhý, povedal veľmi dlhý,“ priznala Maureen Wilton Mancusová exkluzívne pre Dôverun.sk.
„Vzdialenosti som sa neobávala. Ešte som sa spýtala, akým tempom budem musieť bežať. Povedal mi, že 4:40 na kilometer a ja na to, že dobre. Behávali sme kratšie preteky v oveľa vyššom tempe, preto som bez zaváhania hneď súhlasila,“ dodáva príjemná dáma.
Ani jej rodičia sa výzvy nezľakli. Naopak, svoju dcéru hneď podporili. „Moja mama bola veľmi športovo založená. Už ako dieťa hrávala hokej so svojimi štyrmi bratmi. A keď som mala tri roky, tiež mi strčili do ruky hokejku. Preto v prvej reakcii mojich rodičov na to, že mám bežať maratón, prevážilo nad obavami zo vzdialenosti skôr vzrušenie z možnosti pokoriť svetový rekord,“ približuje svoje rodinné zázemie Maureen.
Na štart pretekov v Toronte sa postavila iba dva týždne po škandále, ktorý v Bostone spôsobila Kathrine Switzerová. Tá napriek zákazu a pokusom o vytlačenie z trate zabehla tamojší maratón ako úplne prvá žena. A na pozvanie trénera Sy Maha prišla podporiť aj Maureen do Toronta.
Aby sa podobná situácia nezopakovala, Sy Mah sa obrátil so žiadosťou o povolenie štartu na Amatérsku atletickú úniu. Tá síce Maureen štartovať nezakázala, ale ani z toho nebola nadšená.
Pohľad na útle dievčatko medzi dospelými mužmi bol zvláštny. Zahanbiť sa však nedala, ostatným pretekárom bola vyrovnaným súperom. Celý čas držala predpísané tempo a keď míľu pred cieľom začula zakričať svoju mamu, aby pridala, poslúchla ju. Jej výsledný čas 3:15:22 bol skutočne novým svetovým rekordom. Maureen vylepšila predošlý najrýchlejší svetový ženský výkon o 4 minúty a Kathrine Switzerovú predbehla o vyše hodinu.
Žiadna sláva sa však nekonala. Úradníci najskôr jej výkon ani nenazvali ženským svetovým rekordom, lebo naň vraj bola primladá. Oficiálne tak urobili až o niekoľko rokov neskôr. Podobne aj médiá rozoberali predovšetkým hypotézy, aké zdravotné problémy si takýmto behaním mohla Maureen spôsobiť. Korunu všetkému nasadil istý reportér, keď požiadal Maureen, aby dokázala, že je žena.
Negatívne reakcie talentované dievča od maratónskej kariéry úspešne odradili. Vrátila sa ku krátkym tratiam, ako 15-ročná sa zúčastnila svetového šampionátu v cezpoľnom behu v Škótsku a po skončení strednej školy s pretekaním skončila.
„Bežecký svet nás podporoval, dokazovali sme, že sme schopní, náš tréner sa veľmi snažil začleniť dievčatá a ženy do diaľkových behov. A verím, že aj médiá stáli za mnou. Oni len prinášali reakcie oficiálnych bežeckých predstaviteľov na pokusy otvoriť ženám dvere k vytrvalostnému behaniu,“ vysvetľuje vtedajšie negatívne titulky v novinách Maureen. Definitívne prelomiť predsudky o ženskom vytrvalostnom behu sa podarilo až v 70-tych rokoch.
Behu sa Maureen venovala už len rekreačne, svojím svetovým výkonom sa nikde nechválila. O bežeckej minulosti svojej mamy netušili ani jej deti. Až sa raz jej vtedy 9-ročná dcéra vrátila domov z tréningu a spýtala sa, či aj Maureen niekedy behávala.
„Keď som jej porozprávala o svojom maratóne, dcéra bola na mňa veľmi pyšná a dojatá. Bolo to v čase, keď za školu behávala druhý rok a baví ju to dodnes. Aj keď už nepreteká, vybehne von vždy, keď sa len trochu dá. Pre radosť, pre dobrý pocit a pre zdravie,“ hovorí hrdá mama, ktorá sa po rokoch opäť vrátila k behaniu. Dokonca aj k tomu súťažnému.
Spolu s Kathrine Switzerovou sa znova stretli v roku 2009, keď sa na pozvanie organizátorov zúčastnili polmaratónu Goodlife v Toronte. Vtedy 55-ročná Maureen ho bez prípravy zabehla za 1:43 a o rok neskôr dokonca za 1:36. Posledný raz tento polmaratón bežala v roku 2013 a napriek zraneniu dosiahla stále veľmi pekný čas 1:53.
Pre zranenie a najmä kvôli veľkej zaneprázdnenosti Maureen opäť odložila pretekanie bokom. Je však možné, že len dočasne. „Práve som odišla do dôchodku, tak dúfam, že sa k tomu pomaly vrátim. Milujem behať s naším psom. Presťahovali sme sa na vidiek, je tu nádherná príroda, tak na tom pracujem. Behám pre zábavu a uvidíme, kam to povedie,“ uzavrela svoje rozprávanie bývalá maratónska svetová rekordérka.
Z Mateja Tótha vykresal majstra sveta i olympijského víťaza, no stále má pocit, že sa ako tréner má čo učiť.…
Ochorenie COVID-19 sa na Slovensku vyskytuje už od marca tohto roku. Odvtedy neustále mutuje a je stále nebezpečnejší. Zhovárali sme…
Odrazu zaútočil. Naplánoval si do mňa prudký náraz bicyklom z boku tak, aby ma zhodil do jamy pri ceste. Našťastie…
