Hoci je besnota najmä ochorenie zvierat, ročne na ňu umrie približne 60 000 ľudí, a to najmä v rozvojových krajinách Afriky a Ázie.
Psy sú hlavným zdrojom prenosu besnoty na ľudí – tvoria až 99 %.
Globálne náklady na besnotu sú odhadované na 8,6 miliardy USD ročne.
V tomto článku sa dozviete:
Besnota je vírusové ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Dá sa mu predchádzať očkovaním. Akonáhle sa však objavia klinické príznaky, besnota je prakticky 100 % smrteľná. Až v 99 % prípadoch sú za prenos vírusu besnoty na človeka zodpovedné domáce psy. Napriek tomu môže besnota postihnúť iné domáce aj voľne žijúce zvieratá. Šíri sa na ľudí zo zvierat prostredníctvom slín, zvyčajne uhryznutím, škrabancami alebo priamym kontaktom so sliznicou (napr. oči, ústa alebo otvorené rany).
Besnota je prítomná na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, pričom viac ako 95 % úmrtí ľudí sa vyskytuje v Ázii a Afrike. Prípady besnoty sú však hlásené zriedkavo a registrované počty sa značne líšia od skutočnej odhadovanej záťaže.
Besnota je jednou zo zanedbávaných tropických chorôb, ktorá postihuje prevažne marginalizované, chudobné a zraniteľné populácie. Hoci existujú účinné ľudské vakcíny a imunoglobulíny proti besnote, často nie sú ľahko dostupné alebo dostupné pre tých, ktorí to potrebujú.
Každý rok dostane liek na besnotu viac ako 29 miliónov ľudí na celom svete. Odhaduje sa, že to zabráni až státisícom úmrtí.
Ľudia sa zvyčajne infikujú po uhryznutí alebo poškriabaní zvieraťom s besnotou. K prenosu môže dôjsť aj vtedy, ak sa sliny infikovaných zvierat dostanú do priameho kontaktu so sliznicou (napr. oči alebo ústa) alebo s čerstvými kožnými ranami.
V Amerike sú teraz hlavným zdrojom úmrtí ľudí na besnotu hematofágne (krvou sa živiace) netopiere, keďže prenos sprostredkovaný psom bol v tejto oblasti do značnej miery prerušený. Besnota prenášaná netopiermi je novou hrozbou aj pre verejné zdravie v Austrálii a západnej Európe.
Úmrtia ľudí po kontakte s líškami a inými druhmi divokých zvierat sú veľmi zriedkavé. Pokiaľ ide o hlodavcov, nie je známe, že by ich uhryznutie prenášalo besnotu.
Extrémne zriedkavý môže byť prenos besnoty vdýchnutím aerosólov obsahujúcich vírus alebo transplantáciou infikovaných orgánov. Taktiež prenos z človeka na človeka uhryznutím alebo slinami je teoreticky možný, ale nikdy nebol potvrdený. To isté platí pre prenos konzumáciou surového mäsa alebo mlieka infikovaných zvierat.
Vírus besnoty môže šíriť každý cicavec. Medzi zvieratá, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou šíria vírus besnoty na ľudí, patria:
Domáce a hospodárske zvieratá:
Divoké zvieratá:
Je dôležité vedieť, ako sa besnota u zvierat – najmä u domácich miláčikov – prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách – a to zúrivej alebo tichej.
Zúrivá forma má 3 štádiá.
Začiatočná fáza trvá 1-3 dni. Pes sa stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po dychu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie a škrabanie si pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť – pes požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a iné. V dôsledku ochrnutia hltana pes nemôže prijímať potravu ani piť vodu a začne slintať.
Počas druhej fázy sa prejavujú príznaky ochorenia oveľa výraznejšie. Psy majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne veľké vzdialenosti. Tie psy, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby a spôsobujú si poranenia. Môžeme pozorovať nápadné slinenie a jazyk vyčnievajúci z papule.
V poslednej fáze psovi ochrnú ďalšie svalové skupiny. Nevydáva už žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie.
U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi len v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočnej fázy.
U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež zúrivá forma. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, hryzie a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.
