Napriek tomu, že tvoria iba 2 % všetkých prípadov rakoviny, sú nádory mozgu obzvlášť náročné na liečbu, pretože môžu ovplyvniť jeho životne dôležité funkcie.
Umiestnenie a potenciálny vplyv tumoru na poznávacie procesy a motoriku pacienta môže predstavovať dilemu v liečbe medzi zachovaním neurologických funkcií a odstránením nádoru.
Tak ako iné orgány ľudského tela, aj mozog môže byť postihnutý rakovinovým bujnením. Keďže mozgové tkanivo sa skladá z viacerých typov buniek, aj nádory sú rôzne – či už zhubné (malígne), alebo nezhubné (benígne) –, a to v závislosti od druhu buniek, z ktorých vyrastajú.
Priebeh vzniku nádorového bujnenia je predmetom intenzívneho štúdia a dodnes nie je presne objasnený. Isté je, že pri utváraní nádorov sa uplatňuje nekontrolované rozmnožovanie určitého typu buniek.
Faktory, ktoré tento proces spúšťajú, môžu byť vrodené, o čom svedčí aj častejší výskyt rakovinového ochorenia v niektorých rodinách, alebo získané vplyvmi vonkajšieho prostredia (chemikálie, rádioaktívne žiarenie a pod.).
Príznaky prítomnosti mozgových nádorov bývajú pestré a závisia od viacerých okolností:
V počiatočnom štádiu rastu sa tumor nemusí prejavovať vôbec a môže zapríčiňovať len mierne bolesti hlavy. V pokročilom štádiu spôsobuje zvyšovanie vnútrolebečného tlaku a vznik mozgového opuchu, čo sa prejaví intenzívnymi bolesťami hlavy, nevoľnosťou či zvracaním.
Častým príznakom nádoru mozgu sú psychické zmeny, mení sa povaha človeka aj jeho správanie, býva prítomná zmätenosť, spomalenosť, zabúdanie, poruchy sústredenia.
Ďalšie súvisia s lokalizáciou nádoru – podľa toho, ktorú časť mozgu choroba poškodzuje, možno pozorovať:
Nádory mozgu sa delia na:
Primárne mozgové nádory môžu vyrastať z:
Gliómy sú najrozšírenejším typom rakoviny mozgu u dospelých, reprezentujú až 78 % týchto malígnych nádorov. Vznikajú z podporných buniek mozgu nazývaných glie (neuroglie). Medzi tieto bunky patria astrocyty a ependymálne a oligodendrogliové bunky. Gliálne nádory zahŕňajú:
Astrocytómy sú najbežnejším gliómom, ktorý predstavuje asi polovicu všetkých primárnych nádorov mozgu a miechy. Objavujú sa v mnohých častiach mozgu, najčastejšie však v mozočku. Môžu sa vyvinúť u ľudí všetkých vekových skupín, no najviac sa vyskytujú u dospelých, najmä mužov stredného veku.
Astrocytómy v spodnej časti mozgu sú bežnejšie u detí alebo mladších ľudí a tvoria prevahu detských mozgových nádorov. U detských pacientov sa väčšina považuje za nádory nízkeho stupňa, zatiaľ čo u dospelých už hovoríme o vysokom stupni.
Ependymómy sú nádory vyrastajúce z buniek výstelky mozgových komôr. Hojnejšie sú v detskom veku, hlavne počas prvých desiatich rokov života, a v ranej dospelosti.
Vyrastajú zo steny komorového systému, ktorý môžu upchávať, následkom čoho sa mozgové komory rozširujú a vzniká vnútorný hydrocefalus, čiže nadmerné hromadenie moku vo vnútrolebečnom priestore. Malígna forma – anaplastický ependymóm – je charakteristická rozsevom nádorových buniek cestou mozgovo-miechového moku a tvorbou implantačných metastáz, čo sú nádorové bunky šíriace sa prirodzenými dutinami. Môže prerastať do mozočka a mozgového kmeňa, v prípade určitých lokalizácií býva úplné operačné odstránenie nemožné.
