Fyzické reakcie organizmu na konzumáciu určitých potravín patria medzi bežné klinické stavy. Väčšina z nich je skôr spôsobená potravinovou intoleranciou než potravinovou alergiou. Častá zámena týchto pojmov je spôsobená podobnosťou symptómov týchto stavov. Potravinovou precitlivenosťou trpí čoraz väčšia časť populácie. Predpokladá sa, že postihuje asi 2 percentá dospelých a 8 percent detí do veku 3 rokov.
Potravinová intolerancia, na rozdiel od potravinovej alergie, nespôsobuje reakciu imunitného systému. Alergia na potraviny sa prejavuje postihnutím väčšieho množstva orgánových systémov a radom príznakov. V niektorých prípadoch môže byť alergická reakcia na potravu ťažká alebo môže ohrozovať život. Príznaky potravinovej intolerancie sú všeobecne menej závažné a často sa obmedzujú na tráviace problémy.
Potravinová precitlivenosť spôsobuje objektívne reprodukovateľné príznaky ako dôsledok konzumácie špecifickej potraviny (alebo zložky potravy), ktorú bežná časť populácie toleruje bez klinických symptómov. Existuje niekoľko základných príčin potravinovej intolerancie. Najčastejšou príčinou je absencia enzýmu potrebného na pre úplný proces trávenia potravy alebo niektorej jej zložky. Medzi najčastejšie potravinové intolerancie patrí neznášanlivosť laktózy, prípadne niektorých látok zlepšujúcich chuť jedál. K častým príčinám patrí syndróm dráždivého čreva, spôsobujúci kŕče, zápchu a hnačku. Bežným dôvodom potravinovej intolerancie je citlivosť na prídavné látky v potravinách (aditíva), napríklad siričitany používané pri konzervácii sušeného ovocia a vína, ktoré spôsobujú astmatické záchvaty citlivých osôb. V niektorých prípadoch je spúšťačom intolerancie konkrétnej potraviny, opakujúci sa stres alebo psychologické faktory, ale hovorí sa aj o vplyve životného prostredia. K ďalším príčinám neschopnosti tráviť nejaký druh potraviny patrí celiakia, ktorá však sčasti zahŕňa aj vlastnosti skutočnej potravinovej alergie, pretože ovplyvňuje imunitný systém. Iným mechanizmom nealergickej potravinovej precitlivenosti je nadmerná reaktivita na látky s farmakologickým účinkom, ktoré sa prirodzene vyskytujú v potravinách. Medzi tieto látky patria biogénne amíny (histamín, tyramín, fenyletylamín, sérotonín, dopamín), ale aj kofeín, teobromín, teofylín a etanol. V mnohých prípadoch nealergickej potravinovej precitlivenosti je patogenetický mechanizmus stále neznámy.
Niektoré intolerancie sú etnicky špecifické, iné sú pomerne bežné. Napríklad intolerancia laktózy postihuje 100 percent pôvodných ázijských, afrických a aljašských populácií aj pôvodné obyvateľstvo Ameriky. U Afroameričanov je výskyt neznášanlivosti laktózy v dospelosti nad 70 percent a u Európanov je jej výskyt v dospelosti v intervale 30-60 percent.
K najčastejším symptómom potravinovej intolerancie patria gastrointestinálne prejavy v podobe nadúvania, hnačky bez stôp krvi, tvorby nadmerného množstva črevných plynov, nevoľnosti, vracania, bolestí brucha sprevádzaných kŕčovitými sťahmi hladkých svalov. Potravinová intolerancia nespôsobuje krvavú alebo čiernu stolicu, mdloby, abnormálnu srdcovú frekvenciu, svalovú slabosť ani záchvaty.
Ak sa u človeka dostaví reakcia po konzumácii konkrétneho jedla, úlohou lekára je zistiť, či je výsledkom imunitnej odpovede organizmu (alergia), alebo intolerancie. Diagnostika sa zakladá na anamnéze a dodatočnom vyšetrení krvi kvôli identifikácii špecifického IgE proti potravinovému alergénu. Využívajú sa imunologické krvné a kožné testy, provokačné testy, biopsia čreva. Vykonáva sa aj test kyslosti stolice, zameraný na odhalenie zvýšenej koncentrácie kyseliny mliečnej a mastných kyselín, ktoré poukazujú na kvasné procesy, vyvolané napríklad nestrávenou laktózou. Lekár tiež indikuje eliminačnú diétu a expozičné testy. V tomto prípade sa na určitý čas z jedálnička vyraďujú jednotlivé zložky potravy a sledujú sa reakcie organizmu. Potom sa potraviny postupne opäť zaradia do jedálnička a pozornosť sa sústreďuje na návrat príznakov. Tento proces sa opakuje, až kým nedôjde k odhaleniu konkrétnej potraviny, ako príčinu klinického príznaku.
V súčasnosti nie je známa forma liečby potravinovej precitlivenosti. Možno jej iba predchádzať elimináciou rizikovej potraviny z jedálnička. Lekár môže odporučiť kroky na podporu trávenia určitých potravín alebo na liečbu symptómov (lieky na potlačenie hnačky, kŕčov a podobne).
Človek s potravinovou precitlivenosťou by mal pozorne študovať zloženie potravín na etiketách výrobkov, aby sa v prípade obsahu intolerovanej zložky takýmto potravinám vyhol .