28.04.2022 • 10 minút na prečítanie

Úzkosť

Čo je záchvat úzkosti? 

Úzkostný záchvat je pocit ohromného strachu, obáv alebo nepokoja. U mnohých ľudí sa záchvat úzkosti buduje pomaly. Môže sa zhoršiť, keď sa blíži stresujúca udalosť. 

Úzkostné záchvaty a ich symptómy sa môžu medzi jednotlivcami značne líšiť. Je to preto, že mnohé príznaky úzkosti sa nemanifestujú u každého a môžu sa časom aj meniť. Môžete pociťovať iba tzv. motýle v bruchu až búšenie srdca či tras. Taktiež sa môžete cítiť mimo kontroly, ako keby medzi vašou mysľou a telom došlo k prerušeniu. 

Medzi ďalšie spôsoby, akými ľudia pociťujú úzkosť, patria nočné mory, záchvaty paniky a bolestivé myšlienky alebo spomienky, ktoré nemôžete ovládať. Môžete mať všeobecný pocit strachu a obáv, alebo sa môžete báť konkrétneho miesta alebo udalosti. 

Príznaky a symptómy

Bežné príznaky záchvatu úzkosti zahŕňajú: 

  • pocit mdloby alebo závraty, 
  • lapanie po dychu, 
  • zrýchlené dýchanie, 
  • zvýšená srdcová frekvencia, 
  • problémy so sústredením, 
  • sucho v ústach, 
  • potenie, 
  • zimnicu alebo návaly tepla, 
  • obavy, 
  • nepokoj, 
  • tieseň, 
  • strach, 
  • necitlivosť alebo mravčenie, 
  • ťažkosti so zaspávaním. 

Záchvat paniky a záchvat úzkosti zdieľajú niektoré bežné príznaky, ale nie sú rovnaké. Existuje viac typov úzkostných porúch. 

Autor: Mary Long/Shutterstock

Variácie ochorenia

Generalizovaná úzkostná porucha 

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) zvyčajne zahŕňa pretrvávajúci pocit úzkosti alebo hrôzy, ktorý môže zasahovať do každodenného života. Nie je to to isté, ako občas sa trápiť nad vecami alebo prežívať úzkosť v dôsledku stresujúcich životných udalostí. Ľudia žijúci s GAD zažívajú častú úzkosť mesiace, ak nie roky. 

Príznaky GAD zahŕňajú: 

  • pocit nepokoja alebo napätie, 
  • ľahkú únavu, 
  • ťažkosti so sústredením, 
  • podráždenosť, 
  • bolesti hlavy, svalov, žalúdka alebo nevysvetliteľné bolesti, 
  • ťažkosti s ovládaním pocitov úzkosti, 
  • problémy so spánkom, ako sú ťažkosti so zaspávaním. 

Panická porucha 

Ľudia s panickou poruchou majú časté a neočakávané záchvaty paniky. Záchvaty paniky sú náhle obdobia intenzívneho strachu, nepohodlia alebo pocitu straty kontroly, aj keď neexistuje žiadne jasné nebezpečenstvo alebo spúšťač. Nie u každého, kto zažije záchvat paniky, sa rozvinie panická porucha. 

Počas záchvatu paniky môže človek zažiť: 

  • búšenie srdca, 
  • potenie, 
  • chvenie alebo mravčenie, 
  • bolesť v hrudi, 
  • pocity blížiacej sa záhuby, 
  • pocit nedostatočnej kontroly. 

Ľudia s panickou poruchou sa často obávajú, kedy dôjde k ďalšiemu záchvatu a aktívne sa snažia predchádzať budúcim útokom vyhýbaním sa miestam, situáciám alebo správaniu, ktoré spájajú so záchvatmi paniky. Záchvaty paniky sa môžu vyskytnúť niekoľkokrát za deň, alebo len zriedka, ako niekoľkokrát do roka. 

Sociálna úzkostná porucha 

Ľudia so sociálnou úzkostnou poruchou majú všeobecný intenzívny strach alebo úzkosť zo sociálnych situácií. Obávajú sa, že činy alebo správanie spojené s ich úzkosťou budú negatívne hodnotené ostatnými, čo vedie k tomu, že sa budú cítiť trápne. Táto obava často spôsobuje, že ľudia so sociálnou úzkosťou sa vyhýbajú sociálnym situáciám. Sociálna úzkostná porucha sa môže prejaviť v rôznych situáciách, napríklad na pracovisku alebo v školskom prostredí. 

Ľudia so sociálnou úzkostnou poruchou môžu zažiť: 

  • sčervenanie, potenie alebo chvenie, 
  • búšenie srdca, 
  • bolesti žalúdka, 
  • pevné držanie tela alebo rozprávanie príliš jemným hlasom, 
  • ťažkosti s nadviazaním očného kontaktu alebo s ľuďmi, ktorých nepoznajú, 
  • pocit zníženého sebavedomia alebo strachu, že ich ľudia budú posudzovať negatívne. 

