Čo je Angína Pectoris a má niečo spoločné s angínou?

V tomto článku sa dozviete

• Čo je Angína Pectoris?
• Klasická angína a angina pectoris – čo (ne)majú spoločné
• Príčiny angíny pectoris
• Typy anginy pectoris
• Príznaky anginy pectoris: ako ju rozpoznať? 
• Ako prebieha diagnostika anginy pectoris
• Liečba a prevencia angíny pectoris
• Lieky na angínu pectoris
• Prírodná liečba
• Invazívna liečba (operácia pri vážnych stavoch)
• Prvá pomoc pri angíne pectoris

Čo je Angína Pectoris?

Angina pectoris je odborný názov pre bolesť alebo tlak na hrudníku, ktorý vzniká vtedy, keď srdce nedostáva dostatok kyslíka. Najčastejšie sa objavuje pri námahe alebo strese, napríklad keď vyjdete do kopca alebo sa rozčúlite.

Táto bolesť môže vystreľovať do ľavej ruky, krku, čeľuste alebo dokonca chrbta. Po chvíli oddychu alebo po užití lieku, ako je nitroglycerín, zvyčajne ustúpi.

Angina pectoris je varovným signálom, že vaše srdce má problém s prietokom krvi. Preto je dôležité tento príznak neprehliadať.

Klasická angína a angina pectoris – čo (ne)majú spoločné

Mnoho ľudí si tieto dve diagnózy mýli, pretože sa volajú rovnako. Ale ich pôvod a význam sú úplne odlišné.

Ako vzniká bežná „angína“ hrdla?

Bežná angína hrdla (odborne angína tonsillaris) je infekcia mandlí spôsobená baktériami alebo vírusmi. Prejavuje sa bolesťou hrdla, teplotou, opuchnutými mandľami a ťažkosťami pri prehĺtaní. Na rozdiel od angíny pectoris nemá nič spoločné so srdcom.

Prečo sa angina pectoris volá „angína“?

Slovo angína pochádza z latinčiny a znamená „zvieranie“ alebo „dusenie“. Pri angíne hrdla ide o zvieranie v hrdle, pri angíne pectoris o zvieranie na hrudi.
Teda ten názov vyjadruje pocit bolesti, nie chorobu samotnú. V prípade anginy pectoris ide o kardiologický problém, nie o infekciu.

Príčiny angíny pectoris

Angina pectoris sa objaví vtedy, keď do srdca neprúdi dostatok kyslíka. Krvné cievy, ktoré srdce zásobujú (tzv. koronárne artérie), môžu byť zúžené alebo čiastočne upchaté, a tým znižujú prietok krvi.

Srdce pritom pracuje nepretržite ako pumpa, ktorá na svoju činnosť potrebuje stály prísun kyslíka. Ak ho nedostane toľko, koľko práve potrebuje, vzniká stav nazývaný myokardiálna ischémia. A práve vtedy sa ozve bolesť, ktorú poznáme ako angina pectoris. 

Hlavné príčiny

1. Ateroskleróza – najčastejšia príčina. Tukové usadeniny (plaky) sa hromadia v stenách ciev a tie sa zužujú.
2. Spazmus koronárnej artérie – cievy sa prudko stiahnu, čo zníži prietok krvi (často u fajčiarov alebo pri strese).
3. Mikrovaskulárna dysfunkcia – problém v malých cievkach, ktoré nie sú viditeľné na bežných vyšetreniach.
4. Iné stavy – napr. ťažká anémia (málo červených krviniek), zvýšená činnosť štítnej žľazy, vysoký krvný tlak.

Typy anginy pectoris

Nie všetky bolesti srdca sú rovnaké. Lekári rozlišujú tri hlavné typy anginy pectoris, každý má svoje špecifiká.

Stabilná angina pectoris – „predvídateľná bolesť“

Táto forma angíny patrí medzi najčastejšie. Zvyčajne sa ozve, keď sa namáhate. Napríklad keď vyjdete do kopca, nesiete nákup, ponáhľate sa alebo ste v strese. Bolesť trvá len chvíľu a ustúpi, keď si oddýchnete.

Najčastejšie ju cítite ako tlak alebo ťažobu v strede hrudníka. Môže sa šíriť do ľavej ruky, krku či čeľuste. Niekedy si ju ľudia mýlia so zažívacími ťažkosťami alebo svalovou bolesťou.

Aj keď je stabilná a opakuje sa pri podobnej záťaži, netreba ju brať na ľahkú váhu. Je to jasný signál, že srdce nedostáva dosť kyslíka.

Nestabilná angina pectoris – „varovný signál infarktu“

Pri tomto type sa bolesť objavuje aj v pokoji, býva silnejšia a dlhšie trvá.
Pocítite ju v strede hrudníka, často ako zvieranie alebo pálenie, ktoré sa môže šíriť do ľavej ruky, ramena alebo hornej časti brucha.

Je to akútny stav, ktorý môže predchádzať infarktu myokardu. Ak máte takúto bolesť, okamžite volajte záchranku (155).

