Viete si predstaviť, že by ste každý deň raňajkovali iba surové vajcia, na obed si dali tatarský biftek, na večeru zjedli ešte porciu rebierok? A pomedzi to nezabudli ani na ľahkú desiatu – obrovskú kocku masla, ktorú zhltnete na posedenie, akoby to bol čerstvo ošúpaný banán. Presne takto vyzerá jedálniček TikTokovej influencerky Bella Ma, ktorá vystupuje pod prezývkou Steak And Butter Gal. A zďaleka nie je jediná.
V posledných rokoch si diéta pozostávajúca z výlučne živočíšnych produktov vďaka množstvu podobných „meatfluencerom“ získala celosvetovú pozornosť. Len na TikToku za posledných 12 mesiacov pribudlo viac ako 179-tisíc videí s hashtagom #carnivore.
Ak ste sa s tým doteraz nestretli, skúste sa na tento trend opýtať svojich detí. Väčšina ľudí, ktorí podobný obsah na sociálnej sieti „konzumujú“, má menej ako 24 rokov.
Carnivore diéta je založená na konzumácii výlučne živočíšnych produktov, ako sú mäso, ryby, vajcia a malé množstvo mliečnych výrobkov, pričom väčšinou úplne vylučuje rastlinné potraviny.1
Carnivore diéta je dnes populárna najmä vďaka silným osobným príbehom, výrazným osobnostiam a jednoduchosti, ktorú sľubuje. Jej rastúca popularita nie je náhodná. Mnohí ľudia sú frustrovaní z moderného sveta plného ultra-spracovaných potravín, prísad, cukru a nekonečných diét.
Carnivore diéta pôsobí ako jednoduchý „návrat k základom“. Jej zástancovia často tvrdia, že sa cítia lepšie, majú viac energie a zbavili sa zdravotných ťažkostí, s ktorými si lekári nevedeli poradiť.2
Pozor, tieto tvrdenia sú zväčša založené na subjektívnych osobných skúsenostiach, nie na kontrolovaných klinických štúdiách.
Hoci jej priaznivci prisahajú na jej účinky, odborníci varujú pred jednostrannosťou a možnými dlhodobými rizikami.1,2
Jednou z hlavných postáv, ktorá popularizovala carnivore diétu, je Dr. Shawn Baker – bývalý ortopedický chirurg a autor knihy The Carnivore Diet. Jeho vlastné skúsenosti s úbytkom váhy, zlepšením fyzickej výkonnosti a odstránením zápalov v tele oslovili tisíce ľudí. Založil platformu MeatRx (neskôr Revero), kde si ľudia zdieľajú svoje „uzdravenia“ vďaka mäsu.
K popularite diéty výrazne prispela aj Mikhaila Peterson, dcéra známeho konzervatívneho psychológa Jordana Petersona. Tvrdí, že vďaka striktnej verzii carnivore diéty (tzv. lion diet – hovädzie mäso, soľ a voda) sa jej zlepšila reumatoidná artritída, ustúpili depresie a iné autoimunitné problémy.
Sám Jordan Peterson sa o diéte zmienil v známom rozhovore s podcasterom Joeom Roganom, kde tvrdil, že mu vďaka takejto strave zmizlo chrápanie a zlepšilo sa jeho sústredenie.
Populárny moderátor podcastov vyskúšal carnivore diétu počas jedného mesiaca. Tvrdil, že schudol a zmizli mu niektoré zápaly, ale priznal aj výrazné tráviace ťažkosti.
Práve Roganov vplyv ako moderátora jedného z najsledovanejších podcastov sveta výrazne pomohol dostať tému carnivore diéty do širšieho povedomia.
Carnivore diéta má aj politický a ideologický rozmer. V niektorých kruhoch sa stala akýmsi symbolom odporu voči prevládajúcim názorom na udržateľnosť, klímu či vegánstvo, ktoré si mnohí spájajú s progresívnymi alebo ľavicovými postojmi.