Poruchy súvisiace s fóbiou 

Fóbia je intenzívny strach alebo averzia ku konkrétnym objektom alebo situáciám. Hoci za určitých okolností môže byť realistický, úzkostný strach, ktorý ľudia s fóbiou pociťujú, je neúmerný skutočnému nebezpečenstvu spôsobenému situáciou alebo predmetom. 

Ľudia s fóbiou: 

  • môžu mať iracionálne alebo nadmerné obavy zo stretnutia s obávaným objektom alebo situáciou, 
  • podnikajú aktívne kroky, aby sa vyhli obávanému objektu alebo situácii, 
  • zažívajú okamžitú intenzívnu úzkosť pri stretnutí s obávaným objektom alebo situáciou. 

Existuje niekoľko typov fóbií a porúch súvisiacich s fóbiou. 

Špecifické fóbie  

Ako už názov napovedá, ľudia, ktorí majú špecifickú fóbiu, majú intenzívny strach alebo pociťujú intenzívnu úzkosť z konkrétnych typov predmetov alebo situácií. Niektoré príklady špecifických fóbií zahŕňajú strach z: 

  • lietania, 
  • výšky, 
  • špecifických zvierat, ako sú pavúky, psy alebo hady, 
  • injekcií, 
  • krvi. 

Agorafóbia

Ľudia s agorafóbiou majú intenzívny strach z dvoch alebo viacerých z nasledujúcich situácií: 

  • používania verejnej dopravy, 
  • otvorených priestorov, 
  • uzavretých priestorov, 
  • státia v rade alebo v dave, 
  • byť sám mimo domova. 

Ľudia s agorafóbiou sa týmto situáciám často vyhýbajú, čiastočne preto, že si myslia, že možnosť odtiaľ odísť môže byť ťažká až nemožná v prípade, že majú panické reakcie. V najzávažnejšej forme agorafóbie sa jedinec môže stať tzv. „pripútaným k svojmu domu“. 

Separačná úzkostná porucha 

Separačná úzkosť sa často považuje za niečo, s čím sa stretávame u detí. U dospelých však možno diagnostikovať aj separačnú úzkostnú poruchu. Ľudia, ktorí majú separačnú úzkostnú poruchu, sa obávajú odlúčenia od ľudí, ku ktorým sú emocionálne pripútaní. Často sa obávajú, že sa ich blízkym počas ich odlúčenia stane niečo zlé. Tento strach vedie k tomu, že sa vyhýbajú oddeleniu od svojich blízkych a vyhýbajú sa osamelosti. Ľudia s úzkosťou z odlúčenia môžu mať nočné mory o oddelení alebo pociťovať fyzické symptómy, keď dôjde k takémuto odlúčeniu alebo sa očakáva. 

Selektívny mutizmus 

Trochu zriedkavou poruchou spojenou s úzkosťou je selektívny mutizmus. K selektívnemu mutizmu dochádza, keď ľudia nedokážu hovoriť v špecifických sociálnych situáciách napriek tomu, že majú normálne jazykové znalosti. Selektívny mutizmus sa zvyčajne vyskytuje pred dosiahnutím veku 5 rokov a je často spojený s extrémnou plachosťou, strachom zo spoločenských situácií, utiahnutím sa do seba, lipnutím a záchvatmi hnevu. Ľudia s diagnózou selektívneho mutizmu sú často diagnostikovaní aj s inými úzkostnými poruchami. 

Autor: Tero Vesalainen/Shutterstock

Úzkosť a depresia 

Ak máte úzkostnú poruchu, môžete byť aj v depresii. Zatiaľ čo úzkosť a depresia sa môžu vyskytnúť oddelene, nie je nezvyčajné, že sa tieto poruchy duševného zdravia vyskytujú spoločne. Úzkosť môže byť príznakom veľkej depresie. Rovnako aj zhoršenie symptómov depresie môže byť vyvolané úzkostnou poruchou. Príznaky oboch stavov možno zvládnuť mnohými rovnakými spôsobmi liečby: psychoterapiou (poradenstvom), liekmi a zmenami životného štýlu. 

Úzkosť a stres 

Stres a úzkosť sú dve strany jednej mince. Stres je výsledkom zvýšených nárokov na váš mozog alebo telo. Môže to byť spôsobené udalosťou alebo činnosťou, ktorá vás znervózňuje alebo znepokojuje. Úzkosť je ten istý strach, obava alebo nepokoj. Úzkosť môže byť reakciou na stres, ale môže sa vyskytnúť aj u ľudí, ktorí nemajú žiadne zjavné stresory.  

Úzkosť aj stres spôsobujú fyzické a duševné symptómy ako sú: 

  • bolesti hlavy, 
  • bolesti brucha, 
  • rýchly tlkot srdca, 
  • potenie, 
  • závraty, 
  • nervozita, 
  • svalové napätie, 
  • zrýchlené dýchanie, 
  • panika, 
  • nervozita, 
  • ťažkosti so sústredením, 
  • iracionálny hnev alebo podráždenosť, 
  • nepokoj, 
  • nespavosť. 

