06.04.2022 • 10 minút na prečítanie

Autizmus u detí

Autizmus v skratke 

Autizmus je vrodená neurologická choroba, ktorá sa diagnostikuje na základe prejavov správania. Postihnutí nedokáže vidieť svet tak, ako zdravé dieťa, čo môže zmeniť jeho správanie, a reakcie na bežné podnety a situácie. Dieťa vo všeobecnosti nerozumie tomu, čo vidí, počuje a prežíva. 

Vývoj dieťaťa je narušený najmä v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a v predstavivosti. Zvyčajne sa začne prejavovať okolo druhého roku života dieťaťa. Častejšie postihuje chlapcov, a v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36. mesiaca veku dieťaťa. 

S komunikáciou mal problém aj Adrián. Prvý krát prehovoril až ako osemročný. Prečítajte si jeho príbeh a zistite ako mu pomohol grantový program Bojovníci za zdravie.

Príčiny / spúšťače

Príčiny ochorenia nie sú doposiaľ známe, ale môže ísť o kombináciu genetiky a rizikových faktorov, napríklad životné prostredie alebo škodlivé látky pre ľudský organizmus. 

Variácie ochorenia

Existuje niekoľko druhov autizmu, a to podľa toho, ako veľmi sa jednotlivec rozlišuje a vzďaľuje od normálneho správania a fungovania:

  • detský autizmus,
  • atypický autizmu, 
  • aspergerov syndróm,
  • rettov syndróm,
  • dezintegračná porucha. 

Okrem týchto foriem sa dá autizmus rozdeliť na vysokofunkčný autizmus (postihnutý má v budúcnosti šancu viesť normálny život) a nízkofunkčný autizmus (ide o poruchu s nižšou úrovňou vývoja mentálnych funkcií). 

Autor: EvgeniiAnd/Shutterstock

Detský autizmus 

Je to najvážnejšie ochorenie detského mentálneho vývoja. Autistické dieťa nerozumie svojmu okoliu, nedokáže reagovať na podnety rovnako ako iné deti, a nemá schopnosť socializácie. Dieťa môže trpieť ľahkým autizmom alebo aj ťažšou formou autizmu. 

Existuje niekoľko mýtov, ktoré sa spájajú s autizmom. Napríklad, že deti, trpiace touto poruchou nehľadia nikomu do očí, že z toho vyrastie, že sa nerado túli, alebo že jedinou príčinou vzniku ochorenia je očkovanie. Všetko sú mýty. Očkovanie vo všeobecnosti predstavuje veľkú záťaž na imunitný systém, avšak spúšťačom autizmu nie je. U disponovaných detí môže čokoľvek spustiť patologický proces, rovnako ako aj bežne detské ochorenie.  

Prvýkrát sa v roku 1943 zameral na tzv. infantilný autizmus L. Kanner. Popísal a zhrnul niekoľko možných príznakov, respektíve míľnikov vo vývoji dieťaťa: 

  • absencia detského mumlania a snaha o prvé pokusy o rozprávanie do prvého roku. 
  • Absencia gestikulácie do prvého roku (nekýva, netlieska, neukazuje na predmety). 
  • Absencia napodobňovania do 15. mesiaca. 
  • Absencia používania slov do 16. mesiaca (nerozpráva, nemá snahu rozprávať). 
  • Absencia používania slovných spojení do 24. mesiaca. 

Diagnostika

Pri diagnostikovaní autizmu u dieťaťa, je potrebné, aby sa odchýlky objavili vo všetkých oblastiach tzv. akustickej triády, kam patrí komunikácia, predstavivosť a sociálna interakcia. Príznaky môžu byť individuálne. U niektorých sa môžu vyskytnúť prvé symptómy už po narodení a u iných sa začnú prejavovať neskôr. Do určitého veku sa dieťa vyvíja normálne. 

Proces stanovenia diagnózy je veľmi zložitý, a je potrebné navštíviť odborné pracoviská. Avšak rodičia môžu byť tými prvými pozorovateľmi toho, že ich dieťa sa chová zvláštne. 

Už počas dojčenského obdobia môžu spozorovať odchýlku v tom, že dieťa nereaguje na hlasy ani tváre ľudí, a chýba mu tzv. sociálny úsmev. 

Ak sa v určitom období dieťa „zasekne“, a vráti sa na nižšiu úroveň v rečových a sociálnych schopnostiach, hovoríme o tzv. autistickej regresii. Ak odrazu prestane hovoriť, hrať sa, komunikovať s druhými, zbystrite pozornosť a navštívte odborníka.  

Príznaky a symptómy

Typické príznaky u detí s autizmom: 

  • nevníma ostatné deti. 
  • Rado sa hrá samo. 
  • Pôsobí, že nepočuje. 
  • Zoraďuje hračky do radu, zoskupuje ich podľa podobností. Hračky ho často nezaujímajú. 
  • Vyhýba sa očnému kontaktu. 
  • Vykonáva abnormálne pohyby, chodí po špičkách. 
  • Nereaguje na pokyny. 
  • Nepočúva na svoje meno. 
  • Nezdraví sa, ani slovne, ani kývaním. 
  • Máva záchvaty hnevu. 
  • Na objímanie reaguje pasívne.  
  • Neustále opakuje určitú činnosti. 
  • Na veciach ho fascinujú drobné detaily. 
Autor: RMC42/Shutterstock

Stereotypné správanie sa rozvíja po druhom roku dieťaťa, ako napríklad klopkanie, krútenie rukami alebo komplexné pohyby celého tela. Súčasne sa aj záujmy dieťaťa obmedzia a akékoľvek narušenie rutiny býva náročné. Aj takéto nedbalé znaky môžu byť spôsobené autizmom. 

Ak ste spozorovali niektorý zo spomenutých príznakov, že vaše dieťa sa správa inak, ako jeho vrstevníci, zbystrite pozornosť.  

Obzvlášť náročné je pre rodiča prijať fakt, že jeho dieťa môže trpieť autizmom. Avšak, ešte horšie je pred týmto problémom zatvárať oči a nevenovať mu patričnú pozornosť. V tomto prípade čas nie je najvhodnejší spôsob liečby. Je však možné, že ak sa s ochorením začne včas pracovať, jeho následky nemusia byť natoľko rozšírené. Mnohí sú zástancovia toho, že pri správne zvolenom prístupe, sa dokážu zmierniť prejavy autizmu, a rovnako aj zvýšiť rozumové schopnosti dieťaťa. 

Liečba

Autizmus sa nedá vyliečiť, treba ho prijať a pochopiť ho. Autisti sú iní, a rovnako aj každý jeden sa od seba odlišuje. Inak sa vyjadruje, inak vníma svet a má iné záujmy. 

Mnoho ľudí, u ktorých sa autizmus prejavil v detstve, sú v dospelosti pochopení, pretože ich formy poruchy boli miernejšie. Vďaka tomu v súčasnosti, aj napriek svojej inakosti, navštevujú základné školy, študujú na stredných a vysokých školách. Za autistu bol považovaný aj Albert Einstein, Charles Darwin či Isaac Newton. Viedlo k tomu ich špecifické správanie a rovnako aj nesmierny talent.  

 

Redakcia portálu Lekár.sk