Jedenie mäsa, najmä hovädzieho, ktoré sa často kritizuje pre vplyv na klímu, sa chápe ako vzdor voči „zeleným elitám“. Títo ľudia vnímajú odporúčania na vegánstvo, vegetariánstvo či starosť o klímu ako niečo, čo im niekto vnucuje.
V online komunitách, ktoré sa označujú ako „manosféra“, sa tieto myšlienky ešte viac podporujú. Mladí muži často propagujú carnivore diétu ako súčasť širšieho životného štýlu, ktorý sa snaží obnoviť „skutočnú mužnosť“ a postaviť sa proti moderným trendom, ktoré vnímajú ako príliš jemné alebo „zženštilé“, ako je empatia voči zvieratám alebo citlivosť k environmentálnym otázkam.
Jedenie mäsa je pre nich aj spôsob, ako sa odlíšiť a ukázať svoj odpor voči vegánom (často označovaní posmešnými termínmi ako „soy boys – sójoví chlapci“).3
Carnivore diéta vychádza z predstavy, že naši dávni predkovia sa v praveku živili prevažne mäsom a živočíšnou stravou. To im údajne malo poskytovať dostatok energie a živín potrebných na prežitie.
Zástancovia carnivore diéty často tvrdia, že mäso bolo kedysi naším hlavným zdrojom potravy, a preto sa na príjem takejto stravy aj evolučne vyvinul náš organizmus.
Znie to jednoducho, no realita je omnoho pestrejšia.
Antropológovia a evoluční biológovia totiž vykresľujú oveľa komplexnejší obraz stravovania raných ľudí. Archeologické nálezy potvrdzujú, že naši predkovia boli všežravci, ktorých jedálniček sa líšil podľa regiónu, ročného obdobia a dostupnosti potravy. V niektorých častiach sveta dokonca neexistujú žiadne dôkazy o konzumácii mäsa.
Analýzy fosilizovaného zubného povlaku neandertálcov dokonca odhalili stopy baktérií, ktoré sa vyskytujú v rastlinnej strave a bežne sa nenachádzajú u iných primátov. To naznačuje, že korene, hľuzy a semená pravdepodobne zohrali významnú úlohu v našej výžive a pri vývoji našich mozgov.4
Inými slovami, skutočná „strava našich predkov“ nebola jednoliata monodiéta s vysokým obsahom mäsa. Bola rôznorodá, jej zloženie sa menilo a úzko spätá s prostredím – čo moderní influenceri často pohodlne ignorujú.4
Riziká carnivore diéty: Čo vám sociálne siete nepovedia
Sociálne siete často vyzdvihujú krátkodobé benefity mäsožravej diéty, ako je úbytok hmotnosti alebo zlepšenie niektorých tráviacich problémov.
Zdravotnícki experti sú však voči mäsožravej strave veľmi skeptickí. Argumentujú výskumami, podľa ktorých zvýšená konzumácia červeného mäsa môže viesť ku kardiovaskulárnym problémom, ako aj k zvýšenému riziku niektorých typov rakoviny. Varujú, že akékoľvek individuálne výhody, ktoré influenceri uvádzajú, môžu byť zavádzajúce.5
Vedecká obec a výskumy poukazujú na niekoľko kľúčových aspektov, o ktorých sa na sociálnych sieťach často mlčí, alebo sa zľahčujú.
Strava založená výlučne na mäse vedie k výraznému nedostatku vlákniny, ktorá podporuje zdravú črevnú mikroflóru a reguluje trávenie. Pri dlhodobom dodržiavaní diéty sa môžu prejaviť problémy na tráviacom trakte.1
Vláknina slúži ako potrava pre prospešné črevné baktérie. Tie z nej vytvárajú krátke reťazce mastných kyselín, ktoré sú dôležité pre zdravie črevnej bariéry a prispievajú k správnemu fungovaniu imunitného systému. Hoci niektoré štúdie sa zaoberajú vplyvom „mäsožravej“ diéty na črevný mikrobióm, stále chýbajú rozsiahle výskumy o jej dlhodobých účinkoch.6
Hoci je mäso bohaté na bielkoviny, železo, zinok a vitamín B12, mäsožravej diéte kriticky chýbajú viaceré dôležité živiny.
