Ak ste ako dieťa prekonali ovčie kiahne, vyrážka pravdepodobne zmizla do týždňa či dvoch. Vedeli ste však, že vírus, ktorý ju spôsobil, vo vašom tele stále prežíva? Varicella zoster vírus zostáva v organizme ukrytý po celý život, pričom roky pokojne „spí“ v nervových bunkách. Po čase sa môže opäť „prebudiť“ a prejaviť, tentoraz ako bolestivá vyrážka na koži – pásový opar (herpes zoster).

K prvotnej infekcii dochádza predovšetkým vdýchnutím kvapôčok vzduchu, ktoré obsahujú vírus. Ten sa následne množí v bunkách dýchacieho traktu a dostáva sa aj do krvi, ktorou je unášaný až do kože. Takto vzniká charakteristická kožná vyrážka, typická pre ovčie kiahne.
Po vyliečení z kiahní vírus zostáva v nervových bunkách a roky vám nemusí spôsobovať žiadne príznaky.
Ak sa však oslabí vaša imunita, môže sa znovu aktivovať. Vírus potom putuje po nervových dráhach až do kože, kde vyvolá pásový opar.
Ochorenie sa teda môže vyvinúť u každého, kto v minulosti mal ovčie kiahne, no zároveň platí, že nie každý, kto ich prekonal, automaticky dostane pásový opar. K opätovnej aktivácii dochádza u 10 – 20 % pacientov.
K reaktivácii vírusu a vzniku pásového oparu môže prispieť viacero faktorov, ktoré oslabujú imunitný systém, napríklad:

Príznaky pásového oparu sa často začnú ešte skôr, než sa objaví vyrážka. Typicky si všimnete:
Pásový opar na koži najčastejšie vyzerá ako červený pás alebo pruh vyrážky na jednej strane tela. Vyrážka kopíruje priebeh nervu, preto má často „pásovitý“ tvar.
Najčastejšie sa pásový opar vyskytuje na trupe, teda na hrudníku, chrbte a v oblasti pása.
Práve tu ho ľudia najčastejšie spozorujú ako bolestivý pruh vyrážky a pľuzgierikov na jednej strane tela. Typické je, že vyrážka zvyčajne neprechádza cez stred tela, objaví sa len na pravej alebo ľavej strane.
Pásový opar sa pomerne často objavuje aj na tvári, najmä na čele, v okolí oka a na nose. V tejto oblasti býva nepríjemný nielen pre bolesť, ale aj preto, že môže zasiahnuť citlivé štruktúry. Ak sa vyrážka nachádza blízko oka alebo máte bolesti oka, zhoršené videnie či výraznú citlivosť, netreba to odkladať a je vhodné riešiť stav s lekárom čo najskôr.
Ďalšími častými miestami sú krk a ramená, kde si môžete všimnúť zhluk pľuzgierikov alebo začervenania, často sprevádzaný bolesťou, ktorá môže vystreľovať do hlavy, šije alebo paže. Aj tu platí, že vyrážka má tendenciu držať sa jednej strany.
Menej často sa pásový opar objaví aj na končatinách, napríklad na ruke, stehne alebo zadku. V týchto prípadoch ho ľudia niekedy spočiatku prehliadnu alebo si ho pomýlia s podráždením kože, odreninou či alergiou.
Varicella zoster vírus patrí medzi najčastejšie ľudské patogény a je veľmi nákazlivý.
Osoba s pásovým oparom ho môže preniesť na kohokoľvek, kto nie je imúnny voči ovčím kiahňam.
Po nákaze sa však u danej osoby nerozvinie pásový opar, ale ovčie kiahne. Riziko, že ich človek dostane od pacienta s akútnou infekciou, je až 90 %.
Ovčie kiahne môžu byť pre niektorých ľudí nebezpečné. V dobe, počas ktorej ste infekční, sa preto vyhýbajte fyzickému kontaktu s osobami, ktoré ešte ovčie kiahne neprekonali alebo proti nim neboli očkované.
Patria sem najmä ľudia:
Ochorenie je vysoko infekčné v štádiu pľuzgierov. Vírus sa prenáša hlavne priamym kontaktom s pľuzgiermi, z ktorých vyteká infekčná tekutina. Takýto kontakt predstavuje najvyššie riziko nákazy.
Pred objavením sa pľuzgierov nákazliví nie ste. Nákazlivé obdobie začína až vtedy, keď sa vyrážka zmení na pľuzgiere a začne mokvať.
Len čo sa pľuzgiere zahoja a pokryjú chrastami, opäť prestávate byť infekční a riziko prenosu je minimálne.

