Pálenie záhy je ochorenie zvierača na rozhraní medzi pažerákom a žalúdkom. Jedincom s častým výskytom symptómov charakterizujúcich pálenie záhy často diagnostikujú ochorenie gastroezofageálny reflux. Poškodením buniek sliznice pažeráka kyselinou chlorovodíkovou dochádza k zjazveniu jeho stien, čo sa neskôr prejaví pocitom pálenia v oblasti krku a problémami s prehĺtaním. V niektorých prípadoch môže tento symptóm vyústiť do vzniku rakoviny pažeráka. K vzniku refluxu prispievajú niektoré druhy potravín a faktory životného štýlu.
Reflux kyseliny sa prejavuje ako prudké podráždenie stien pažeráka kyselinou chlorovodíkovou, ktorá je prirodzeným produktom buniek žalúdka a plní v žalúdku tráviacu funkciu. Sliznica pažeráka napriek tomu, že vylučuje sekrét, nie je pred agresívnym účinkom tejto kyseliny mechanicky chránená. Postihuje mesačne približne 44 percent populácie, týždenne 14 percent. K častým príčinám tohto stavu patrí prietrž (hernia) vznikajúca pretlačením stien pažeráka a časti žalúdka do hrudnej dutiny. Medzi ďalšie príčiny patrí poškodenie pažerákového zvierača, ktorého úlohou je zabrániť opätovného návratu natrávenej potravy zo žalúdka. Reflux je tiež častým sprievodným javom tehotenstva ako dôsledok hormonálnych zmien a tlaku vyvíjajúceho sa plodu. Reflux častejšie postihuje fajčiarov, pretože vdychovaný dym poškodzuje svalovinu a sliznicu pažeráka aj reflexnú činnosť, to sa prejavuje nárastom kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. Abdominálna obezita rovnako spôsobuje nárast tlaku na vakovité steny žalúdka, čím mechanicky vytláča kyselinu až do oblasti pažeráka. Medzi ďalšie ochorenia, ktoré podmieňujú vznik pálenia záhy, patrí astma, cukrovka a časté epizódy infekcie Helicobacter pylori. Niektoré liečivá (na krvný tlak, aspirín, ibuprofen, antikoncepcia) tiež zintenzívňujú pocity pálenia záhy.
Symptomaticky sa prejavuje v podobe intenzívneho pocitu pálenia za hrudnou kosťou, prípadne pocitom bolesti a pálením hrdla. Tieto symptómy sa zhoršujú pri prehĺtaní potravy, sťažujú samotný proces prehĺtania, čím výrazne zasahujú do režimu príjmu potravy. Častými sprievodnými symptómami sú chrapot, suchý kašeľ, návrat natrávenej potravy s obsahom kyseliny zo žalúdka do pažeráka, pocit cudzieho telesa v krku, vracanie, zápach z ústnej dutiny a zvýšená kazivosť chrupu.
Gastroezofageálny reflux je diagnostikovaný v prípade, keď sa charakteristické prejavy pálenia objavujú minimálne dvakrát týždenne a značne znepríjemňujú a komplikujú každodenný život postihnutého. Na problém často upozorní až vred pažeráka, prejavujúci sa krvácaním a bolestivosťou. K základným diagnostickým úkonom okrem anamnézy pacienta patrí vyšetrenie endoskopom a sledovanie pH žalúdka.
V miernejších prípadoch stačí úprava životosprávy a životného štýlu. Pri diagnostikovaní refluxu pacient užíva antacidá, teda lieky obmedzujúce vylučovanie kyseliny chlorovodíkovej. V prípade závažnejších komplikácií (vred, rakovina) sa pristupuje k chirurgickej liečbe.
Prevencia spočíva v odhalení a vyhýbaní sa niektorým tekutinám (alkohol, sýtené nápoje, káva, čierny čaj), potravinám (čokoláda, cesnak, cibuľa, tučné, korenené a vysmážané jedlá, zemiaky, citrusové plody, mentol) a situáciám, ktoré zvyšujú obsah kyseliny v tráviacom trakte a na ktoré je každý jedinec individuálne senzitívny (stres, konzumácia veľkého množstva potravy, konzumácia potravy v krátkom časovom intervale pred spánkom). Medzi formy prevencie patrí i zníženie telesnej hmotnosti (obzvlášť tuku v okolí pása), zmena polohy tela pri spánku (vyvýšenie hlavy, spánok na ľavom boku), prípadne zanechanie fajčenia.