Ovocie v zime

V tomto článku sa dozviete

• Exotické ovocie na našom stole
• Transport ovocia na veľkú diaľku
• V akej forme by sme mali konzumovať ovocie v zime?
• Citrusy ako zimný všeliek?
• Rada výživovej poradkyne

Exotické ovocie na našom stole

V zime sa na nás z regálov usmievajú tie najžiarivejšie farby exotického ovocia. Ananásy, grapefruity, pomelá, mandarínky, citróny, limety, banány, mangá a granátové jablká. Tiež veľa druhov ovocia, ktoré si pri pomenovaní ani nedokážeme presne predstaviť, ako napríklad hurmikaki, karambola, physalis, lichi a podobne.

A čo známe druhy ovocia? V zime nájdeme aj podozrivo vyleštené a farebné jablká a hrušky, prerastené čučoriedky, maliny, hrozno či dokonca jahody.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako sa k nám to nevšedné ovocie dostane, čo musí podstúpiť, aby vydržalo prevoz z exotickej diaľky? Je vôbec pre nás stredoeurópanov prirodzené ho konzumovať?

Transport ovocia na veľkú diaľku

Tropické ovocie sa prepravuje loďami cez more a vo všeobecnosti je zbierané nezrelé. Na prepravu sa používajú špeciálne chladiarenské kontajnery, v ktorých je možné regulovať teplotu. Priemerná teplota, pri ktorej sa prepravuje tropické ovocie, sa pohybuje od 8°C do 13°C.

Niektoré druhy ovocia sú veľmi náchylné na pokazenie, takže počas ich prepravy je potrebné ich dokonca ožiariť, či chemicky konzervovať. Z prístavov sa ďalej náklad prerozdeľuje do kamiónov, ktorými je prevážaný do obchodných reťazcov. Tam je uložený v dozrievacích skladoch ešte niekoľko dní, kým sa dostane na pulty predajní. Celý tento proces od zberu až po predajňu môže trvať aj niekoľko týždňov.

Je známe, že ovocie má najvyššiu výživovú hodnotu, keď sa zbiera zrelé a konzumuje bezprostredne po odtrhnutí zo zdroja. Skladá sa približne z 80 % vody a keď sa oddelí od svojho zdroja živín, teda od stromu, či rastliny stráca nielen vlhkosť, ale aj živiny a schopnosť obrany pred nákazou mikróbami. Zmena výživovej hodnoty ovocia od odtrhnutia až po konzumáciu je závislá od spôsobu manipulácie po zbere, od dĺžky a formy skladovania a od spôsobu prípravy k následnej konzumácii.

V akej forme by sme mali konzumovať ovocie v zime?

Tropické ovocie z reťazcov má neplnohodnotný obsah živín vzhľadom k času, ktorý prebehne od zberu ku konzumácii. Naše domáce ovocie, akým sú jablká a hrušky, sa z našich zásob doma pomaly minuli. Je však niekoľko možností, ako si ovocie na zimu uchovávať a konzumovať ho s minimálnou stratou živín:

1. Jedným zo spôsobov, ako uchovávať ovocie na zimu je mrazenie. Boli vypracované 2 štúdie, ktoré poukázali na to, že mrazené ovocie nachádzajúce sa v obchodných reťazcoch obsahovalo viac živín, ako čerstvé ovocie znehodnotené dovozom. To ale nemusí znamenať, že si mrazené ovocie musíte kupovať.
   Úplne najideálnejší spôsob je sezónny zber ovocia z vierohodného zdroja, napr. domáce čučoriedky, maliny, egreše, jahody z babkinej záhradky a ich následné vákuovanie po jednotlivých porciách a zamrazenie. Uchovať takéto ovocie môžete pol roka, niektoré druhy aj rok, a tak máte po ruke vždy porciu výživného sladkého balíčka.
2. Ďalším skvelým spôsobom uchovávania ovocia na zimné obdobie je staré dobré zaváranie. Ideálne je domáce ovocie zo záhradky, bez použitia rafinovaného cukru a konzervačných prísad. Skvelú výživovú hodnotu majú domáce kompóty a džemy. 
   Ovocie by sa nemalo dlho variť, len blanšírovať po dobu maximálne 3 minút. Tak sa zabezpečí, že živé enzýmy, ktoré sa dlhým zahrievaním aktivizujú, nerozložia vitamín C. Zároveň týmto spôsobom zachováme aj svieži vzhľad a farbu konzervovaných potravín.
3. Tretím najrozšírenejším a zaručene výživným spôsobom uchovania ovocia na zimné obdobie je jeho sušenie. Sušenie ovocia je vlastne odstránenie vody z jeho obsahu. Sušené ovocie je bohaté na obsah vlákniny, 100g sušeného ovocia nám môže pokryť aj 50% odporúčanej dennej dávky.

