Migréna je komplexné chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi bolestí hlavy, najčastejšie unilaterálnymi.Má silnú genetickú zložku a trpí ňou 17 % žien a 6 % mužov. V menšine prípadov je asociovaná s tzv. aurou – výstražné neurologické príznaky predchádzajúce samotnú bolesť. Zatiaľ nie je celkom jasné, čo migrénu spôsobuje.
Príčiny vzniku migrény nie sú doteraz do všetkých detailov známe. Určitú úlohu zohráva spomínaná dedičná predispozícia (postihnutých je niekedy niekoľko generácií za sebou). Deje, ktoré sa odohrávajú pred a počas algického záchvatu v mozgu, sú veľmi komplexné no výsledným stavom je hypersensitivita niektorých nervových okruhov, vedúcich k vyplavovaniu dnes už dobre známych látok, ktoré rozširujú mozgové cievy a spätne udržujú stav väčšej citlivosti. Nie je však známe, prečo určité osoby reagujú v danú chvíľu práve vyššie opísaným spôsobom iba na vybrané vonkajšie a vnútorné podnety. V niektorých prípadoch môže byť migréna sprievodným javom skrytého ochorenia (napr. hormonálna nerovnováha, neurologické a psychiatrické ochorenia, traumatické poškodenie organizmu) alebo užívania omamných látok.
Záchvaty majú tendenciu sa opakovať v pravidelných, rôzne dlhých intervaloch, alebo môžu pacienta postihnúť len v ojedinelých prípadoch. Samotná bolesť hlavy trvá zvyčajne 4 hodiny až 72 hodín. Typické prodromálne symptómy sú najčastejšie vizuálneho charakteru (napr. svetelné škvrny, obrazce, čiastočná strata videnia, fotofóbia). Ďalej senzorického (napr. poruchy citlivosti, brnenie v končatinách), rečového (napr. motorická alebo senzorické afázia), motorického (napr. paralýza, pocity slabosti) alebo poznávacieho (napr. zmätenosť, dezorientácia) charakteru. Pridruženými znakmi je nevoľnosť a zvracanie. Migrenická bolesť môže byť veľmi silná, pulzujúca, spôsobujúca práceneschopnosť na niekoľko hodín alebo dokonca dní. V období remisie nemáva migrenik žiadne ďalšie ťažkosti, jeho životná pohoda je však narušená očakávaním opätovných bolestí hlavy. Pri zmenách charakteru a početnosti záchvatov je bezpodmienečne nutná konzultácia s lekárom.
Diagnóza
Migréna je klinickou diagnózou a jej určenie vyžaduje vylúčenie všetkých ďalších možných príčin bolestí hlavy. To zahŕňa jednak systémové vyšetrenie – krvný obraz, zápalové markery, ako aj špecializované neurologické vyšetrenie – CT (počítačovú tomografiu), lumbálnu punkciu, EEG (elektroencefalografiu).
Pre migrénu, bohužiaľ, neexistuje špeciálna účinná terapia. V ľahších prípadoch stačí cielená zmena životosprávy, psychoterapia, poprípade liečba kauzálneho ochorenia, v ťažších prípadoch sa používajú rôzne farmaká.
V praxi rozlišujeme akútnu (abortívnu) a preventívnu (profylaktickú) terapiu. Pacienti s častými záchvatmi vyžadujú oba prístupy. Akútna terapia spočíva v prerušení alebo aspoň v zmiernení prejavov migrény. Uplatňuje sa administrácia účinného špecifického antimigrenika poprípade hypnotika (navodenie spánku a sedácie). V prípade nevoľnosti sa aplikujú antiemetiká.
Cieľom profylaxie je redukcia počtu a intenzity záchvatov a zlepšenie kvality života ovplyvnenej osoby. Používanými liekmi sú antidepresíva, antiepileptiká a antihypertenzíva, ktoré je potrebné podávať dostatočne dlhú dobu (6 mesiacov a viac) v stúpajúcej dávke.
U refrakterných pacientov je možné intravenózne podanie botulotoxínu do temena a spánkovej oblasti.
Niektoré úpravy životného štýlu (napr. eliminácia stresu, korekcia stravovacích návykov a fyzická aktivita) môžu výrazne zlepšiť kvalitu života.
Ak ich viete odlíšiť, smerujete vďaka cielenej liečbe k rýchlejšej úľave a dokážete predísť bolestiam hlavy v budúcnosti. …
Retinálna migréna (migréna sietnice) je zriedkavá forma migrény. Tento typ zahŕňa opakované záchvaty krátkodobého zníženého videnia alebo slepoty v jednom…
Už v prechádzajúcom článku o biologických škodlivinách a toxínoch v domácnosti sme písali o tom, že vzduch v interiéri má…