Ide o najinvazívnejší typ gliového nádoru. Má tendenciu rýchlo rásť a šíriť sa do iných tkanív, a preto má zlú prognózu. Môže byť zložený z niekoľkých rôznych druhov buniek, ako sú astrocyty a oligodendrocyty. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov, pričom jeho výskyt je 2× vyšší u mužov ako u žien. Často obsahuje cysty a odumreté tkanivo, spôsobuje tiež krvácanie a vzácnejšie môže metastázovať aj mimo centrálneho nervového systému (CNS).
Meningeómy sú nádory vyrastajúce z buniek mozgových obalov, vyvíjajú sa teda mimo mozgového tkaniva. Predstavujú asi 16 % všetkých vnútrolebečných nádorov a objavujú sa hlavne v dospelosti, a to predovšetkým u žien po päťdesiatom roku života. Sú prevažne presne ohraničené a opuzdrené a neprerastajú do mozgového tkaniva – pôsobia naň hlavne tlakom.
Tlakom na lebku môžu spôsobovať deštruktívne zmeny. Po operácii, žiaľ, často recidivujú, čo je spôsobené rastom nádorových zvyškov, ktoré bývajú behom zákroku ponechané pri prerastaní tumoru do okolitých štruktúr (žilných splavov, lebečnej spodiny atď.). Aj meningeómy majú svoju malígnu formu s invazívnym rastom do mozgového tkaniva.
Schwanómy sú bežné nezhubné nádory mozgu u dospelých. Vznikajú pozdĺž nervov a pozostávajú z buniek nervových pošiev. Najbežnejším druhom je vestibulárny schwanóm, ktorý vychádza z ôsmeho hlavového alebo vestibulokochleárneho nervu prechádzajúceho z mozgu do ucha.
Hoci sú tieto nádory benígne, môžu spôsobiť vážne komplikácie a dokonca aj smrť, ak rastú a vyvíjajú tlak na nervy a prípadne aj na mozog. Medzi ďalšie miesta ich prítomnosti patrí chrbtica a zriedkavejšie oblasť popri nervoch, ktoré vedú do končatín.
Adenómy hypofýzy sú spravidla nezhubné nádory vznikajúce z buniek predného laloka hypofýzy (podmozgovej žľazy). Vyskytujú sa najmä v mladšom a strednom veku, môžu byť hormonálne aktívne a pomerne pomaly rastúce. Dokonca aj zhubné nádory hypofýzy sa zriedka šíria do iných častí tela, väčšina sa tým pádom dá úspešne liečiť.
Asi štvrtina nevykazuje žiadnu hormonálnu aktivitu (afunkčné adenómy). Bývajú milimetrových rozmerov – mikroadenómy, alebo môžu v priemere dosahovať aj niekoľko centimetrov – makroadenómy až gigantické adenómy. Ich prejavy závisia od ich veľkosti a typu produkovaného hormónu.
V niektorých prípadoch zvyknú vykazovať známky zhubnosti s agresívnym rastom, ide o karcinómy hypofýzy. Adenómy väčších rozmerov vyrastajú z tzv. tureckého sedla, ktoré lokálne vyklenujú až balónovite rozširujú, a môžu sa šíriť aj do okolia, kde svojím tlakom spôsobujú neurologické príznaky a zrakové poruchy.
Metastázy sú pomerne časté nádory v hlave a tvoria až 25 % všetkých vnútrolebečných nádorov. Do centrálneho nervového systému najčastejšie metastázujú karcinómy pľúc, prsníka, obličiek a malígny melanóm. Zriedkavejšie sú metastázy karcinómu štítnej žľazy, zažívacieho traktu a gynekologického pôvodu.
