Až aký pomalý môžem byť, aby som sa na pretekoch nemusel za svoj výkon hanbiť? Častá otázka bežcov začiatočníkov, ktorí do cieľa dobiehajú väčšinou vtedy, keď prví stoja na stupňoch víťazov a ostatní sa už zberajú domov.
Kým víťazi polmaratónu v Košiciach v 2017 i v Bratislave zabehli 21 km za zhruba 1:10 hod (tempo 3:18), poslednému bežcovi to na oboch podujatiach trvalo tri hodiny (tempo 8:30). Bežci zo stredu výsledkových tabuliek oboch pretekov dokázali bežať v tempe 5:30 min/km. Podobné rozdiely sú však aj pri maratóne či 10 km behoch.
Zuzana Zambojová z Bratislavy sa na štart svojich prvých bežeckých pretekov postavila presne dva mesiace po tom, ako vôbec začala s behaním. Trúfla si hneď na 10 km. „Počas celého behu som bola medzi poslednými, v druhej polovici som bežala už väčšinou sama. Aj napriek tomu, že som dobehla do cieľa predposledná, to bol neuveriteľný zážitok. Bola som na seba pyšná, že som zabehla 10 kilometrov po dvoch mesiacoch tréningu. Ale ani skončiť posledná nie je hanba, hanba je nezačať,“ hovorí.
Ani usporiadatelia pretekov sa na pomalých bežcov nepozerajú cez prsty. „Ja osobne proti bežcom, ktorí si volia svoje vlastné pomalšie tempo, aby neriskovali neskorší kolaps, nemám v zásade nič. Ak je vypísaný časový limit na ukončenie pretekov a oni ho dodržia, sú pre mňa takými istými účastníkmi pretekov, ako víťazi. Myslím si, že každý z bežcov nejako začínal a postupne sa dokázal zlepšovať. Atmosféra pretekov a vzájomné súťaženie je pre mnohých obrovskou motiváciou a postupne posunie ich výkonnosť nahor,“ dodáva nádej posledným Branislav Koniar, organizátor Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.
Najväčší bežecký sviatok v Bratislave má heslo Kde víťazom je každý. „Aj z toho je jasné, že pre nás je dôležitý ozaj každý bežec, bez ohľadu na to, či je na čele, v hlavnej mase alebo na chvoste štartového poľa,“ vysvetľuje Jozef Pukalovič, organizátor ČSOB Bratislava Marathonu.
Podľa neho len na maratóne sa stáva, že ak bežci nespĺňajú časový limit, tak zopár jednotlivcov stiahnu z trate. Pri ostatných behoch tento problém nemusia riešiť, nastavené limity sú dosť mäkké.
„Na druhej strane musí každý bežec prihliadať na svoju aktuálnu športovú výkonnosť – nielen na vznešené ciele. Ak sa niekto trápi tempom nad 10 min/km, je podľa môjho názoru lepšie bežať kratšiu vzdialenosť a dotrénovať na dlhší beh. Ale tempá okolo 8 min/km plne rešpektujeme, podstatné je, aby aj samotný bežec mal z behu dobrý pocit a neničil si zdravie. A samozrejme tréningom sa snažil tie časy zlepšovať,“ dodal.
Z Mateja Tótha vykresal majstra sveta i olympijského víťaza, no stále má pocit, že sa ako tréner má čo učiť.…
Keď si do vyhľadávača zadáte jednoslovný výraz „pretrénovanie“, dostanete v podstate homogénne informácie, ktoré si medzi sebou „vše-rôzne“ bežecké weby…
Ochorenie COVID-19 sa na Slovensku vyskytuje už od marca tohto roku. Odvtedy neustále mutuje a je stále nebezpečnejší. Zhovárali sme…