Stres ani úzkosť nie sú vždy zlé. Oboje vám môžu v skutočnosti dodať trochu impulzu alebo stimulu na splnenie úlohy alebo výzvy, ktorá je pred vami. Ak sa však stanú trvalými, môžu začať zasahovať do vášho každodenného života. V takom prípade je dôležité vyhľadať pomoc. 

Úzkosť a alkohol 

Ak máte často problém s úzkosťou, môžete sa rozhodnúť, že by ste si dali nejaký drink na upokojenie nervov. Alkohol je predsa sedatívum. Môže tlmiť činnosť vášho centrálneho nervového systému, čo vám môže pomôcť cítiť sa uvoľnenejšie. V spoločenskom prostredí vám to môže pripadať ako riešenie, ktoré potrebujete, aby ste poľavili. V konečnom dôsledku to nie je najlepšie riešenie. 

Niektorí ľudia s úzkostnými poruchami skončia závislí od alkoholu alebo iných drog v snahe pravidelne sa cítiť lepšie.  

Autor: fizkes/Shutterstock

Príčiny / spúšťače

Vedci si nie sú istí presnou príčinou úzkosti. Pravdepodobne však zohráva úlohu kombinácia faktorov. Patria sem genetické a environmentálne faktory, ako aj chemické procesy mozgu. Avšak existujú rizikové faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku úzkostnej poruchy. 

  • Trauma 

Deti, ktoré zažili zneužívanie alebo boli svedkami traumatických udalostí, sú vystavené vyššiemu riziku vzniku úzkostnej poruchy v určitom bode života. To isté platí u dospelých. 

  • Stres v dôsledku choroby 

Zdravotný stav alebo vážna choroba môže spôsobiť značné obavy ako je vaša liečba a vaša budúcnosť. 

  • Hromadenie stresu 

Veľký stres alebo nahromadenie menších stresových životných situácií môže vyvolať nadmernú úzkosť – napríklad úmrtie v rodine, pracovný stres alebo pretrvávajúce obavy o financie. 

  • Osobnosť 

Ľudia s určitými typmi osobnosti sú náchylnejší na úzkostné poruchy ako iní. 

  • Iné poruchy duševného zdravia  

Ľudia s inými poruchami duševného zdravia, ako je depresia, majú často aj úzkostnú poruchu. 

  • Pokrvní príbuzní s úzkostnou poruchou  

Úzkostné poruchy sa môžu vyskytovať v rodinách. 

  • Drogy alebo alkohol 

Užívanie drog, alkoholu alebo abstinenčné príznaky môžu spôsobiť alebo zhoršiť úzkosť. 

Prevencia 

Neexistuje spôsob, ako s istotou predpovedať, čo spôsobí, že sa u niekoho rozvinie úzkostná porucha. Avšak, ak máte úzkosť, môžete podniknúť isté kroky na zníženie vplyvu úzkostných symptómov: 

  • Získajte odbornú pomoc včas. Úzkosť, podobne ako mnohé iné duševné problémy, môže byť ťažšie liečiť, ak budete čakať. 
  • Zapájajte sa do aktivít, ktoré vás bavia a vďaka ktorým máte zo seba dobrý pocit.  
  • Doprajte si aktívny pohyb. 
  • Vyhnite sa užívaniu alkoholu alebo drog. Užívanie alkoholu a drog môže spôsobiť alebo zhoršiť úzkosť. Ak nemôžete prestať sami, navštívte svojho lekára alebo nájdite podpornú skupinu, ktorá vám pomôže. 
  • Doprajte si dostatok spánku. Ten je veľmi dôležitý v prevencii únavy a stresu, ktoré môžu úzkosť zhoršovať alebo spôsobovať. 
  • Vyskúšajte meditáciu. 
  • Jedzte zdravú a vyváženú stravu. 
Autor: freshcare/Shutterstock

Čo je to Covid úzkostný syndróm? 

Ako sme už v úvode článku spomínali, pandémia koronavírusu mala veľký vplyv nielen na fyzické, ale aj psychické zdravie ľudí. Domáca izolácia, karanténa či prekonanie tejto choroby sa podpísalo na duševnom zdraví mnohých ľudí. Väčšina z nás bola spočiatku pandémie v pohotovosti, prežívali sme strach a obavy z dopadu, ktorý môže mať na nás a našich blízkych tento vírus. Napriek distribúcii vakcín a celkovému poklesu prevalencie COVID-19, niektorí ľudia začínajú pociťovať to, čo odborníci nazývajú úzkostný syndróm COVID-19.  

Úzkostný syndróm COVID-19 (CAS) je definovaný: 

  • nutkavou kontrolou príznakov Covidu, 
  • vyhýbaním sa verejným miestam, 
  • obsedantným upratovaním,
Redakcia portálu Lekár.sk