Nádorovým metastatickým rozsevom môžu byť zasiahnuté aj mozgové obaly – vtedy hovoríme o karcinomatóze mozgových plien. Vnútrolebečné tkanivá podliehajú takisto propagácii zhubných nádorov z okolia, napr. karcinómu prínosových dutín, nosohltanu a pod. Metastázy do mozgu postihujú asi ⅓ pacientov s karcinómom, z toho v polovici prípadov ide o bronchogénny karcinóm pľúc.
Takmer u ⅕ pacientov s metastázou v mozgu nie je známe miesto primárneho nádoru a metastáza je prvým klinickým prejavom doposiaľ skrytého malígneho ochorenia. Následným vyšetrením sa najčastejšie zistí karcinóm pľúc alebo obličky.
Základným zobrazovacím vyšetrením pri podozrení na mozgový nádor je CT vyšetrenie mozgu, obvykle s podaním kontrastnej látky. Ak CT vyšetrenie toto podozrenie na ochorenie potvrdí, dopĺňa sa magnetická rezonancia mozgu, ktorá upresní vzťah nádoru k okolitým štruktúram a spresňuje diagnózu z hľadiska jeho typu, aj keď rozhodujúci význam pre stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie. V špecifických prípadoch sa pridáva PET/CT vyšetrenie (kombinácia rádioizotopového a CT vyšetrenia).
Terapia pacienta s nádorovým ochorením je mimoriadne náročná. Začína sa rozhodnutím, či je tumor z hľadiska svojej veľkosti a lokalizácie operabilný, to znamená, či sa môže operovať, alebo nie. Snahou chirurga je odstrániť čo najväčšiu jeho časť, pokiaľ mu to okolnosti dovoľujú. Radikálnosť operácie môže byť limitovaná dôležitými okolitými štruktúrami, do ktorých nádor prerastá.
V prípadoch, kedy napadnuté tkanivo nie je možné odstrániť, sa za účelom histologického vyšetrenia realizuje len stereotaktická biopsia, od ktorej závisí typ onkologickej liečby (rádioterapia, chemoterapia).
Väčšina nádorov sa operuje otvorenou cestou (kraniotómia) s cieľom zmenšiť ich alebo kompletne odstrániť a získať materiál pre histologické vyšetrenie.
Hoci bolo dokázané, že chemoterapia zlepšuje celkové prežívanie u pacientov s najzhubnejšími primárnymi mozgovými nádormi, platí to len pre asi 20 %. Lekári pred liečbou nevedia s istotou predpovedať, u koho bude chemoterapia prospešná. Niektorí sa ju preto rozhodnú nevyužiť kvôli vyšším rizikám (zjazvenie pľúc, potlačenie imunitného systému, nevoľnosť atď.) oproti predpokladaným benefitom.
Dobre ohraničené nezhubné nádory je možné odstrániť úplne, prognóza takýchto pacientov preto býva veľmi dobrá. Aj benígne formy však môžu po čase recidivovať, resp. sa opakovať, pokiaľ nebolo možné ich úplne odstrániť. Podľa výsledku histologického vyšetrenia následne pacient absolvuje rádioterapiu, rádiochirurgický zákrok alebo chemoterapiu.
Prognóza pacienta po operácii mozgu závisí od biologických vlastností tumoru. U vysoko zhubných druhov je napriek veľkej snahe a využitiu všetkých medicínskych možností doba prežitia len niekoľko mesiacov. Pri benígnych nádoroch, ktoré umožňujú radikálne chirurgické odstránenie, je možný návrat do plnohodnotného života.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Nádory hypofýzy sú abnormálne výrastky, vyvíjajúce sa – ako už z názvu vyplýva – v hypofýze. Niektoré nádory hypofýzy majú za…
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
V deviatej časti nového seriálu Nemocnica z dielne TV JOJ ste mohli vidieť 61 ročnú pacientku, ktorej sa z ničoho nič zamotala hlava…
