Aspergerov syndróm patrí medzi vysokofunkčnú poruchu autistického spektra. Pacienti s týmto syndrómom majú nadpriemernú inteligenciu a jazykové schopnosti, no aj napriek týmto silným stránkam často zápasia s pochopením sociálnych podnetov, čo vedie k problémom pri vytváraní vzťahov. Ako sa ešte Asperger prejavuje?
Aspergerov syndróm je vrodené neuropsychiatrické ochorenie, ktoré sa považuje za miernu podobu autizmu.
Ide o formu poruchy autistického spektra, ktorá sa vyskytuje prevažne u mužského pohlavia. Aspergerov syndróm sa u žien prejavuje len zriedka.
Lekári niekedy Aspergerovu chorobu nazývajú „vysokofunkčným“ typom poruchy autistického spektra, čo znamená, že jej príznaky nebývajú také závažné ako pri iných druhoch.
Aspergerov syndróm, ktorý sa kedysi považoval za samostatné ochorenie, je teraz súčasťou poruchy širšieho autistického spektra.
Pacienti s Aspergerom majú zvyčajne priemernú až nadpriemernú inteligenciu, žiadne výrazné oneskorenia reči a sú vysoko sústredení na svoje záujmy.
Trochu bojujú so sociálnymi interakciami, ale vo všeobecnosti majú lepšie verbálne schopnosti.
Autizmus, naopak, pokrýva širšiu škálu symptómov, vrátane potenciálneho oneskorenia reči, rôznych úrovní kognitívnych schopností (pozornosť, pamäť, myslenie, vnímanie) a výraznejších problémov v sociálnej komunikácii.
Zahŕňa opakujúce sa správanie, zmyslovú precitlivelosť a širšie spektrum vývinových problémov, zatiaľ čo Asperger má tendenciu prejavovať sa v týchto oblastiach miernejšími príznakmi.
Aspergerov syndróm sa u detí prejavuje tak že, sú samotárskejšie, majú bohatú slovnú zásobu, ale monotónny prejav, väčšinou sa rozprávajú samy so sebou.
Oproti rovesníkom je u nich badateľný značný rozdiel aj v schopnosti vyjadrovania, preto si často viac rozumejú so staršími ako s deťmi ich vekovej kategórie.
Takisto môžu mať problém porozumieť sociálnym situáciám a jemným formám komunikácie, ako je reč tela, humor a sarkazmus.
Bývajú mierne egocentrické, zvyčajne sa držia svojej veľmi špecifickej rutiny a majú úzky okruh záujmov. Tie sa môžu stať obsedantnými a zasahovať do každodenného života dieťaťa.
V pubertálnom veku a v dospelosti prevláda u ľudí s Aspergerovým syndrómom akási túžba po sociálnom kontakte, s čím súvisí aj pochopenie vlastných rozdielností.
Poznanie samého seba a uvedomenie si svojej inakosti často vedie k depresiám a stavom úzkosti.
V dospelosti, keďže ochorenie často býva diagnostikované až vtedy, sú príznaky jednoznačnejšie. Existujú aj prípady, keď si pacient sám uvedomí svoju odlišnosť a vyhľadá odbornú pomoc, ktorá mu potom dokáže dať odpovede na mnohé otázky.
Nezriedka sa stáva, že je Aspergerov syndróm zamieňaný buď za schizofréniu, alebo obsedantno-kompulzívnu poruchu aj kvôli podobným príznakom.
Príznaky Aspergera začínajú v ranom veku. Väčšine ho diagnostikujú vo veku 5 až 9 rokov, hoci často sa stáva, že sa na Asperger príde až v dospelosti.
Príznaky sa môžu líšiť, avšak zvyčajne súvisia s emocionálnymi, komunikačnými a behaviorálnymi schopnosťami.
Pacienti s Aspergerovým syndrómom:
Táto vrodená porucha mozgu postihuje prevažne mužskú populáciu. Počet potvrdených prípadov ochorenia u žien však tiež nie je zanedbateľný. U nich sú príznaky omnoho ľahšie prehliadnuteľné, tým pádom je potvrdenie syndrómu náročnejšie.
Čo sa týka partnerských vzťahov, tie sú s ľuďmi trpiacimi Aspergerovým syndrómom náročné. Ich prejavovanie emócií a citov nemusí byť vždy dostatočné, náklonnosť zo strany partnera ich zas, naopak, môže veľakrát obťažovať.
Lásky schopní sú, potrebné je však porozumieť ich potrebám a osobnosti.
Aspergerov syndróm sa nedá vyliečiť. Ide o celoživotný stav, ktorý je súčasťou autistického spektra.
S vhodnými terapiami a podporou si však pacienti s Aspergerom môžu rozvíjať zručnosti, ktoré im pomôžu zvládať výzvy, zlepšiť sociálne interakcie a viesť plnohodnotný život.
Liečba Aspergerovho syndrómu sa zameriava skôr na zvýšenie jeho kvality než na liečenie samotného ochorenia.
Bežné metódy terapie u pacientov s Aspergerovým syndrómom sú:
Aplikovaná behaviorálna analýza a iné behaviorálne smery môžu pomôcť zlepšiť sociálne zručnosti, znížiť problematické správanie a podporiť to pozitívne.
Zahŕňa výučbu pacientov, ako efektívnejšie interagovať s ostatnými, pochopiť sociálne narážky a budovať vzťahy.
Jazyková terapia môže pomôcť pri pragmatickom používaní jazyka, ako je porozumenie tónu, sarkazmu a neverbálnej komunikácii.
KBT môže pomôcť zvládnuť úzkosť, depresiu alebo obsedantné správanie často spojené s Aspergerovou chorobou tým, že učí stratégie zvládania a mení negatívne vzorce myslenia.
Aj keď neexistujú žiadne lieky špeciálne na Aspergerovu chorobu, niektorí pacienti využívajú medikáciu na zvládnutie príznakov, ako je úzkosť, depresia alebo hyperaktivita.
Predpokladá sa, že Aspergerov syndróm, podobne ako iné poruchy autistického spektra, má dedičnú zložku. Výskum naznačuje, že genetika zohráva významnú úlohu v jeho vývoji, pričom na ochorení sa potenciálne podieľajú viaceré gény.
Ak má člen rodiny Aspergera alebo inú formu autizmu, existuje zvýšená pravdepodobnosť, že tento stav môžu mať aj iní rodinní príslušníci. Presné genetické mechanizmy sú však zložité a nie sú doposiaľ úplne pochopené. K rozvoju Aspergerovej choroby môžu prispieť aj faktory prostredia, medzi ktoré patrí:
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Aké sú deti s autizmom? Boja sa, keď sa my nebojíme a nesmejú sa, keď sa my smejeme. Spektrum autistických…
Neurodiverzita je pojem, ktorý sa v dnešnej dobe objavuje čoraz viac a čoraz častejšie ho deti a mladí dospelí používajú…
Celosvetovo sa zo 700 detí v priemere narodí jedno s Downovým syndrómom a vyskytuje sa vo všetkých etnických skupinách rovnako. Downov syndróm…
