O ADHD alebo Poruche hyperaktivity s deficitom pozornosti ste už asi počuli. Toto ochorenia sa zväčša diagnostikuje u detí, ktoré začnú chodiť do školských zariadení. Majú problémy s učením, dostávajú neustále poznámky, učitelia si s nimi nevedia rady. To sú prvé príznaky podľa ktorých môže rodič spozorovať, že niečo nie je v poriadku. Platí ale, že toto ochorenia sa presúva aj do dospelosti. Ľudia si často nepamätajú aké úlohy majú v práci vykonávať, čo komu povedali, nevedia sa zorganizovať a podobne. Ak tieto problémy neriešia, môžu sa rozvinúť aj pridružené psychické problémy, nedostatok sebadôvery, depresia a iné.
V nasledujúcom článku sa dozviete:
ADHD je anglicky skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder a teda Porucha hyperaktivity s deficitom pozornosti. Ide o poruchu nepozornosti, ktorá môže byť spojená aj s hyperaktivitou alebo impulzivitou, ktorá narúša bežný vývoj a fungovanie človeka. Medzi hlavné príznaky patria problémy s koncentráciou, neschopnosť dokončiť prácu včas, porucha pozornosti, neschopnosť zorganizovať si úlohy, neschopnosť pamätať si úlohy a iné. ADHD sa diagnostikuje najmä deťom v školskom veku, kedy je táto choroba najjednoduchšie spozorovateľná. Táto porucha sa ale netýka len detí a môže ovplyvňovať aj život dospelého človeka.
Diagnostika sa vykonáva najskôr od 3 roku života dieťaťa. Ľuďom s týmto ochorením mozog neprodukuje dostatok dopamínu a noradrenalínu, ktoré sú zodpovedné za pozornosť, motiváciu, pokoj.
ADHD je podľa štatistík najvyššia v krajinách s vyššími príjmami. Taktiež sa ukazuje, že chlapci majú 2x väčšie riziko diagnostikovania ADHD ako dievčatá. U detí sa percentá zvyšujú s vekom. 2,4% detí vo veku 2-5 rokov a až 9,6% detí vo veku 6-11 rokov bolo diagnostikovaných s ADHD. Celosvetovo je diagnostikových iba 2,5% chorých dospelých s týmto ochorením, v USA je to až 4,4%. Toto ochorenie je ale u dospelých veľmi málo diagnostikované, čo ukazuje aj fakt, že až 85% detí, ktoré ADHD trpeli ho budú mať aj v dospelosti. Je veľmi dôležité, aby sa dieťa s týmto ochorením diagnostikovalo a naučilo sa vysporiadať s touto chorobou už v mladom veku, aby následne vedeli pozitívne ovplyvniť výsledky v dospelosti. Stáva sa aj, že sa dieťa naučí vekom tak zvládať príznaky, že v dospelosti už nespadá do kategórie s diagnózou ADHD, môžu mať stále nejaké príznaky, ale nie sú dostatočné pre stanovenie tejto diagnózy. Ukazuje sa tiež, že iba 11% dospelých je aj liečených. Dospelí môžu trpieť tiež iné ochorenia pod ktorými schovávajú príznaky ADHD. K takýmto môžu patriť úzkostná porucha, poruchy nálad, kontrola zosilnenia, porucha zneužívania návykových látok.
Platí, že každý dospelý človek ktorý má ADHD ho mal aj ako dieťa, i keď mu nemuselo byť diagnostikované. Dospelí s týmto ochorením môžu mať nasledujúce problémy:
Tieto príznaky môžu jedinca ovplyvňovať neustále, alebo len pri výkone určitých aktivít. Príznaky ochorenia sú odlišné u každého človeka. Aj niektorí ľudia s ADHD sa dokážu sústrediť na niektoré aktivity, ktoré ich zaujímajú a majú pre ne nadšenie. Iní však môžu mať problémy pri vykonávaní každodenných aktivít. Platí tiež, že niektorí sú veľmi spoločenskí, iní zase uzavretí.
V dospelosti ľudia s touto chorobou zvyknú často meniť práce alebo mať v práci problémy, prípadne nie sú v práci spokojní, keďže majú pocit, že nemôžu byť úspešní. V oblasti osobného života zvyknú títo ľudia fajčiť, alebo užívať drogy alebo alkohol, mať menej peňazí, trpieť depresiami, jazdiť rýchlejšie a tým aj častejšie v dopravných nehodách.
V osobnom živote sa častejšie rozvádzajú, prípadne rozchádzajú s partnerom.
Diagnostika ADHD u dospelých sa vykonáva najčastejšie prostredníctvom spojenia psychologického vyšetrenia, zdravotnej histórie a krvných testov. Lekár sa zväčša pýta na otázky, ktoré pomôžu zistiť, či mohol daný jedinec trpieť ADHD ako dieťa. Taktiež budú zisťovať, či sa toto ochorenie už v rodinnej anamnéze vyskytlo.
