Ochorenia ďasien a závesného aparátu zubov postihujú viac ako polovicu ľudskej populácie. V dospelosti sú hlavnou príčinou straty zubov. U niektorých ľudí ochorenie prebieha dlhší čas bezpríznakovo, môže postihnúť iba určité zuby, prípadne sa vyvíja systémovo. Ochorenia ďasien sa začínajú v mladosti, častejšie postihujú ženskú časť populácie. Gingivitída je samozrejme liečiteľná a vyliečiteľná, stačí vo väčšine prípadov odstrániť zubný kameň a povlaky, zlepšiť ústnu hygienu a úplne ustúpi a odoznie. S liečbou však treba začať čo najskôr, pretože v pokročilom štádiu je prakticky nemožné poškodené zuby zachrániť.
Cieľom liečby je podporiť opätovné pripojenie zdravých ďasien k zubom, znížiť opuch, hĺbku vačkov a riziko infekcie a zastaviť progresiu ochorenia. Možnosti liečby závisia od štádia ochorenia, od spôsobu, akým organizmus reaguje na predchádzajúcu liečbu, a od celkového zdravia. Možnosti sa pohybujú od nechirurgickej terapie, zacielenej na potlačenie rastu baktérií, po operáciu, ktorej cieľom je rekonštrukcia podporných tkanív. Pri liečbe sa treba sústrediť na optimalizáciu ústnej hygieny, pravidelné čistenie zubov, používanie vhodnej zubnej a medzizubnej kefky, zubnej pasty, prípadne ústnej vody alebo spreja.
Gingivitída (zápal ďasien) obvykle predchádza parodontitíde. V počiatočnom štádiu zápalu ďasien, ktoré charakterizuje premnoženie baktérií v ústnej dutine, vzniká mikrobiálny biofilm, známy pod označením zubný povlak (zubný plak). Je to mäkká vrstva pokrývajúca povrch zubov a okraje ďasien. Jeho súčasťou sú mikroorganizmy (aktinomycéty, streptokoky, veilonely, fusobaktérie, spirochéty) rozkladajúce sacharidy na organické kyseliny, ktoré spolu s bakteriálnymi enzýmami odvápňujú sklovinu, to spôsobuje zubný kaz. Zubný plak okrem toho spôsobuje vznik zápalu ďasien a ľahkého krvácania, prejavujúceho sa hlavne počas čistenia zubov. V tomto štádiu sa nevyskytuje žiadne nezvratné poškodenie tkanív obklopujúcich zuby a napriek vyvíjajúcemu sa zápalu ostávajú zuby stále pevne zasadené do zubných lôžok v sánke a čeľusti. Pri zanedbaní liečby gingivitídy sa vyvinie paradentóza.
Parodontitída je zápal tkanív obklopijúcich zuby, tj kosti a závesného aparátu alebo parodontálna choroba, ktorá sa začína premnožením bakteriálnej flóry v ústach. Neliečená sa môže skončiť stratou zubov v dôsledku zničenia tkaniva, ktoré ich obklopuje. Pri tomto stave sa vnútorná vrstva ďasien a kostí odťahuje od zubov a vytvára vačky, komôrky. Tieto malé medzery medzi zubami a ďasnami vytvárajú priestor, v ktorom sa zhromažďujú zvyšky potravy, premnožujú sa baktérie a môže sa rozvinúť zápal. Imunitný systém tela proti takému stavu bojuje v miestach rozvoja plaku, ten sa však pri nezvrátení príčin jeho vzniku ďalej rozširuje pod líniou ďasien. Toxíny produkované baktériami v plaku aj enzýmy organizmu zapojené do boja proti infekciám sa potom podieľajú na rozklade kosti a poškodzovaní spojivového tkaniva, čím sa oslabuje závesný aparát zubov. Celý proces sa opakuje a progres ochorenia vyústi do straty zubov. Plaky sú teda hlavnou príčinou ochorenia ďasien, avšak k rozvoju ochorenia môžu prispieť i hormonálne zmeny (počas tehotenstva, puberty, menopauzy), rakovina alebo HIV (ktoré zasahujú do imunitného systému), cukrovka a užívanie liekov (znižujú produkciu slín). K rozvoju ochorení ďasien prispievajú aj faktory životného štýlu, ako je fajčenie, konzumácia alkoholu, neadekvátna ústna hygiena a genetické faktory.
Ochorenie môže dlhší čas prebiehať bezpríznakovo, bolesť nemusí byť prítomná ani v jeho neskorších štádiách. Medzi príznaky ochorenia patrí krvácanie z ďasien v priebehu ústnej hygieny a po jej vykonaní, sčervenanie a opuchy závesného aparátu zubov, trvalý zápach z úst a pocit nepríjemnej pachuti v ústach, ustupujúce ďasná, vznik medzier medzi zubami a ďasnami, vypadávanie a posun zubov a mnohé iné.
Rozpoznať ochorenie ďasien a určiť jeho priebeh môže iba zubár, obzvlášť špecialista – parodontológ. Lekár sa v priebehu výskytu symptómov, prípadne pri preventívnej prehliadke, zameria na krvácanie, opuch, veľkosť a hĺbku vačkov v priestore medzi zubom a ďasnom, ukotvenie zubov, ich prípadné uvoľňovanie zo zubných lôžok, preskúma citlivosť zubov. V niektorých prípadoch sa vyšetrenie dopĺňa röntgenologickým vyšetrením, na odhalenie možných komplikácií v podobe zápalových procesov. Lekár pri vyšetrení kontroluje, či príčinou ochorenia nie je hlboký zubný kaz, poškodené korene zubov, zubný povlak, zubný kameň, nevhodné výplne zubov alebo nevhodné protetické náhrady. V prípade ťažkých stavov stomatológ indikuje kultivačné vyšetrenie na základe steru a podľa jeho výsledku nasadí liečbu antibiotikami a antimykotikami.
Profesionálne pravidelné čistenie zubov stomatológom alebo zubným hygienikom odstráni zubný plak a zubný kameň a predstavuje dôležité preventívne opatrenie. Nezanedbateľnou súčasťou prevencie paradentózy sú stravovacie návyky, obmedzenie konzumácie rafinovaného cukru a sýtených sladených nápojov. Vhodnou formou prevencie je dlhšie prežúvanie potravy, pretože pri ňom sa produkuje väčšie množstvo slín, ktoré ochraňujú zuby a zároveň sa prekrvujú ďasná.
Koniec roka sa pomaly blíži a za bežných okolností by ste mali posledný mesiac na dobehnutie ročnej zubnej prehliadky. V tomto roku…
Problém zubného kazu sa nekončí v ústnej dutine. Ak sa nelieči, vedie ku vzniku ďalších, dokonca závažnejších ochorení. Význam správnej starostlivosti o chrup…
Sú vaše zuby citlivé na studené či sladké? Obnaženie zubných krčkov si možno nevedomky spôsobujete sami. Niekedy stačí zmena pri…