Prinzmetalova (variantná) angína – „záchvat bez námahy“

Pri tomto type sa bolesť neobjaví len pri námahe, ale aj keď oddychujete. Je silnejšia, trvá dlhšie a necítite sa pri nej dobre. Môže vás zaskočiť aj v noci alebo počas bežného dňa bez zjavnej príčiny.

Zvyčajne ju cítite v strede hrudníka ako zvieranie, tlak alebo pálenie. Bolesť sa môže rozširovať do ľavej ruky, ramena, krku alebo až do hornej časti brucha.

Tento stav je vážny a môže byť predzvesťou infarktu. Ak takúto bolesť pocítite, neváhajte a hneď volajte záchranku na čísle 155.

Príznaky anginy pectoris: ako ju rozpoznať? 

Najčastejším príznakom anginy pectoris je tlaková bolesť alebo ťažoba v strede hrudníka – vyskytuje sa až u 80 – 90 % pacientov.

Zvyčajne trvá niekoľko minút a zmizne, keď si oddýchnete alebo použijete liek s nitroglycerínom.

Okrem toho sa môže objaviť aj:

• dýchavičnosť – najmä u žien a starších ľudí,
• bolesť vyžarujúca do ľavej ruky, krku, čeľuste alebo hornej časti brucha,
• potenie, únava, búšenie srdca,
• nevoľnosť alebo pocit na zvracanie,
• pálenie či tlak v nadbrušku, ktorý si môžete pomýliťi so „žalúdočnými ťažkosťami“.

Čo najčastejšie spúšťa anginu pectoris? 

• Fyzická námaha (napr. rýchla chôdza, výstup po schodoch, nosenie ťažkých predmetov)
• Emočný stres alebo rozrušenie
• Chladné počasie – cievy sa sťahujú a srdce musí pracovať viac
• Ťažké jedlo alebo prejedanie
• Fajčenie či nedostatok spánku
  

Tieto situácie zvyšujú nároky srdca na kyslík, a ak sú cievy zúžené, objaví sa bolesť – varovný signál, že srdce trpí nedostatkom kyslíka.

Kedy nejde o anginu pectoris, ale o infarkt myokardu?

Rozlíšiť anginu pectoris od infarktu myokardu je kľúčové. Pri angíne bolesť trvá krátko (väčšinou menej ako 10 minút) a ustupuje po oddychu alebo po lieku.

Pri infarkte je situácia iná:

• Bolesť je silnejšia, trvá dlhšie ako 20 minút a nezmizne ani po podaní lieku (napr. nitroglycerín – tzv. „tabletka pod jazyk”) 
• Často ju sprevádza silné potenie, slabosť, bledosť, úzkosť alebo nevoľnosť.
• Môže sa objaviť pocit „blížiacej sa smrti“.

Infarkt znamená, že časť srdcového svalu už nemá žiadny prísun krvi a začína odumierať.
Preto v takýchto prípadoch okamžite volajte 155 alebo 112 – každá minúta rozhoduje.

Ako prebieha diagnostika anginy pectoris

Keď prídete k lekárovi s podozrením na anginu pectoris, prvým krokom je rozhovor o vašich ťažkostiach. Lekár sa pýta, kedy bolesť vzniká, ako dlho trvá a čo ju zmierňuje.
Nasleduje fyzikálne vyšetrenie (počúvanie srdca, meranie tlaku) a hlavne EKG – vyšetrenie, ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca.

EKG a ďalšie vyšetrenia – čo vám lekár zistí

• EKG (elektrokardiogram) – môže ukázať typické zmeny pri nedokrvení srdca, no niekedy je v pokoji normálne.
• Záťažové testy – chôdza na páse alebo bicykli počas merania EKG odhalí, ako srdce reaguje na námahu.
• CT koronarografia – špeciálne röntgenové vyšetrenie ciev, ktoré zásobujú srdce.
• Krvné testy – zisťujú prítomnosť tzv. troponínov, látok, ktoré sa uvoľňujú pri poškodení srdcového svalu (napr. pri infarkte).

Tieto vyšetrenia pomáhajú rozlíšiť, či ide o anginu pectoris, ako je závažná, a či nehrozí infarkt.

Stupne závažnosti anginy pectoris

Lekári používajú 4 stupne závažnosti (podľa Kanadskej kardiovaskulárnej spoločnosti):

Ak sa u vás prejavujú príznaky III. alebo IV. stupňa, lekár zvyčajne odporučí detailnejšie vyšetrenia alebo zváži zákrok (napr. vloženie stentu do cievy).

Liečba a prevencia angíny pectoris

Cieľom liečby nie je len zmierniť bolesť, ale aj znížiť riziko infarktu a predĺžiť život. Základom je kombinácia liekov a zmeny životného štýlu.

Je možné vyliečiť angínu pectoris?

Úplné vyliečenie je možné, ak sa podarí odstrániť príčinu, napríklad rozšíriť upchatú cievu pomocou stentu alebo bypasu (chirurgického premostenia cievy).

V mnohých prípadoch však ide o chronické (dlhodobé) ochorenie, ktoré sa dá udržiavať pod kontrolou pomocou liekov a zdravých návykov.