Medzi najpoužívanejšie metódy liečby je spojenie behaviorálnej terapie a stimulačných liekov. Ak tie nefungujú, prejde sa k nestimulačným liekom. Ich úlohou je ovplyvniť hladinu dopamínu a noradrenalínu v mozgu.
Medzi najčastejšie behaviorálne terapie sa radia:
U detí sa tiež často využíva Kognitívna behaviorálna terapia, kedy terapeut učí deti ako vyjadriť svoje myšlienky bez toho, aby rušili ostatných.
Ak užívate nejaké lieky na ADHD alebo akýkoľvek iný stav, užívajte ich presne podľa predpisu. Užívanie dvoch dávok naraz, aby ste dohnali vynechané dávky, môže byť zlé pre vás aj pre ostatných. Ak spozorujete vedľajšie účinky alebo iné problémy, čo najskôr sa poraďte so svojím lekárom.
Urobte si cez deň čas na plánovanie ďalšieho dňa. Urobte tak vtedy, keď vás nič neponáhľa a urobte si detailný plán čo treba ďalší deň urobiť. Striedajte veci, ktoré chcete robiť, s tými, ktoré nechcete, aby ste pomohli svojej mysli zostať v zábere. Použite denný plánovač, pripomienkovú aplikáciu, časovač, nechajte si poznámky pre seba a nastavte si budík, keď si potrebujete spomenúť na stretnutie alebo inú aktivitu.
Váš mozog je zapojený inak ako mozog iných ľudí a môže vám trvať dlhšie, kým veci spravíte. To je v poriadku. Stanovte si reálny časový rámec pre svoje každodenné úlohy – a nezabudnite si pripraviť čas na prestávky, ak si myslíte, že ich budete potrebovať.
Ak máte tendenciu robiť veci, ktoré neskôr ľutujete, ako napríklad prerušovať ostatných alebo sa na nich hnevať, zvládnite tento impulz prestávkou. Počítajte do 10, zatiaľ čo pomaly dýchate namiesto hrania. Zvyčajne impulz prejde tak rýchlo, ako sa objavil.
Keď je čas niečo urobiť, zbavte sa rušivých vplyvov. Ak zistíte, že vás rozptyľuje hlasná hudba alebo televízor, vypnite ho alebo použite štuple do uší alebo slúchadlá s potlačením hluku, aby ste prehlušili zvuky. Prepnite telefón do tichého režimu. Presuňte sa na tichšie miesto alebo požiadajte ostatných, aby vám pomohli urobiť veci menej rušivými. Ak môžete, pracujte v miestnosti s dverami, ktoré môžete zavrieť. Nastavte si priestor tak, aby vám pomohol sústrediť sa.
Ďalším spôsobom, ako upokojiť mozog, je vyčistiť priestor od vecí, ktoré nepotrebujete. Môže to zabrániť rozptyľovaniu a môže vám to pomôcť udržať si poriadok, pretože budete mať menej vecí na upratovanie. Odstráňte svoje meno zo zoznamov nevyžiadanej pošty a plaťte účty online. Zaobstarajte si organizačných pomocníkov, ako sú kontajnery pod posteľ alebo držiaky na dvere. Požiadajte priateľa, aby vám pomohol, ak sa vám zdá, že neviete kde začať.
Cvičenie je dobré pre každého, ale ak máte ADHD, cvičenie dokáže viac než len zlepšiť vašu postavu. Dokonca aj malé pravidelné cvičenie môže zmierniť príznaky ADHD. Ak sa potrebujete zbaviť nejakej energie, ste hyperaktívny alebo sa len cítite nepokojne. Cvičenie, hobby alebo iná zábava môžu byť dobrou voľbou. Strieľajte 20 až 30 minút denne. Ak pracujete v kancelárii, rýchla prechádzka počas obeda môže poraziť popoludňajší útlm vášho mozgu. Po cvičení sa budete cítiť viac sústredení a budete mať viac energie na zotrvanie v úlohe.
Impulzívne správanie môže byť vedľajším účinkom ADHD. Ak zistíte, že ste preťažení, skúste povedať nie na pár vecí. Opýtajte sa sami seba: Naozaj to dokážem? Buďte k sebe a k ostatným úprimní o tom, čo je možné a čo nie. Keď sa naučíte povedať nie, budete si môcť veci, ktorým poviete áno, užiť ešte viac.
Dodržiavanie úlohy môže byť jednoduchšie, keď vás na konci čaká odmena. Predtým, ako sa pustíte do projektu, rozhodnite sa čo by vás potešilo, keď danú úlohu dokončíte.
Rodičia niektorých neposedných detí si občas povzdychnú: „Keby len to moje dieťa nebolo také hyperaktívne!“. Pritom netušia, že porucha pozornosti…
Pri výchove dieťaťa s poruchami pozornosti a správania (ADD, ADHD) by si rodičia mali uvedomiť, že nejde o chorobu, ale problémové…
Výchova detí s ADHD si vyžaduje individuálny prístup a jasne stanovené pravidlá. Ak sú dôsledne dodržiavané v rámci rodiny a…
