Nová etapa – škôlka

V tomto článku sa dozviete

• Podpora rodiny
• Rady pre rodičov
• Adaptačný proces
• Spolupráca rodiny a pedagógov

Vstup do materskej školy je pre väčšinu detí a ich rodičov prvou veľkou zmenou, s ktorou sa musí úspešne vyrovnať nielen samotné dieťa, ale aj celá rodina. Je to proces, ktorý je výsostne individuálny a závisí od mnohých faktorov:

• veku dieťaťa,
• jeho zdravotného stavu,
• osobnosti,
• predošlých skúseností,
• výchovy v rodine,
• spolupráce s materskou školou.

Podmienky dobrej adaptácie, jej priebeh a dĺžka sa môžu veľmi líšiť. Ponúkame niekoľko myšlienok, ktoré môžu byť pre úspešnú adaptáciu dieťatka užitočné.

Podpora rodiny

Aby si dieťa na nový sociálny systém a svoju novú rolu škôlkara v ňom dobre a ľahko zvyklo, musí mať podporu v tom, čo pozná – v svojej rodine, v najbližších vzťahoch. Nie je môžné očakávať bezproblémovú adaptáciu, pokiaľ rodičia – najčastejšie mamičky – nie sú samotné na odlúčenie od dieťaťa primerane emocionálne nastavení. Dieťa naše vnútorné nastavenie vycíti a preberá ho. Je preto dôležité, aby samotná mamička vnímala nástup svojho dieťaťa do škôlky ako pozitívny moment, aby neprevážila jej úzkosť nad radosťou z novej etapy.

Faktorom, ktorý má zásadný význam, je podľa mnohých výskumov vzťahová väzba dieťaťa s najbližšou osobou, najčastejšie matkou.

Vstup do materskej školy vyvoláva u dieťaťa, ale aj v jeho pôvodnom sociálnom systéme silné emócie a stres. Emócie sa môžu pohybovať v rámci širokej škály – od úzkosti, obáv a strachu až po intenzívnu radosť a hrdosť. Obdobné emócie prežívajú aj rodičia. Kvalita vzťahovej väzby má výrazný vplyv na adaptáciu dieťaťa na materskú školu. V neznámom prostredí, ktoré spôsobuje dieťaťu stres, využíva dieťa vzťahovú väzbu na to, aby nadobudlo opäť pocit rovnováhy.

Rady pre rodičov

Rodičia môžu uľahčiť vstup dieťaťa do materskej školy okrem vytvorenia kvalitnej vzťahovej väzby viacerými spôsobmi:

• trénovať odlúčenie od mamy – najskôr na kratšie, postupne aj dlhšie chvíle,
• umožniť stretávať sa s rovesníkmi – najlepšie je spoznať niektoré z detí, ktoré bude vídať aj v škôlke, je možné navštevovať materské centrá,
• zoznámiť dieťa s materskou školou napr. prechádzkou k areálu,
• rozprávať sa veľa o škôlke, popisovať čo tam detičky robia, čo dieťa čaká,
• pozitívne motivovať – vysvetľovať, prečo je škôlka dôležitá: spozná a naučí sa nové deti, pohrá sa s inými hračkami, na čo všetko sa môže tešiť,
• podporovať psychickú a telesnú odolnosť a odolnosť voči stresu,
• prispôsobiť denný režim režimu v materskej škole,
• podporovať osamostatňovanie dieťaťa v sebaobsluhe – obliekaní, jedle a hygienických návykoch).

Adaptačný proces

Adaptačný proces má niekoľko fáz a zvyčajne trvá zhruba tri týždne.

1. týždeň – orientácia

   Dieťa sa orientuje v novom prostredí, získava informácie, stáva sa pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých sa stáva súčasťou. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky nové podnety. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko je vo veľkom strese. Pokiaľ je to možné, ideálny je adaptačný pobyt dieťaťa v kratších časových úsekoch, ktoré sa môžu postupne predlžovať, či už s rodičom alebo bez.

   Doma sa môže prejavovať zvýšenou uzavretosťou, únavou, potrebuje spracovávať dojmy a zážitky – je dobré preto nezaťažovať ho poobede náročným programom, zmenami, nechať mu čas na relaxáciu, na pokojnejšie aktivity.

   Ranné lúčenie býva spravidla najväčším problémom a je veľmi náročné pre obe strany – dieťa aj rodiča. Býva sprevádzané plačom viacerých detí, krikom, silnými emóciami. Je nevyhnutné si uvedomiť, že to jednoducho musí rodič aj dieťa vydržať a s dôverou spolupracovať s učiteľkou. Faktom je, že rodič bude musieť škôlku opustiť – preto je dobré čas nenaťahovať a ranné lúčenie čo najviac skrátiť, nedávať falošné nádeje.

   Pomáha, ak dieťa môže mať v škôlke so sebou nejakú hračku alebo obľúbenú vec z domu, na ktorú je zvyknuté. Tá mu pomáha prekonať čas bez rodičov, dodáva pocit istoty, bezpečia. O strachoch a úzkostiach je potrebné s dieťaťom hovoriť, vedieť, ako sa v škôlke cíti.

2. týždeň – obdobie presadenia sa

   V tejto fáze sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, pokúša sa presadiť v skupine. Ešte stále je veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov, ľahko sa unaví, rozplače. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením pani učiteľky.

   Doma sa môže prejaviť únava, mrzutosť, zmeny nálad, môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane, upútavať pozornosť. Rodič by mal tieto nálady zvládať bez väčších emócií a chápať, že na dieťa je počas dňa kladená veľká záťaž. Dôležité je neprerušovať pobyt v materskej škole, postupne sa môže aj predlžovať. Zatiaľ je stále dobré poobede veľmi nezaťažovať dieťa iným programom. Výborné je, ak sa upevňujú a podporujú začínajúce väzby na nové deti v triede.

3. týždeň – ukľudnenie

   Dieťa býva v tomto období už pokojnejšie, menej plače, je celkovo vyrovnanejšie. Začína už jasne chápať pravidlá materskej školy. Priestory aj režim sú pre neho známe. Dieťa prehlbuje vzťahy s učiteľkou, deťmi, prejavuje voči nim svoje city, zaujíma sa o iné deti a napodobňuje ich. Dieťa je v tejto fáze pripravené na celodenný pobyt v škôlke. Je dôležité rozoznať, či zvládne túto záťaž a hovoriť o tom, aby opäť nezostalo zneistené.

Každá fáza sa u detí môže líšiť dĺžkou aj intenzitou prejavu, preto nie je vhodné vopred stanovovať limity jej trvania, ani deti porovnávať. Je potrebné rešpektovať individualitu každého dieťaťa aj v tomto smere.

Spolupráca rodiny a pedagógov

Veľmi dôležitá je dobrá spolupráca s učiteľkami. Podľa viacerých zdrojov je dobré, ak je:

• umožnené spoznávanie prostredia materskej školy ešte pred nástupom,
• vytvorenie adaptačného plánu pre dieťa v spolupráci s rodičom,
• umožnenie prítomnosti rodiča v materskej škole s dieťaťom,
• po dohode s rodičom umožnenie predlžovania pobytu dieťaťa bez prítomnosti rodiča,
• umožnené dieťaťu vziať si obľúbenú hračku či iný predmet,
• vytváraná príjemná, pohodová a priateľská atmosféra,
• jednotný prístup učiteliek, vhodný výber metód a foriem práce s deťmi, príťažlivé prostredie pre deti, zaujímavé aktivity,
• rešpektovanie individuálnych osobitostí detí a partnerský vzťah s rodičmi.