Mikrobióm matky a novorodenca

V tomto článku sa dozviete

• Mikrobióm a pôrod
• Výživa
• Cisársky rez ako zásah do tvorby mikrobiómu
• Prevencia
• Záver

Posledné štúdie zaoberajúce sa bakteriálnou flórou – mikrobiómom ukazujú, že by tento nanovo objavený orgán mohol mať vplyv na vznik mnohých neinfekčných ochorení, medzi ktoré patria aj alergie, obezita, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia a iné. Z toho vyplýva, že s prevenciou týchto chorôb je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva, ale aj pred, počas a po pôrode. Kľúčovú úlohu v tomto zohrávajú pôrodníci a neonatológovia. Ich úloha spočíva v stabilizácii mikrobiómu matky.

Mikrobióm a pôrod

Bakteriálna flóra plodu je chabá, novorodenec ju získava pri pôrode. Práve prvými minútami po pôrode, prvou komunikáciou matka – dieťa, dochádza k metabolickému a imunologickému programovaniu, čo môže mať vplyv na komplexne nazývané nezápalové ochorenia, ktoré nemajú infekčný základ. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca. V plodovej vode sú síce dokázateľne prítomné baktérie, určité fragmenty genetickej informácie, ale mikrobióm so svojim genetickým základom vzniká v čase pôrodu a po pôrode sa začne veľmi prudko a rýchlo množiť a zväčšovať. Plocha, ktorú kolonizujú po pôrode rôzne baktérie, môže predstavovať u novorodenca od 30 do 100 m2. Jedná sa o plochu respiračnej a črevnej mukózy. Koža predstavuje len minimálne percento ale plní veľmi dôležitú úlohu najmä pri prvotnej kolonizácii novorodenca pri spontánnom pôrode.

Mikrobióm matky je tvorený orálnym, črevným, placentárnym, vaginálnym a cervikálnym mikrobiómom. Maternica ani plod nie sú pred pôrodom v sterilnom prostredí.

Pri prirodzenom pôrode získava novorodenec prvú bakteriálnu flóru z pôrodných ciest a následne dochádza vďaka kolostru k stabilizácii mikrobiómu.

Pri pôrode cisárskym rezom je mikrobióm novorodenca tvorený baktériami kože matky a nemocničnou flórou, k prsníku sa prikladá až neskôr a mikrobióm týchto novorodencov má iné zloženie. Navyše táto skupina detí dostáva častejšie umelé mlieko.

Novorodenec však potrebuje dostať kolostrum v prvých hodinách po pôrode. Potrebuje sa kontaktom s matkou nechať kolonizovať jej materským mliekom, jej bakteriálnou flórou, pretože ináč sa osídli tou nemocničnou.

Genóm človeka vzniká po oplodnení splynutím pohlavných buniek, po pôrode dochádza k včasnému programovaniu metabolizmu a imunity. Najdôležitejšiu úlohu zohráva v tomto včasnom programovaní mikrobióm, teda bakteriálna flóra, ktorou je kolonizovaná matka, a ktorá je v čase počatia prítomná u matky. Práve tá je obrovským množstvom genetickej informácie, ktorú odovzdáva matka svojmu dieťaťu. Jeho zloženie závisí od stravovacích návykov, prostredia, užívania antibiotík, prípadných chronických ochorení matky a jej metabolického stavu. Tento mikrobióm nesie v sebe obrovské množstvo genetickej informácie. Prítomný objem baktérií obsahuje asi 90 percent genetickej informácie v tele samotného jedinca. Čiže len asi 10 percent genetickej informácie je naša genetická informácia.

Výživa

Cyklus všetkého živého, vývoj, vývin, štruktúra, funkcie a zdravé prejavy všetkého živého závisia od výživy. Teda výživa je určitý faktor, ktorý má veľmi dôležitý význam pre budúcnosť jednotlivca.  Mikrobióm vznikne v čase pôrodu, vytvorí sa tam určité množstvo baktérií, a táto bakteriálna flóra sa následne formuje podľa toho, ako sa dieťa stravuje. To sú faktory, ktoré vieme ovplyvniť: priloženie dieťaťa k prsníku matky, prijímanie kolostra, prvé mledzivo .. Našou prioritou je vyriešiť problém kolonizácie novorodenca bakteriálnou flórou matky. Včasné podávanie kolostra, teda „prvého“ mlieka, ktoré produkuje matka len počas prvých 2-3 dní po pôrode má nenahraditeľný význam. Obsahuje zvláštne enzýmy, laktoferín, lizozímy, a toto kolostrum naštartuje organizmus. Máme teda jeden špeciálny produkt, ktorý je extrémne dôležitý pre črevo dieťaťa. Rovnako ako keď podávame predčasne narodeným najkritickejším novorodencom do pľúc surfaktant – zmes bielkovín a tukov, a zachraňujeme tak extrémne deti, tak isto máme kolostrum, ktoré plní veľmi podobné funkcie v čreve novorodenca. Máme možnosť ovplyvniť mikrobióm, ktorý sa zrejme podieľa na regulačných mechanizmoch a vieme ovplyvniť jeho vznik našimi postupmi, ktorými menežujeme pacientky v čase pôrodu.

Cisársky rez ako zásah do tvorby mikrobiómu

Cisárske rezy zvyšujú riziko alergických ochorení, cukrovky, hypertenzie, kardiovaskulárnych ochorení, …. Dieťa po cisárskom reze je totiž kolonizované inou bakteriálnou flórou. Je to koža matky, ktorá dáva základ flóry, ale súčasne aj nemocničné prostredie. Prechod pôrodným kanálom je pre dieťa kľúčový. Bez toho dochádza k vážnemu deficitu možnosti osídliť sa matkinou bakteriálnou flórou.