Pozor však na kupovanie presladeného sušeného ovocia v supermarketoch! Okrem pridaného rafinovaného cukru totiž obsahuje aj oxid siričitý, ktorý nepriaznivo vplýva na žalúdok, dýchacie cesty a očné spojivky. V potravinách slúži ako konzervant, bielidlo alebo dezinfekčný prostriedok. Siričitany zabezpečujú v potravinách farebnosť, ale aj ochranu pred množením baktérií a plesní. Opäť teda platí, že najideálnejšie je sušiť si domáce ovocie zo známeho zdroja. Pokiaľ ho skladujeme vo vzduchotesnej nádobe v tmavej suchej miestnosti, vydrží aj niekoľko rokov.

RECEPT
Krémové pšeno s jahodovým pyré

Suroviny: 1 hrnčeka pšena, 160 ml mandľového mlieka, 1 ČL panenského kokosového oleja, 3 PL javorového sirupu, šťava z 1 citróna, 1 hrnček mrazených jahôd, štipka himalájskej soli

Postup prípravy: Pšeno si uvaríme v mandľovom mlieku a troške vody so soľou v pomere 1 diel pšeno : 2 diely mlieko plus doliata voda. Počas varenia pšeno premiešavame. Po uvarení pridáme 2 PL javorového sirupu, 1 ČL kokosového oleja, šťavu z citróna a premiešame. Jahody krátko oblanšírujeme vo vriacej vode, približne 2 minúty, scedíme a rozmixujeme ich so zvyšným javorovým sirupom. Na záver ich vysypeme na krémové pšeno. Dobrú chuť!

Citrusy ako zimný všeliek?

Ak nebudete jesť v zime citrusové ovocie, nebudete mať dostatok vitamínu C! Takto sme sa to naučili a s týmto vzorcom funguje väčšina z nás. Zima je obdobím chrípkových a iných vírusových ochorení a ako všeliek nám má pomôcť veľa citrusov. Je to skutočne tak?

Podľa mnohých odborníkov na zdravú výživu má každá potravina svoj charakter – ochladzujúci, alebo otepľujúci. Citrusové ovocie (a exotické ovocie vôbec) má značne ochladzujúcu povahu. Vychádza to z jeho pôvodu. Rastie v horúcich krajinách a jeho úlohou je ochladzovať zvieratá a ľudí pred tropickými horúčavami. Preto sú citrusy a exotické ovocie pre týchto ľudí vhodnou a prirodzenou potravou.

Skúste si predstaviť, že by domorodý obyvateľ Afriky zjedol kyslú kapustu, ktorá sa radí medzi potraviny so zahrievacím účinkom. Konzumácia tejto potraviny by mu spôsobila nielen zažívacie ťažkosti, ale mohla by vyvolať aj zdravotné problémy.

Pozrime sa teda, ako vieme do seba dostať vitamín C bez toho, aby sme museli jesť citrusy dovezené z veľkej diaľky: 

Údaje sú prepočítané na 100 g čerstvých plodov:

• čerstvé šípky – 1250 mg
• rakytník – 400 mg
• čerstvý chren – 170 mg
• jarabina, kôpor – 100 mg
• fenikel – 95 mg
• zelerová, petržlenová vňať a zelená paprika – 90 mg
• brokolica – 87 mg
• hlávkový kel – 48 mg
• červená kapusta – 32 mg
• biela kapusta – 18 mg

Pre porovnanie citrusové ovocie obsahuje na 100 g v priemere 45 mg vitamínu C. Z ovocia sú najvyšším zdrojom vitamínu C čierne ríbezle. Obsahujú 165 mg vitamínu C na 100 g čerstvých plodov.

Rada výživovej poradkyne

Na konzumáciu chutného a výživného ovocia v zime je vhodné myslieť už v lete. Zbierajte, mrazte, zavárajte, sušte a uskladňujte.

Rozhodne toto ovocie Vaše telo ocení viac, ako neprirodzené tropické druhy ovocia či citrusy, ktoré navyše nie sú až tak hodnotným zdrojom vitamínu C, ako sme sa donedávna domnievali.

V zime uprednostňujte radšej iné zdroje vitamínu C, je ich neúrekom.