K infekciám niektorými druhmi červov dochádza v našich podmienkach, v prípade iných je infekcia dôsledkom návštevy zahraničia, najmä tropických a subtropických krajín alebo oblastí so zníženou úrovňou kvality vody a hygieny. Väčšina infekcií červami nie je závažná, prípadne je ľahko liečiteľná. Červy, ktoré spôsobujú infekčné symptómy u ľudí, sú mrle, vlasovce, škrkavky, okrúhlovce, pásomnice, tenkohlavce a machovce.
Parazitárne infekcie červami
Parazitárne infekcie škrkavkami postihujú štvrtinu celosvetovej populácie a v našich podmienkach zasahujú 1–6 percent osôb, častejšie dospelých. Aj keď infekcia tenkohlavcami celosvetovo postihuje 1 miliardu ľudí a infekcia háďatkom črevným viac ako 500 miliónov ľudí, v našich podmienkach sú tieto infekcie vzácne. Infekcie machovcami boli v podmienkach Slovenska potlačené ešte na začiatku 20. storočia a ich ojedinelý výskyt v súčasnosti možno pripísať návšteve rozvojových krajín, prípadne oblastí s nepostačujúcou hygienou. Z pásomníc sa v našich podmienkach vyskytujú druhy Teniarhynchus saginatus, Echinococcus granulosus a Echninococcus multilocularis. V poslednom období lekári zaznamenávajú zvýšený výskyt E.__granulosus. Pravdepodobne to súvisí s nárastom chovu domácich zvierat v domácnostiach. K zvýšeniu počtu parazitárnych infekcií spôsobených červami výrazne prispieva globalizácia, predovšetkým častejší kontakt obyvateľstva mierneho podnebného pásma s tropickými a subtropickými krajinami. Možným zdrojom nákazy je aj importovanie cudzokrajných druhov ovocia a zeleniny, rýb a iných produktov z krajín, kde sa tieto parazity vyskytujú častejšie.
V prípade zdravého organizmu s dostatočne vybudovaným imunitným systémom je klinický obraz a priebeh infekcie týmito parazitmi mierny a nevyvoláva žiadne, alebo vyvoláva mierne chorobné prejavy.
Výskyt symptómov nákazy však okrem stavu imunity a celkového zdravia človeka ovplyvňuje druh parazita a jeho množstvo v organizme. Príznaky môžu mať podobu dyspeptických ťažkostí (nafukovanie, hnačka alebo zápcha), ale i vážnych komplikácií, ktoré poškodzujú jednotlivé orgány a niekedy môžu vyústiť do smrti jedinca. Závažné komplikácie postihujú najmä deti a staršiu časť populácie. Nákaza škrkavkami môže okrem dyspeptických ťažkostí zapríčiniť aj príznaky na prvý pohľad nesúvisiace, ako je kašeľ, horúčka, žltačka, podráždenie slepého čreva, ojedinele zavinia obštrukciu a perforáciu čreva. Tieto príznaky sú dôsledkom migrácie parazita cez pľúca, respektíve v rámci gastrointestinálneho systému. Očné poškodenie má formu závažného vnútroočného zápalu (endoflamitída), akútneho zápalu sietnice a cievovky (retinitída), zápalu dúhovky (uveitída) a podobne. V prípade machovcov sa po preniknutí parazita cez kožu vyskytujú symptómy lokálnej dermatitídy. Po osídlení dýchacích ciest je infekcia sprevádzaná bronchitídou a horúčkou. Častým príznakom je anémia, spôsobená stratou krvi, ktorou sa parazit živí. Nákaza pásomnicami prebieha zvyčajne bezpríznakovo, niektorí ľudia majú nezvyčajný pocit pohybu v tráviacom trakte a bolesti brucha. Infekcia druhom Teniarhynchus saginatus je sprevádzaná prítomnosťou článkov tohto parazita v stolici. Infekciu mrľami sprevádza pocit svrbenia konečníka, prípadne nosovej dutiny.
Keďže prevažná väčšina parazitárnych infekcií sa za normálnych okolností neprejavuje žiadnymi príznakmi, pri podozrení je nevyhnutná laboratórna diagnostika. Prítomnosť parazitov sa štandardne stanovuje prostredníctvom rozboru stolice, prípadne vyšetrením perianálneho zlepu. Pri tomto vyšetrení sa ráno, pred toaletou, prilepí priesvitná lepiaca páska (asi 4 cm) na análne kožné riasy. Po stiahnutí sa prilepí lepivou vrstvou na podložné sklíčko. Vyšetrenie duodenálnej šťavy sa robí sondou pri gastroskopii do sterilnej nádoby. V prípade niektorých druhov červov sa musí laboratórne vyšetriť moč, prípadne výlučky z močovej rúry a prostaty, a zrealizovať nátery z pošvy a krčka maternice. K ďalším vyšetreniam patrí rozbor krvi, mozgovomiechového moku a hlienov. Priamy dôkaz sa vykonáva na špecializovaných parazitologických pracoviskách. Medzi nepriame dôkazy parazitov patria sérologické metódy na dôkaz protilátok v krvi. Medzi pomocné vyšetrovacie metódy patrí röntgenologické a ultrasonografické vyšetrenie, využitie počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie, scintigrafie, prípadne laparoskopie. Pri užívaní antiparazitík treba kontrolovať pečeňové enzýmy a krvný obraz.
Liečba parazitárnych nákaz predstavuje najúčinnejšiu formu boja proti ich rozširovaniu. Jej úspešnosť závisí od včasného zistenia pôvodcu ochorenia. Liečba je založená na antihelmintických prípravkoch, prírodných liečivách a chemoterapeutikách. Pri helmintózach, teda ochoreniach spôsobených červami, sa používa mebendazol a albendazol.
Liečba parazitárnej infekcie musí byť podporená prísnou hygienou. Odborníci odporúčajú umývať sa po toalete ráno aj večer, ostrihať nechty úplne nakrátko, ošetrovať šatstvo praním pri vysokej teplote a denne meniť aj žehliť spodnú bielizeň. V prípade detí je nutné zabrániť škrabaniu svrbiaceho konečníka a kontaktu s osobou, u ktorej sa parazit potvrdil. V prípade pobytu v krajinách, kde je častý výskyt týchto parazitov, sa neodporúča konzumovať tepelne neupravenú potravu, piť nebalenú vodu, používať ľad a vyhýbať sa kontaktu so stojatou vodou.
Neliečený akútny zápal môže prerásť až do chronického, ktorý môže trvať roky. Viete, ktoré potraviny pomáhajú potlačiť zápal? Z…
Machovce sú parazity, na život bezprostredne potrebujú hostiteľský organizmus. Patria medzi hlístovce. K častým infekciám dochádza v dôsledku zlej hygieny…
