Paralýza je ochorenie, pri ktorom pacient stratí čiastočnú alebo úplnú kontrolu nad voľným pohybom, najčastejšie končatiny. Pre paralýzu je charakteristická strata ovládania určitej svalovej skupiny. Paralýza môže byť centrálna alebo periférna. Pri periférnej je postihnutý nerv, ktorý vychádza z mozgových štruktúr alebo z miechy. Poškodenie nervu môže byť v hociktorom bode, napríklad po poranení stavcov chrbtice. Centrálna paralýza je spôsobená poškodením nervových dráh v mieche alebo v mozgu. Častým príznakom cievnej mozgovej príhody je postihnutie svalových skupín končatín alebo obrna tvárového nervu, pri ktorej dochádza k poklesu kútika úst.
Periférna paralýza býva často spôsobená úrazom, útlakom nervu medzistavcovou platničkou alebo poliomyelitídou, ktorá postihuje miechu v mieste výstupu nervu. Centrálnu paralýzu zapríčiňuje postihnutie štruktúr v mozgu alebo v mieche, infekcia, krvácanie, alebo, naopak, nedokrvenie určitej časti mozgu či miechy pri uzavretí zásobujúcej cievy. Paralýza (ochrnutie určitej svalovej skupiny) môže zasiahnuť ktorýkoľvek sval v tele. Na základe postihnutia končatín môže ísť o monoplégiu, hemiplégiu či kvadruplégiu.
Periférna paralýza je charakteristická chabou obrnou, pri ktorej svaly alebo svalové skupiny nevykazujú žiadne svalové napätie. Pri postihnutí centrálneho neurónu dochádza k prejavom spastickej obrny, ktorá je spojená so zvýšeným svalovým napätím. Pacient nedokáže ovládať danú svalovú skupinu. Pri postihnutí centra pre dýchanie v predĺženej mieche sa môže zastaviť dýchanie. Postihnutie nervov podieľajúcich sa na inervácii medzirebrových svalov a bránice vedie k paralýze dýchacích svalov, ktorá taktiež môže vyústiť až do zastavenia dýchania. Pri poranení miechy býva častá paralýza dolných končatín. Paralýza svalov sa objavuje pri cievnej mozgovej príhode, pri ktorej dochádza ku krvácaniu do časti mozgu, alebo, naopak, k nedokrveniu určitej oblasti mozgu. Pre cievnu mozgovú príhodu je typický pokles ústneho kútika a u niektorých pacientov sa vyskytuje paralýza svalov končatín.
Lekár na základe anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia posúdi zdravotný stav pacienta. Praktický lekár väčšinou odošle pacienta na špecializované neurologické pracovisko. V prípade podozrenia na cievnu mozgovú príhodu je nutná okamžitá hospitalizácia. Medzi pomocné vyšetrovacie metódy patrí CT a magnetická rezonancia. Svalové napätie a svalové reakcie možno sledovať pomocou elektromyografického vyšetrenia, ktoré zaznamenáva inerváciu určitého svalu.
Liečba je zameraná na odstránenie vyvolávajúcej príčiny. Pri infekcii je potrebné nasadiť účinnú antibiotickú alebo antivirotickú terapiu. Pri cievnej mozgovej príhode treba zistiť pôvod neurologického výpadku a liečiť ho. Po liečbe vyvolávajúcej príčiny je potrebná rehabilitácia a pravidelné cvičenie, spočiatku pasívne za pomoci rehabilitačnej sestry, neskôr pacient aktívne zapája svalové skupiny.
Prevencia nie je jednoduchá, pretože pôvod paralýzy môže byť rôzny. Medzi preventívne opatrenia patrí predchádzanie infekciám, najmä nervového systému, a vážnym úrazom. Zdravý životný štýl môže viesť k zníženiu rizika cievnej mozgovej príhody.
Mozgová mŕtvica patrí medzi najzávažnejšie ochorenia mozgu zhoršujúce ďalšiu kvalitu života. Postihuje predovšetkým ľudí v strednom a vyššom veku. Vyše…
Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín a látok v nej obsiahnutých…
