21.06.2024 • 6 minút na prečítanie

Za náhlou stratou vedomia môžu byť horúčavy aj vážne ochorenia. Viete, ako zareagovať?

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Náhla strata vedomia je často spojená s dlhodobým státím či dehydratáciou, najmä počas leta. Viete, ako sa jej vyhnúť? A kedy volať záchranku?

Čo sa deje s telom pri strate vedomia

Náhla strata vedomia (odborne synkopa, označovaná aj ako kolaps či mdloba) je stav, počas ktorého môžete na pár sekúnd alebo minút stratiť schopnosť vnímať svoje okolie. Vo väčšine prípadov odznie spontánne.

Počas bezvedomia sa telo stáva nekontrolovateľným. Dochádza k strate svalového napätia, čo vedie k odpadnutiu a častokrát aj k úrazom.

Ako prebieha strata vedomia a aké sú jej príznaky

Pri strate vedomia rozlišujeme 3 fázy:

1. Presynkopa

Ide o rozpoloženie, ktoré vzniká tesne pred upadnutím do bezvedomia. Môžete na sebe pozorovať prvé príznaky:

  • pocit slabosti
  • nevoľnosť
  • búšenie srdca
  • rozmazané videnie
  • hučanie v ušiach
  • úzkosť
  • zívanie
  • zblednutie
  • prehĺbené či zrýchlené dýchanie

2. Synkopa

Je samotný stav straty vedomia. Bezvedomie môže byť rôzne hlboké a jeho trvanie je tiež u každého iné. Počas synkopy dochádza k zníženiu napätia svalstva končatín, čo v praxi môžete pociťovať ako slabosť a následne môžete odpadnúť. Niekedy sa počas tohto štádia zvyknú objaviť kŕče.

3. Postsynkopický stav

Je to posledná fáza, počas ktorej sa vedomie obnoví. Môže byť sprevádzaná bolesťou hlavy, slabosťou a dezorientáciou v čase a priestore – tento stav je dočasný a zakrátko sa upraví.

Náhla strata vedomia je častá pri dehydratácii a prehriatí organizmu
Freepik.com

Príčiny straty vedomia

Situácie, počas ktorých môže dôjsť k bezvedomiu, sú rôzne a pestré sú aj príčiny straty vedomia. Spája ich však jeden faktor, ktorým je náhle zníženie prietoku krvi mozgom. Stratu vedomia vyvolá zastavenie krvného prietoku mozgom po dobu 6 až 8 sekúnd alebo zníženie horného tlaku krvi pod 60 mmHg.

Ak vám prudko poklesne tlak, môže sa stať, že sa do mozgu nedostane potrebné množstvo krvi. Tá je preň veľmi dôležitá. Privádza doň totiž dôležité živiny a najmä kyslík. Preto ak je prekrvenie mozgu slabé, dochádza k strate vedomia.

Podľa príčiny rozdeľujeme synkopy na:

  • nekardiálne (48 %)
  • kardiálne (18 %)
  • s nejasným pôvodom (34 %)

Strata vedomia z nekardiálnych príčin

Nekardiálne straty vedomia – teda také, ktoré nesúvisia s poruchou srdca či ciev –, tvoria takmer polovicu všetkých prípadov.

Medzi spúšťače patrí napríklad:

  • podráždenie blúdivého nervu – tzv. vazovagálne synkopy
  • prudká zmena polohy tela
  • reflexné synkopy

Strata vedomia pri podráždení blúdivého nervu

Vazovagálna synkopa patrí k najčastejším typom straty vedomia. Vzniká vtedy, keď sa dráždi blúdivý nerv (latinsky vagus), čo spôsobí zníženie tlaku krvi.

Podráždenie nervu môžu zapríčiniť:

  • negatívne emócie (napr. pohľad na krv, strach, silná bolesť)
  • dlhé státie
  • pobyt v horúcom prostredí alebo miestnosti s vydýchaným vzduchom

Strata vedomia pri zmene polohy tela

Ortostatická synkopa je takisto veľmi častým javom. Nastáva vtedy, keď dôjde k prudkej zmene polohy tela, napríklad z ľahu do sedu alebo do stoja. Počas zmeny polohy vzniká ortostatická hypotenzia – čiže opäť pokles krvného tlaku.

Stratu vedomia pri zmene polohy môžete zažiť častejšie, ak:

  • ste dehydrovaní
  • trpíte cukrovkou
  • užívate lieky, ktoré rozširujú krvné cievy (betablokátory, antihypertenzíva)
  • ste tehotná

Reflexné synkopy

Patria sem situačné synkopy vznikajúce pri kašli, močení alebo tlaku na stolicu. Ďalším javom je synkopa karotického sínusu – miesta na hlavnej krčnej tepne. Ak sa toto miesto stlačí, vznikne zmena tlaku krvi. Podráždenie môže vzniknúť napríklad pri uťahovaní kravaty či záklone hlavy pri umývaní vlasov v kaderníckom salóne.

Freepik.com

Strata vedomia z kardiálnych príčin

Tento typ bezvedomia sa objavuje u ľudí s ochorením srdca. Najčastejšie sa spája s poruchami srdcového rytmu a chlopňovými chybami.

V tomto prípade by ste mali byť obozretní! Ak vo vašom okolí stratí vedomie niekto, o kom viete, že má ochorenie srdca, je potrebné okamžite privolať zdravotnú pomoc na čísle 112.

Čo robiť pri náhlej strate vedomia

Zdravotnú pomoc privolajte každému, kto upadne do bezvedomia a súčasne trpí ochorením srdca. Je nutné, aby bol dôkladne vyšetrený kardiológom.

Ak nájdete v bezvedomí človeka, ktorého zdravotný stav nepoznáte, alebo nepoznáte okolnosti, kvôli ktorým k bezvedomiu prišlo, zavolajte 112.

Pokiaľ pri strate vedomia vznikne úraz (najmä hlavy), vyšetrenie u lekára takisto neodkladajte.

Prvá pomoc pri strate vedomia

  1. Skontrolujte, či postihnutý reaguje na oslovenie alebo jemné potrasenie.
  2. Ak nereaguje, zakloňte mu hlavu a predsuňte bradu, čím spriechodníte dýchacie cesty. Počúvajte a pozorujte pohyby hrudníka, aby ste zistili, či dýcha.
  3. Ak je niekto na blízku, privolajte pomoc (ak ste dvaja, jeden z vás volá 112 a druhý pokračuje v podávaní prvej pomoci).
  4. Ak je človek v bezvedomí a nedýcha, začnite s oživovaním v pomere 30 : 2 (30-krát masáž srdca a 2-krát vdych – vdych sa odporúča len u ľudí, ktorých poznáte).

Ak postihnutý dýcha, ale je v bezvedomí, uložte ho do protišokovej polohy – v ľahu na chrbte s mierne vyvýšenými nohami. 

Ako predísť náhlej strate vedomia

  • zvýšte príjem tekutín na 2 až 2,5 l/deň, v letných mesiacoch minimálne 3 l/deň
  • dbajte na dostatok fyzickej aktivity počas dňa
  • pri dlhšom státí napínajte lýtkové a stehenné svaly
  • rozdeľte si stravu pravidelne do menších a častejších dávok

Ľuďom, ktorí trpia synkopami opakovane, sa odporúča ľah s mierne zdvihnutou hlavou a opatrné vstávanie cez polohu v sede.

Pri písaní článkov boli použité tieto zdroje:

Clevelandclinic: Syncope

Mayoclinic: Vasovagal syncope

emedicine

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia