Pod pálením záhy rozumieme pálčivú bolesť za hrudnou kosťou, ktorá sa môže šíriť smerom do úst. Často sa zhoršuje po jedle, v polohe ležmo či v predklone. Zriedkavé pálenie záhy býva väčšinou normálne a nevyžaduje si špeciálnu lekársku starostlivosť. Pokiaľ sa však stáva častejšie, môže spôsobovať vážnejší problém. Vtedy by malo byť vyšetrené lekárom a vhodným spôsobom liečené.
Pálenie záhy vzniká pri podráždení pažeráka kyslým žalúdočným obsahom. Pažerák je trubicový orgán, ktorý spája ústa a žalúdok. Na jeho konci sa nachádza zvierač, tvorený kruhovou svalovinou. Jeho úlohou je riadiť smer prehltnutej potravy a brániť spätnému návratu žalúdočného obsahu (tzv. refluxu). V niektorých situáciách nemusí zvierač pažeráka správne fungovať. Prejaví sa pálením záhy a pocitom ,,hrče“ v krku. Ďalšími sprievodnými prejavmi býva kyslá chuť v ústach, grganie a návrat prehltnutej potravy späť do úst. K rizikovým faktorom refluxu a pálenia záhy patria:
Niektoré potraviny a nápoje
Najčastejšími spúšťačmi pálenia záhy sú korenené a smažené jedlá, čokoláda, citrusové plody, paradajky, cibuľa, veľké množstvá akejkoľvek potravy, alkohol a káva.
Fajčenie
Látky, ktoré sú vdychované z cigaretového dymu, majú vplyv na fungovanie zvierača pažeráka. Narušujú jeho normálnu funkciu a zvyšujú riziko opakovaných refluxov a pálenia záhy.
Obezita a tehotenstvo
Spôsobujú zvýšenie tlaku v brušnej dutine. To môže mať za následok návrat obsahu žalúdka do pažeráka a vznik bolesti.
Hiátová hernia
Je stav, kedy je žalúdok s časťou pažeráka vytláčaný cez bránicu do hrudníka. To poruší správne fungovanie zvierača. Prejavuje sa pálením záhy a niekedy bolesťou na hrudi.
GERD
Pri dlhotrvajúcom priebehu, ktorý človeka obťažuje hovoríme o gastroezofageálnej refluxovej chorobe (GERD). Pri GERD býva dlhodobo dráždený pažerák a môže dôjsť k jeho zápalu. Proces dráždenia tak môže vážne poškodzovať a zvyšovať riziko vzniku rakoviny pažeráka.
Úľavu od pálenia záhy môžu priniesť režimové opatrenia, zmena životosprávy a užívanie určitých liekov. Dôležité je udržiavanie normálnej telesnej hmotnosti a obmedzenie fajčenia a pitia alkoholu či kávy. Pomôcť tiež môže príjem jedla v pravidelných, ale menších porciách a vyhýbanie sa jedeniu kratšie ako 3 hodiny pred zaspávaním. V polohe ležmo môže zmierniť pálčivé bolesti mierne vyvýšenie hlavy.
V niektorých prípadoch lekár môže odporučiť užívanie liekov. Často využívanými sú lieky, ktoré znižujú tvorbu žalúdočných kyselín (tzv. inhibítory protónovej pumpy, antagonisti H-2 receptorov). Dočasnú úľavu môžu poskytnúť tzv. antacidá. Sú to látky, ktoré znižujú momentálnu kyslosť žalúdočnej šťavy. V prípade hiátovej hernie môže byť východiskom operačná liečba.