Postupné opotrebovanie kĺbov

V tomto článku sa dozviete

• Ako sa ochorenie vyvíja?
• Artróza ako prejav staroby
• Artróza ako prejav iných ochorení
• Komu hrozí?
• Ako jej predchádzať?
• Ako liečiť artrózu
• V akom veku ísť na operáciu?
• Život s endoprotézou
• Čakanie na nový kĺb

Ako sa ochorenie vyvíja?

Artróza sa prejavuje postupným poškodzovaním chrupky, ktorá pokrýva povrch kĺbu. Chrupka stráca pružnosť, zmenšuje sa jej hrúbka, vznikajú v nej trhliny, na okraji kĺbu sa vytvárajú kostné výrastky. Tieto zmeny sú často sprevádzané tvorbou tekutiny v kĺbe, čo následne zvýrazňuje subjektívne ťažkosti pacienta.

Postihnutý môže byť ktorýkoľvek kĺb, ale najčastejšie sú postihnuté bedrové a kolenné kĺby, drobné kĺby na rukách a chrbtici. Prvým príznakom býva bolesť kĺbu, spočiatku len pri záťaži, neskôr aj v pokoji. Postupne sa pridružuje obmedzenie pohyblivosti v poškodenom kĺbe. Typické sú tzv. štartovacie bolesti prejavujúce sa dočasne po dlhšom ležaní či sedení a trvajú, kým sa pacient nerozhýbe. Potom ustupujú. Tieto ťažkosti obyčajne prinútia človeka navštíviť ortopéda.

Na potvrdenie diagnózy a určenia stupňa ochorenia obyčajne postačuje röntgenové vyšetrenie. Najväčšie problémy spôsobuje pacientom postihnutie tzv. váhonosných kĺbov bedra a kolena.

Artróza ako prejav staroby

Artróza je u časti pacientov najmä vo vysokom veku výsledkom prirodzeného starnutia organizmu a postupného opotrebovávania pohybového aparátu.

Artróza ako prejav iných ochorení

Vo väčšine prípadov vzniká ako následok nepriaznivého pôsobenia veľkého množstva iných ochorení a je ich konečným štádiom. Hovoríme, že artróza je sekundárna.

Príkladom tohto druhu artrózy je vrodená deformita bedrového kĺbu, často nazývaná aj ako „vrodené vykĺbenie“. K prevencii patrí ultrazvukové vyšetrovanie kĺbov u dojčiat. Včasným zistením a následnou liečbou tejto chyby môžeme predísť vzniku predčasnej artrózy v neskoršom veku.

Ďalšími častými príčinami artrózy sú:

• úrazy spojené s poranením meniskov, väzov a zlomeninami kostí (zvlášť, ak zasahujú do kĺbov);
• infekčné a reumatické zápaly kĺbov;
• nadmerné preťažovanie kĺbov fyzickou prácou, športom alebo nadváhou;
• niektoré neurologické a metabolické ochorenia, hemofília (porucha zrážnlivosti krvi).

Komu hrozí?

Každému, kto má kĺby postihnuté úrazom alebo akoukoľvek chorobou. Chrupka je zvláštne tkanivo, ktoré nemá cievne zásobenie. Prísun živín je zabezpečený tak, že sa chrupka správa ako špongia, ktorá pri stlačení a uvoľnení do seba nasáva kĺbovú tekutinu vlastnou pružnosťou. V kĺbovej tekutine sa nachádzajú výživné látky.

Pre výživu chrupky a jej správne fungovanie sú dôležité dva faktory:

• správne zloženie kĺbovej tekutiny,
• správna záťaž chrupky, jej primerané stláčanie chrupky (chrupke škodí nedostatočná, ale aj príliš veľká záťaž).

Ako jej predchádzať?

• Včasným liečením všetkých ochorení a úrazov pohybového aparátu, zvlášť kĺbov,
• zdravým životným štýlom s dostatočným pohybom a racionálnou výživou. Najvhodnejším športom je plávanie, bicyklovanie, chôdza, beh,
• udržiavaním správnej hmotnosti, pretože obezita je významným rizikovým faktorom artrózy.

Ako liečiť artrózu

V počiatočnom štádiu ochorenia pacient pociťuje občasné bolesti, najmä po záťaži a pozoruje postupné obmedzovanie hybnosti. V tomto štádiu je potrebné odstrániť faktory, ktoré artrózu zhoršujú – vhodné je schudnúť a mať dostatok zdravého pohybu, ktorý nepreťažuje kĺby.

Z liekov sa užívajú:

• analgetiká (lieky proti bolesti),
• antiflogistiká (lieky proti zápalu),
• myorelaxanciá (lieky uvoľňujúce svalovú stuhnutosť),
• kortikoidy (lieky podávané najmä vnútrokĺbovo na zmiernenie zápalu),
• chondroprotektíva (lieky zlepšujúce kvalitu chrupky).

Liečba môže byť doplnená viskosuplementáciou (podávanie injekcií do kĺbu kvôli zlepšeniu vlastností kĺbového maziva) a rehabilitáciou.

V pokročilom štádiu artrózy býva jedinou úľavou operácia, výmena kĺbu za umelý. Odkladanie operácie má za následok vznik rozsiahlych deštrukčných zmien, ktoré menia tvar kĺbu a tým sťažujú operáciu a zhoršujú pooperačné výsledky.

Najčastejšie sa operujú bedrové a kolenné kĺby, pretože tie sú pre pohyb najdôležitejšie a ich poškodenie spôsobuje pacientom najväčšie ťažkosti. Na Slovensku sa vykoná ročne približne 200 takýchto operácií pripadajúcich na 100 000 obyvateľov.

V akom veku ísť na operáciu?

Dnes je operácia umelého kĺbu – implantácia totálnej endoprotézy – rutinnou operáciou, ktorú je možné vykonať u dospelého človeka podľa potreby, v každom veku. Najviac pacientov je však operovaných po 50. roku života.

Život s endoprotézou

Pacient s endoprotézou musí čiastočne upraviť svoje pohybové stereotypy. Povolené sú všetky bežné pohybové aktivity vrátane menej náročných športov. Odporúča sa len fyzicky nepreťažovať operovaný kĺb. Ťažká práca, resp. aktívne športovanie, môže prispieť k skráteniu jeho životnosti, ktorá je priemerne 15 rokov. Sú pacienti, ktorým endoprotéza slúži dobre aj 30 rokov. Po čase životnosti endoprotézy, keď sa objavia ťažkosti, je možná jej operačná výmena.

Čakanie na nový kĺb

Čakacie doby, ktoré ešte nedávno boli rádovo aj niekoľko rokov, sa v poslednej dobe dramaticky skrátili. V súčasnosti čaká pacient na operáciu priemerne 2 mesiace. Na niektorých pracoviskách sú čakacie doby kratšie, resp. v celkovom čase je započítaná aj doba nevyhnutnej prípravy na operáciu, realizácia predoperačných vyšetrení a prípadná medikamentózna príprava rizikových pacientov.