5 rád, ktorými by ste sa mali riadiť pred prvým ultrabehom

V tomto článku sa dozviete

• 1. Obujte si prstové ponožky
• 2. Zabudnite na hrudný pás
• 3. Potrebujete bežecký ruksak
• 4. Stiahnite si do hodiniek gpx trasy
• 5. Paličky znížia únavu

Mám za sebou zatiaľ len dva horské ultrabehy. Prvý mal 53 km a bol akousi prípravou na druhý 65 km beh v Karpatoch. Kým po prvom som si odniesla okrem medaily aj krvavé odreniny, boľavý chrbát a obrovské pľuzgiere, po druhom hlavne dlhotrvajúci pocit šťastia a nič z predošlých následkov.

1. Obujte si prstové ponožky

Vždy mi stačili klasické bežecké ponožky. Lenže po 30 km výbehov a zbehov, prudkého brzdenia a vyhýbania sa jamám a kameňom, som cítila, že prsty v ponožke sa začínajú ozývať. Do cieľa som dobehla podvedome vykrivujúc chodidlo tak, aby ma prsty boleli čo najmenej. Po vyzutí ponožky som si na nohách našla obrovské pľuzgiere. Na druhý „ultráč“ som s menšou nedôverou kúpila prstové ponožky. Po pár krokoch sa obavy rozplynuli – nič ma medzi prstami netlačilo a prežila som 65 km bez jediného pľuzgiera. 

2. Zabudnite na hrudný pás

Mám staršie hodinky, ku ktorým ešte treba hrudný pás. Keďže ma baví sledovať grafy a čísla, zapla som si ho aj na ultra. Výsledok? Do krvi zodraný hrudník pod prsiami, namiesto úľavy v sprche príšerné štípanie. Odvtedy pri dlhých behoch hrudný pás nechávam doma a nechýbajú mi ani grafy.

3. Potrebujete bežecký ruksak

Počas prvých pretekov som v štartovom poli vyzerala ako mimozemšťan. Všetci mali bežecké vesty, len ja obyčajný ruksak malých rozmerov. Myslela som si, že aj môj ruksak odnesie takisto vodu a pár drobností. Uviazala som si ho na hrudi tak silno, ako to len šlo, aby mi nepadal a nelietal na chrbte. Odniesol naozaj všetko.

Vytiahnuť však z neho čokoľvek bol dlhodobý proces rozväzovania uzla, skladania ruksaku z pliec a dolovania v jeho útrobách. A hlavne, ten špagát na hrudi ma tiež odrel do krvi. Pred druhými pretekmi som si radšej zohnala ruksak na behanie a komfort pri 65 km bol s prvou skúsenosťou neporovnateľný. Navyše bez odrenín.

4. Stiahnite si do hodiniek gpx trasy

Aj keď sa organizátor všemožne snaží dokonale označkovať trasu, sú úseky, kde stuhy nejaký „dobrák“ strhne alebo ich jednoducho prehliadnete. Keby som pri druhom ultra trail-e nemala navigáciu v hodinkách, nadbehla by som si viac ako ten jeden kilometer, čo sa mi počas pretekov „podaril“.    

5. Paličky znížia únavu

Váhala som dlho, či si zobrať paličky alebo nie. Kopce počas tréningov vybieham aj bez nich. Na trati nie je sneh, tak načo sa zaťažovať palicami, myslela som. Počas 53 km behu mi nechýbali, no pred dlhšími pretekmi zvíťazila myšlienka, v ktorej som si hovorila: „Vidíš tých bežcov na fotkách? Majú paličky. Asi vedia viac ako ty!“

Nakoniec bola správna. Využila som ich od prvého kopca až po posledný, aj po rovine, keď som nevládala a čakala na príliv nových síl. Vďaka nim som zamestnala svoju myseľ na chvíľu niečím iným ako úvahami, koľko mi to ešte potrvá a či to zvládnem až do cieľa. Hrala som sa na nordic walking a dolaďovala štýl do dokonalosti. Ani pri behu mi nezavadzali a napokon som ich mimoriadne ocenila pri strmom kopci s blatom po členky.

Inšpirujte sa a hlavne si to užite!