Ak ste bez protilátok (imunity) voči vírusu a prídete do styku s predmetmi kontaminovanými tekutinou obsahujúcou vírus, môžete sa nakaziť. Vírus sa šíri cez kontaminované uteráky, obliečky či oblečenie, ktoré boli v kontakte s infekčnou vyrážkou.
Takýto prenos je ale neobvyklý, pretože vírus prežije na rôznorodých povrchoch len krátku dobu a rýchlo infekčnosť stráca. Ich dôkladné umytie a dezinfekcia účinne pomáhajú znížiť riziko jeho šírenia.
Diagnostika pásového oparu je vo väčšine prípadov pomerne rýchla, pretože vyrážka má typický vzhľad aj priebeh. Lekár sa zvyčajne zameria na:
Ak si lekár nie je istý, ak je vyrážka netypická alebo ak ide o citlivé miesta (napríklad tvár, oko, genitálie), môže doplniť aj vyšetrenia:
Liečba pásového oparu je najúčinnejšia, keď začnete čo najskôr. Lekár zvyčajne nasadí antivirotiká (ideálne do 72 hodín od vzniku vyrážky), aby skrátil priebeh a znížil riziko komplikácií. Zároveň vám odporučí alebo predpíše lieky proti bolesti a poradí lokálnu starostlivosť o vyrážku (jemná hygiena, nedráždiť pľuzgieriky, voľné oblečenie).
Intenzívne svrbenie, mravčenie, pálenie, prípadne permanentné bolesti v postihnutej oblasti môžu predchádzať kožný výsev o 2 dni až 2 týždne.
V nadväznosti na tieto symptómy sa objavia kožné vyrážky s rýchlym postupom do svrbivých pľuzgierov na začervenanej koži – vtedy ste infekční.
Nové vyrážky pribúdajú na koži 3 – 5 dní, potom sa menia na chrasty a nastáva postupné hojenie. Celková dĺžka ochorenia pri nekomplikovaných priebehoch nepresahuje 7 – 10 dní.
Obdobie, počas ktorého ešte nie sú prítomné žiadne príznaky, sa nazýva inkubačná doba. U pásového oparu sa pohybuje v rozmedzí 7 až 21 dní, počas nej sa vírus v organizme pozvoľna opäť aktivuje. K jeho prenosu v priebehu inkubačnej doby nedochádza, nákazliví teda nie ste.

Pokým vyrážka stále mokvá (vylučuje tekutinu) a nedá sa zakryť, zostaňte radšej doma. Keďže je ochorenie vysoko nákazlivé,môžete ohroziť ľudí, ktorí ešte neprekonali ovčie kiahne – najmä osoby bez dostatočnej imunity.
Rovnako ak je infekcia príliš svrbivá alebo sú bolesti sprevádzajúce opar neznesiteľné, doprajte telu čas na zotavenie v domácej karanténe.
Ak sa rozhodnete doma neostať, herpes môžete prekryť voľným oblečením alebo nelepivým obväzom. Zabezpečíte tak, že s pľuzgiermi nikto nepríde do styku.
Pásový opar, na rozdiel od ovčích kiahní, nepredstavuje zvýšené riziko pre plod počas tehotenstva.
Infekcia oparom nie je spojená s vyššou hrozbou vrodených vývojových chýb. Napriek tomu by mal všeobecný lekár zabezpečiť konzultáciu so špecialistom, ktorý posúdi, či je potrebná liečba.
Keď však tehotná žena bez imunity (neprekonala ešte ovčie kiahne) príde do kontaktu s osobou, ktorá má pásový opar, môže sa nakaziť ovčími kiahňami, ktoré už pre vývoj plodu riziko predstavujú. V takom prípade je potrebné okamžite navštíviť vášho lekára.
Pravda: Pásový opar vzniká iba reaktiváciou vlastného vírusu u ľudí, ktorí už v minulosti mali ovčie kiahne, nie prenosom od inej osoby.
Pravda: Môžete sa nakaziť vírusom od osoby s pásovým oparom – ale prejavia sa u vás ovčie kiahne, nie opar samotný.
Pravda: Ochorenie sa môže vrátiť, približne 1 až 4 % ľudí ho zažije opakovane. Vírus totiž z tela nikdy úplne nezmizne.
Pravda: Očkovanie neobsahuje aktívny vírus v takej forme, ktorá by sa mohla v tele „uspať“ a neskôr reaktivovať. Výskyt pásového oparu je preto v takýchto prípadoch veľmi zriedkavý.
Pravda: Hoci je riziko vyššie po 50. roku života, pásový opar sa môže objaviť aj u detí či mladých, zvlášť vtedy, ak prešli obdobím silného stresu, preťaženia alebo dočasne oslabenej imunity.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje