Pojem neurodiverzita označuje jedinca, ktorý má odlišné usporiadanie mozgu ako je bežné. Je to stav, ktorý sa odchyľuje od normálu. Medzi neurodiverzných ľudí patria tí, ktorí sa niečím odlišujú, sú jedineční, iní. Napríklad autisti, ľudia s aspergerovým syndrómom, tourettovým syndrómom…
Inakosť je v každom z nás. Nie sme rovnakí, každý sme rozdielni. Neurodiverzita je v zahraničí používaný pojem už niekoľko desiatok rokov. Zatiaľ čo na Slovensku nie je tak často využívaný v praxi. Rovnako aj pomenovanie neurodivergentných osôb nie je natoľko rozšírené.
V nasledujúcom článku sa dozviete:
Za autorku konceptu neurodiverzity je považovaná australská sociologička Judy Singer. Ona sama je autistka a pojem použila prvýkrát v roku 1997. V tom čase sa pohľad na autistov zmenil, a už neboli chápaní a vnímaní len ako chorí, ale vďaka tomuto konceptu sa na nich začalo nazerať z iného uhla. Vnímať ich ako iných, že ich mozog pracuje inak, netypickým spôsobom.
Biologické fakty uvádzajú, že neurodiverzita je normálna, žiaduca a každý typ mozgu a mysli je dôležitý. Nie je normálne zatracovať inak pracujúci a fungujúci mozog, aký môže mať napríklad autista. Je preto normálne a prijateľné akceptovať tento fakt, že každého mozog funguje inak, a to vytvára spoločnosť rozmanitú a rôznorodú.
Koncept neurodivezity nehovorí o tom, že sú tí konkrétni ľudia narušení, zlí, horší alebo chorí. Z medicínskeho hľadiska je to iné. Paradigma neurodiverzity rozdeľuje ľudí na dva typy:
Pôvodne bol tento pojem využívaný najmä pri pomenovaní ľudí zo spektra autizmu, avšak v súčasnosti sa využitie pomerne výrazne rozšírilo. Neurodiverzita akékoľvek bariéry rúca.
Za pojmom neurodvergentný možno hľadať jeho autorku Kassiane Asasumasu, ktorá je tiež autistka, aktivistka za práva autistov, blogerka, ktorá názov začala používať približne v roku 2010.
Do médií a ďalších platforiem sa názov dostal v roku 2012, a odvtedy je často skloňovaným pojmom najmä v zahraničí.
Neurodivergentný je označenie pre jedinca, ktorý je neurologicky iný, odlišný od typického, ako napríklad ľudí s ADHD, autisti, ľudí s poruchami učenia, s epilepsiou, s duševnými chorobami, s Parkinsonovou chorobou, s detskou mozgovou obrnou, ľudí s dyspraxiou a mnohými inými.
Pretože myšlienka neurodivergencie sa rozrástla tak, že zahŕňa celý rad konzistentných spôsobov, ktorými niektoré mozgy fungujú inak ako iné, nemalo by byť prekvapujúce zistiť, že existuje mnoho rôznych spôsobov, ako sa neurodivergencia prejavuje.
Možno ste ešte nepočuli o všetkých rôznych typoch, ale je pravdepodobné, že niektoré poznáte. Toto sú najčastejšie príklady.
V minulosti mnohí vedci zastávali názor, že neurodiverzita je postihnutie, ide o abnormálny stav jedinca. Avšak v súčasnosti vidia rozdiely v tom, ako funguje mozog, a vidia rôzne metódy pri učení, spracovávaní informácii…
Neurodiverzita sa snaží nasmerovať ľudské vnímanie a náhľad na ľudí napríklad s ADHD. Nepovažovať to za niečo problematické, že ľudia nefungujú totožne. Hlavnou myšlienkou je nepovažovať tieto rozdiely aj v správaní ľudí za zlé, ale vnímať ich neutrálne.
Keď spoločnosť a človek ako indivíduum zmení svoje nazeranie na inakosť, posunú sa aj hranice tolerantnosti. Ak sa premení spôsob celkovo, akým zaobchádza ľudská myseľ s ľuďmi, ktorí sú iní, ktorí majú rôzne poruchy, respektíve sú neurodivergentní, zmení sa aj ich postavenie v spoločnosti. Veľký krok sa urobil v oblasti autistického spektra, kedy sa už autizmus nepovažuje za chorobu, ktorú je nutné liečiť. Práve naopak, tým, že napreduje aj technológia aj špeciálna pedagogika, existujú možnosti, ktoré sa aplikujú v praxi, a to v podobe hľadania najlepšieho spôsobu pre neurodivergentných ľudí, v osvojovaní si rôznych znalostí a zručností, v učení sa vo všeobecnosti. Čím viac sa bude akceptovať a chápať inakosť a fakt, že fungovanie mozgu je u každého rozdielne, o to jednoduchšie bude spoločnosť vedieť pristupovať k neurodivergentným ľuďom, vyjsť im v ústrety, nájsť spôsob, ktorý im vyhovuje pri učení, bežnom fungovaní, ale aj v prosperovaní v spoločnosti.
Veľmi častým príznakom autizmu je nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety – zvuky, svetlá, dotyk, chute, vône, bolesť a…
O ADHD alebo Poruche hyperaktivity s deficitom pozornosti ste už asi počuli. Toto ochorenia sa zväčša diagnostikuje u detí, ktoré začnú chodiť…
Rodičia niektorých neposedných detí si občas povzdychnú: „Keby len to moje dieťa nebolo také hyperaktívne!“. Pritom netušia, že porucha pozornosti…