Pri vážnejších formách sa zvažuje aj invazívna liečba – napr. vloženie stentu (kovovej výstuže do cievy) alebo bypass.

Prevencia pred angínou pectoris

Prevencia je najsilnejší liek, ktorý máte vo vlastných rukách. Zdravý životný štýl dokáže znížiť riziko anginy pectoris aj infarktu až o polovicu.

Tu je niekoľko jednoduchých, ale účinných krokov:

1. Prestaňte fajčiť – fajčenie je nepriateľ č. 1 pre vaše cievy.
2. Jedzte vyvážene – menej mastného, viac ovocia, zeleniny a rýb.
3. Hýbte sa – aspoň 30 minút denne (rýchla chôdza, bicykel, plávanie).
4. Zvládajte stres – doprajte si odpočinok, spánok, hlboké dýchanie.
5. Kontrolujte tlak, cholesterol a cukor v krvi – pravidelné merania zachytia problémy včas.
6. Užívajte lieky podľa odporúčania lekára – aj keď sa cítite dobre.

Aj malé zmeny správania môžu mať veľký vplyv na vaše srdce a takisto majte vždy na mysli – prevencia je vždy jednoduchšia než liečba.

Lieky na angínu pectoris

Liečba anginy pectoris je dnes veľmi účinná. Vďaka liekom dokážu lekári znížiť riziko infarktu, zmierniť bolesť a zlepšiť kvalitu života.

Ak máte túto diagnózu, nie je dôvod na paniku – dôležité je rozumieť, čo lieky robia a prečo ich užívate.

Najčastejšie sa používajú tieto skupiny:

• Aspirín – bráni tvorbe krvných zrazenín a znižuje riziko infarktu. Väčšina pacientov s anginou pectoris ho má užívať denne, ak nemá alergiu alebo problémy s krvácaním.
• Betablokátory – spomaľujú srdce a znižujú jeho záťaž, vďaka čomu sa bolesti objavujú menej často.
• Blokátory vápenatých kanálov – uvoľňujú cievy a zlepšujú prietok krvi.
• Dlhodobo pôsobiace nitráty – pomáhajú predchádzať záchvatom bolesti – uvoľňujú cievy a zlepšujú prietok krvi.
  • Na akútnu bolesť sa však používajú iné formy – tzv. nitroglycerín (tableta alebo sprej pod jazyk).
• Ranolazín – moderný liek, ktorý sa pridáva pri pretrvávajúcich ťažkostiach.

Prírodná liečba

Podľa odborníkov neexistuje žiadna overená prírodná liečba, ktorá by nahradila štandardné lieky alebo preukázateľne znížila riziko infarktu. To však neznamená, že nemôžete bez liekov urobiť nič. Najlepšou „prírodnou terapiou“ je zdravý životný štýl:

• jedzte viac zeleniny, ovocia a celozrnných potravín,
• obmedzte soľ, tuk a cukor,
• nefajčite a obmedzte alkohol,
• hýbte sa každý deň aspoň 30 minút,
• naučte sa zvládať stres – napríklad hlbokým dýchaním, meditáciou alebo prechádzkami.

Doplnky stravy či bylinné čaje môžu byť doplnkom zdravého režimu, ale nie náhradou liekov.

Invazívna liečba (operácia pri vážnych stavoch)

Ak lieky nestačia, lekár môže odporučiť zákrok:

1. Perkutánna koronárna intervencia (PCI) – lekár pomocou tenkej hadičky (katétra) zavedie do zúženej cievy stent – malú kovovú výstuž, ktorá ju udrží otvorenú.
   Zákrok sa robí cez tepnu na ruke alebo v slabine a pacient zvyčajne odchádza domov po pár dňoch.
2. Bypass (CABG)
   Chirurg vytvorí obchádzku okolo upchatého miesta pomocou cievy z inej časti tela.
   Cieľom je zlepšiť prietok krvi do srdca a zmierniť bolesti.

Tieto operácie zlepšujú príznaky a umožňujú pacientom viesť aktívnejší život, no nemusia vždy znížiť riziko infarktu alebo úmrtia.
Rozhodnutie o zákroku je vždy individuálne. Zavisí od zdravotného stavu, veku a výsledkov vyšetrení.

Prvá pomoc pri angíne pectoris

Pri bolesti na hrudníku:

1. Okamžite si sadnite alebo ľahnite.
2. Podajte si nitroglycerín pod jazyk.
3. Ak bolesť neustúpi do 5 minút, opakujte (max. 3 dávky) a volajte 112 alebo 155.
4. Ak môžete, užite aspirín (162 – 324 mg).

Kedy vyhľadať doktora?

Lekára by ste mali navštíviť vždy, ak:

• bolesť na hrudi je nová, silnejšia alebo trvá dlhšie než zvyčajne,
• objavuje sa aj v pokoji alebo v noci,
• bolesť neustúpi do 5 minút po nitroglyceríne,
• pociťujete dýchavičnosť, potenie, slabosť, nevoľnosť alebo bolesť v krku či čeľusti,
• alebo máte podozrenie na srdcový infarkt.

Ak máte pochybnosti, radšej volajte lekára skôr.