Takéto stravovanie môže dlhodobo viesť k absencii dôležitých mikroživín ako vitamín C, vláknina, horčík, vitamíny K1 a E, kyselina listová či draslík, ktoré sú prítomné prevažne v rastlinnej potrave.7
Niektorí tvrdia, že potreba týchto látok je na carnivore diéte „nižšia“, ale to zatiaľ nebolo preukázané serióznymi štúdiami.1
Mäsožravá diéta často obsahuje vysoké množstvo nasýtených tukov a cholesterolu, najmä ak zahŕňa veľké množstvo červeného alebo spracovaného mäsa.
Vedecké štúdie opakovane preukázali, že zvýšený príjem týchto látok je spojený so zvýšením hladiny LDL („zlého“) cholesterolu v krvi, ktorý je jedným z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj srdcových chorôb, vrátane infarktu a mozgovej príhody (mŕtvice).5
Zatiaľ čo napríklad o stredomorskej strave existujú stovky štúdií, pri carnivore diéte sú dáta veľmi obmedzené. Väčšina tvrdení vychádza z osobných skúseností jednotlivcov. To je síce zaujímavé, ale z pohľadu vedy to nestačí.12, 6
Napríklad štúdia publikovaná v Current Developments in Nutrition (2021), ktorá skúmala komunitu priaznivcov carnivore diéty, síce zaznamenala subjektívne zlepšenie zdravia, no zároveň upozornila, že išlo o sebahodnotenie bez lekárskeho overenia a s vysokým rizikom zaujatosti.8
Hoci niektorí jedinci s autoimunitnými ochoreniami alebo tráviacimi problémami hlásia úľavu (často kvôli eliminácii bežných alergénov a zápalových potravín), diéta môže zhoršiť iné stavy. Nadmerný príjem bielkovín môže zaťažiť obličky a zvýšiť riziko obličkových kameňov.7,9
Odborníci varujú, že extrémne reštriktívne diéty ako táto môžu mať nepredvídateľné dlhodobé následky pre zdravie obličiek, pečene a celkový metabolizmus.7
Aj keď carnivore diéta môže na prvý pohľad pôsobiť ako jednoduché riešenie zdravotných problémov, moderný výskum a vedecké štúdie opakovane ukazujú, že z dlhodobého hľadiska je najbezpečnejšia a najprospešnejšia vyvážená a pestrá strava.10
Ľudské telo potrebuje rôznorodé živiny – vitamíny, minerály, vlákninu, zdravé tuky a antioxidanty – ktoré dokážeme v optimálnom množstve získať len kombináciou viacerých skupín potravín.11
Carnivore diéta ide presne proti tomuto trendu – extrémne zužuje spektrum prijímaných potravín, čo z dlhodobého hľadiska nemusí byť bezpečné.
| Vyvážená strava | Carnivore diéta | |
| Pomer vlákniny | Vysoký | Takmer žiadny |
| Mikrobiálna diverzita | Podporovaná | Môže byť znížená |
| Riziko zápchy | Nízké | Vyššie |
| Príjem vitamínov | Vyvážený | Rizikový (napr. C, K, folát) |
Ak si chcete zostaviť stravu, ktorá podporuje zdravie a zároveň vás neohrozí módnymi extrémami, stavte na základy overené výskumom:11,12
A najmä – neupínajte sa sa na jednu „zázračnú“ diétu. Telo ocení rozmanitosť, stabilitu a dlhodobé návyky viac než extrémne režimy. Strava má byť nielen palivom, ale aj radosťou – a vyváženosť je cestou, ktorá spája oboje.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
DASH diétu vyvinuli odborníci ako pomôcku na prirodzené zníženie krvného tlaku. Jej dodržiavaním vám môže „horný“ tlak klesnúť až o…
Skúšate rôzne diéty, vďaka ktorým vraj zaručene schudnete, no ručička na váhe stále nie a nie klesnúť? Alebo sa vám…
Zažili ste už situáciu, keď ste vypili šálku čaju a ani ste o tom nevedeli? Pri vykonávaní rutinných činností –…
