Neurodiverzita je pojem, ktorý sa v dnešnej dobe objavuje čoraz viac a čoraz častejšie ho deti a mladí dospelí používajú na opis seba samých. Čo však znamená byť neurodiverzný, respektíve neurodivergentný, a odkiaľ tento výraz pochádza?
Pojem neurodiverzita (neurodivergencia) zjednodušene znamená, že ľudské mozgy fungujú rôzne, čo vedie k odlišnostiam v tom, ako myslíme, ako sa učíme a spracovávame informácie. Neexistuje žiadny „správny“ alebo „nesprávny“ štýl myslenia – naproti tomu existuje široká škála spôsobov, ako ľudia vnímajú svet a reagujú naň, a tieto rozdiely by mali byť prijaté.
Termín neurodiverzita vznikol v 90. rokoch minulého storočia s cieľom bojovať proti stigme inakosti a podporovať akceptovanie ľudí s autizmom. Zahŕňa však aj iné stavy, ktoré zohľadňujú neurologické odchýlky, ako je ADHD a poruchy učenia, dyslexia či dyskalkúlia.
Za autorku konceptu neurodiverzity je považovaná austrálska sociologička Judy Singer. Ona sama je autistka a výraz neurodiverzita prvýkrát použila v roku 1997. V tom čase sa pohľad na autistov zmenil, čiže už neboli striktne chápaní ako chorí, ale vďaka tomuto konceptu sa na nich začalo nazerať z iného uhla, a teda vnímať, že ich mozog pracuje inak, netypicky.
Biologické fakty uvádzajú, že neurodiverzita je normálna a žiaduca a každý typ mozgu a mysle je dôležitý. Nie je v poriadku zatracovať odlišne fungujúci mozog, aký mávajú napríklad autisti. Naopak, je vhodné a prijateľné akceptovať fakt, že mozog každého z nás pracuje inak, čo vytvára rôznorodú a pestrú spoločnosť.
Neurodiverzita vedie k unikátnym podobám vnímania, spracovania a reagovania na informácie. Ide o prirodzenú súčasť ľudskej rozmanitosti, ktorá formuje spôsob, akým ľudia uvažujú, cítia a komunikujú so svetom. Medzi bežné stavy, ktoré patria pod neurodiverzitu, sa radí:
Pre ľudí s poruchou autistického spektra sú charakteristické ťažkosti v sociálnej interakcii a komunikácii, často sa u nich prejavuje tiež opakujúce sa správanie alebo špecifické záujmy.
Stav ovplyvňujúci pozornosť a impulzívnosť, spojený s jedinečnými vlastnosťami, ako je kreativita, vysoká energia a prispôsobivosť.
Rozdiel v učení, ktorý primárne ovplyvňuje čítanie a spracovanie jazyka, nezriedka súvisiaci so silnou schopnosťou riešiť problémy, priestorovým uvažovaním a inovatívnym myslením.
Stav ovplyvňujúci motorickú koordináciu a fyzické úlohy, ktorý sa hojne vyskytuje ruka v ruke s výraznými atribútmi verbálnych schopností, empatie a kreativity.
Rozdiel v učení, ktorý má vplyv na matematické uvažovanie a zmysel pre čísla, často sprevádzaný mimoriadnymi vlohami vo vizuálnej alebo kreatívnej sfére.
Neurologický stav zahŕňajúci opakujúce sa pohyby alebo vokalizácie (tiky), ktorý sa bežne vyskytuje popri svojráznom zmysle pre humor alebo vynikajúcej pamäti.
Každý z týchto stavov zdôrazňuje, ako neurodiverzní jednotlivci prispievajú k širokému spektru rôznorodých ľudských schopností a perspektív, čím obohacujú rozmanitosť nášho myslenia a skúseností.
Na neurodiverzitu ako celok neexistuje jeden test, ktorý by ju odhalil, pretože sa prejavuje v rôznych formách. Napríklad ako ADHD, autizmus, dyslexia, dyspraxia a ďalšie. Existujú však špecifické testy určené na identifikáciu vlastností, ktoré sa s týmito stavmi spájajú. Medzi testy, ktorými sa dajú diagnostikovať stavy neurodiverzity, patrí:
Autizmus (ASD):
ADHD:
Dyspraxia:
Neurodiverzita prináša celý rad jedinečných silných stránok a aspektov, ktoré môžu zveľadiť fungovanie komunít, pracovísk a škôl. Rôznorodosť myšlienok vyplývajúca z rozdielneho myslenia umožňuje kreatívne riešenia, nové nápady a prispôsobivejšie prístupy k problémom.
Neurodivergentní ľudia s autizmom alebo ADHD zvyknú vynikať v oblastiach, ako je rozpoznávanie vzorov, inovácie a riešenie problémov. Veľa osôb s ADHD je známych svojou kreativitou, vysokou energiou a schopnosťou uvažovať nekonvenčne, zatiaľ čo autisti mávajú pozoruhodnú schopnosť sústrediť sa na detaily. Práve táto mnohotvárnosť myslenia v mnohých smeroch pomáha posúvať hranice spoločnosti.
Albert Einstein
Aj keď nie je oficiálne diagnostikovaný, Einstein sa často považuje za osobu autistického spektra kvôli jeho intenzívnemu zameraniu na svoju prácu a netradičnému mysleniu. Jeho teórie relativity spôsobili revolúciu vo fyzike.
Temple Grandin
Profesorka a expertka na správanie zvierat, ktorá je autistka, prelomovo prispela do odvetvia živočíšnej výroby a vytvorila humánnejšie systémy manipulácie so zvieratami založené na jej jedinečnom štýle uvažovania a vnímania sveta.
Richard Branson
Zakladateľ Virgin Group otvorene diskutoval o svojom ADHD a dyslexii, pričom zdôraznil, ako jeho problémy s pozornosťou a čítaním poháňali jeho kreativitu a podnikateľského ducha.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou postihuje milióny detí na celom svete, no napriek tomu býva často nepochopená. Deti s…
O ADHD alebo Poruche hyperaktivity s deficitom pozornosti ste už asi počuli. Toto ochorenia sa zväčša diagnostikuje u detí, ktoré začnú chodiť…
Aké sú deti s autizmom? Boja sa, keď sa my nebojíme a nesmejú sa, keď sa my smejeme. Spektrum autistických…