Pôrodnosť cisárskymi rezmi sa pohybuje vo výške 30-40 percent ( z 12 percent v roku 1996), závisí od geografickej lokality. Cisárske rezy nám menia tvorbu mikrobiómu, tej bakteriálnej flóry, ktorú dieťa získava od svojej matky. Čiže prirodzený pôrod, kolonizácia dieťaťa bakteriálnou flórou zdravej matky zohráva veľmi dôležitú úlohu. Platí pravidlo „kto príde prvý, ten osídľuje“ organizmus. Dieťa sa počas prirodzeného pôrodu osídľuje bakteriálnou flórou matky, a táto bakteriálna flóra matky odovzdáva určité genetické informácie, ktoré potom programujú dieťa imunitne a metabolicky. A ak sa nám podarí dať dieťaťu matkinu flóru, tak sa tam nedostane tá nemocničná. Ďalším kľúčovým faktorom je včasné priloženie dieťaťa k prsníku matky a mikrobióm mledziva, kolostra a materského mlieka, ktorý obsahuje tri skupiny baktérií. Firmikuty, proteobaktérie, aktinobaktérie a bakteroidy.

Riziko chronických komplikácií cisárskeho rezu si dieťa nesie so sebou do budúceho života.

Rizikové faktory, ktoré sa môžu objaviť neskôr:

• alergie,

• nedostatočne kolonizovaný mikrobióm matkinou mikroflórou sa môže prejaviť na činnosti srdcovo-cievneho systému,

• nesprávne nastavený metabolický mechanizmus môže spustiť metabolické poruchy, až obezitu,

• nadmerné nahromadenie tukového tkaniva pri obezite v organizme aktivuje zápalové procesy, ktoré vedú k ateroskleróze, teda kôrnateniu tepien,

• medzi dôsledky obezity patrí zhoršenie funkcie pľúc.

  Mikróby zohrávajú kritickú úlohu vo všetkých biologických systémoch vo vývine, ale aj vo funkciách:
  

• rozvoj imunity,
• bariérová ochrana,
• metabolizmus,
• kardiovaskulárne ochorenia,
• trávenie,
• detoxikácia.

Ak aj konzumujeme niektoré toxické zložky, baktérie sú tie, ktoré sú schopné zbaviť nás negatívneho pôsobenia toxínov. Preto sa musíme snažiť bakteriálnu flóru dieťaťa nejakým spôsobom ovplyvňovať, pretože je zodpovedná za:

• rozvoj mozgu,
• rozvoj neurotransmiterov,
• niektoré chronické ochorenia,
• chuťové návyky,
• hormóny,
• správanie.

Prevencia

Lekári by mali zodpovedne zvážiť, kedy pacienta liečiť antibiotikami, pretože pri každej ATB terapii výrazne ovplyvňujeme bakteriálnu flóru a môže spôsobiť dysbiózu. Trvá celé mesiace, kým sa organizmus z toho dostáva. Všetky nezápalové ochorenia, ktoré nemajú podstatu v zápale, súvisia s určitou rozladenosťou organizmu, lenže na to vplýva celé naše prostredie, v ktorom sa nachádzame. Aby sme sa mohli čo najlepšie brániť, musíme sa vrátiť k tomu prirodzenému, k tomu najprirodzenejšiemu, k tomu, kedy vieme pozitívne ovplyvniť bakteriálnu flóru, ktorá sa u jedinca vytvára.

Včasné perinatálne faktory expozície prostredia ovplyvňujú riziko vzniku predispozícií. Ak matka nemá optimálne prostredie, gravidita sa nevyvíja optimálne, môže mať dysbiózu, niektoré chronické ochorenia, trpí miernymi zápalovými ochoreniami, užívala antibiotiká, je zvýšené riziko, že aj jej dieťa bolo osídľované takou bakteriálnou flórou, ktorá potom zvýši riziko pre všetky tieto chronické nezápalové ochorenia. Musíme hľadať riešenia možnosti ovplyvnenia takýchto závažných problémov, ale aj imunoalergických ochorení, chronických ochorení čreva (Crohnova choroba) a iných.

Riešením bude teraz, ale najmä v budúcnosti ovplyvnenie mikrobiómu bakteriálnej flóry jednotlivca ovplyvňovaním presne určených baktérií s cieľom vytvorenia určitej bakteriálnej rovnováhy.

V rámci prevencie nezápalových ochorení a pre vytvorenie silného mikrobiómu dieťaťa je nutné:

• stabilizovať mikrobióm matky pred počatím,
• stabilizovať mikrobióm matky v gravidite, tesne pred pôrodom,
• dojčenie ako hlavná priorita, kontakt s matkou,
• nepodávať antibiotiká bez jednoznačnej indikácie,
• nepoužívať liečebné postupy, ktoré nie sú overené valídnymi informáciami v medicíne.

Záver

Starostlivosť o matky a novorodencov môže riešiť problém stabilizácie mikrobiómu vo významnej miere. Potrebujeme zabezpečiť spojenie matka – dieťa, a takto dať základ pre budúci život dieťaťa. Už pri priložení dieťaťa k prsníku matky dochádza k bakteriálnej komunikácii, na ktorej sa podieľa organizmus matky a je potrebné urobiť všetko pre to, aby táto komunikácia prebiehala. Po pôrode dochádza v tele novorodenca na mnohých orgánoch k extrémnym zmenám (srdce spúšťa vlastný krvný obeh, pľúca začínajú dýchať ..), novorodenec sa začína osídľovať mikroflórou, tá následne spúšťa regulačné mechanizmy.. Tento dôležitý aspekt spojenia matky a dieťaťa medicína nahradiť nedokáže.