Medzi faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko besnoty, patria:
Inkubačná doba besnoty je zvyčajne 2–3 mesiace, ale môže sa líšiť od 1 týždňa do 1 roka v závislosti od faktorov, ako je miesto vstupu vírusu a vírusová nálož. Počiatočné príznaky besnoty zahŕňajú všeobecné príznaky vírusového ochorenia, ako je horúčka, bolesť a nezvyčajné alebo nevysvetliteľné pocity brnenia, pichania alebo pálenia v mieste rany. Keď sa vírus dostane do centrálneho nervového systému, vyvinie sa progresívny a smrteľný zápal mozgu a miechy. Keď sa u človeka rozvinú klinické príznaky typické pre besnotu len veľmi zriedkavo je ju možné vyliečiť a nie bez závažných neurologických deficitov.
Podobne ako u zvierat, aj u ľudí existujú dve formy:
Súčasné diagnostické metódy nie sú vhodné na zistenie infekcie pred nástupom klinických príznakov. Pokiaľ nie sú prítomné špecifické symptómy ako je hydrofóbia alebo aerofóbia, alebo ak nie je k dispozícii spoľahlivá anamnéza kontaktu s podozrivým alebo potvrdeným besným zvieraťom, diagnóza je veľmi ťažká. Ľudskú besnotu možno potvrdiť väčšinou až po smrti diagnostickými technikami, ktoré detegujú celé vírusy, vírusové antigény alebo nukleové kyseliny v infikovaných tkanivách (mozog, koža alebo sliny).
Postexpozičná profylaxia (PEP) je súbor opatrení začatých čo najskôr po expozícii patogénu s cieľom zabrániť vzniku a rozvoju choroby. Podaním sa zabráni vstupu vírusu do centrálneho nervového systému, čo by malo za následok smrť. PEP pozostáva z:
Aby ste znížili riziko kontaktu s besnými zvieratami:
Vakcína proti besnote sa odporúča najmä veterinárom a pracovníkom laboratórií, kde sa nachádza vírus besnoty.
V niektorých prípadoch je možné určiť, či zviera, ktoré vás uhryzlo, má besnotu pred začatím série očkovaní proti besnote. Ak sa zistí, že zviera je zdravé, nebudete potrebovať liečbu.
Postupy na určenie, či má zviera besnotu, sa líšia podľa situácie.
Mačky, psy či fretky, ktoré vás uhryznú, môžu byť pozorované po dobu 10 dní, aby sa zistilo, či vykazujú príznaky besnoty. Ak zviera, ktoré vás uhryzlo, zostane zdravé počas tohto obdobia, potom nemá besnotu a nebudete potrebovať vakcínu a liečbu.
Ostatné domáce a hospodárske zvieratá sa posudzujú od prípadu k prípadu. Najlepšie vám poradí vždy veterinár a lekár.
Divoké zvieratá, ktoré sa dajú nájsť a odchytiť, ako napríklad netopier, ktorý sa dostal do vášho domova, môžu byť zabité a testované. Testy na mozgu zvieraťa môžu odhaliť vírus besnoty. Ak zviera nemá besnotu, ani vy nebudete potrebovať liečbu.
Ak zviera, ktoré vás pohrýzlo, nenájdete, prediskutujte situáciu so svojím lekárom. V niektorých prípadoch môže byť nepravdepodobné, že by zviera, ktoré vás pohrýzlo, malo besnotu a môže sa určiť, že vakcína a liečba proti besnote nie sú potrebné (napríklad ak vás pohryzie nejedovatý had – besnota napáda iba cicavce). Avšak niekedy je lepšie a najbezpečnejšie predpokladať, že zviera malo besnotu a pokračovať v očkovaní aj liečbe.
Pri písaní tohto čôlánku boli použité tieto zdroje:
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/rabies
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/rabies/diagnosis-treatment/drc-20351826
https://www.svps.sk/zvierata/choroby_besnota.asp
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0953620521001254
Väčšina majiteľov domácich zvierat má jasno v tom, akú radosť im do života prináša ich zvierací miláčik. Mnohí z…
Predstavte si, že sedíte osamote, zahĺbený do pochmúrnych myšlienok. Vnútorným monológom ste dospeli k tomu, že ste úplne nanič, totálne bezcenný.…
