27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Predčasná separácia dieťaťa

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Až vo veku troch rokov je dieťa schopné separácie na dobu osem hodín bez vážnych emočných zásahov do podvedomia. V jeho vedomí sa vytvorí akási pečiatka, pamäťová stopa, ktorá mu pomôže ísť ďalej a neexistuje nič, čo by tento proces predbehlo. To je zákon.

Kľúčovým obdobím pre vytvorenie citovej väzby medzi matkou a dieťaťom je vek dieťaťa až do troch rokov. Práve počas tohto obdobia potrebuje dieťa nutne zažívať pocit bezpečia ako predpoklad zdravého psychického vývinu.

Ešte aj vo veku dvoch rokov odlúčenie dieťaťa od matky pôsobí naň traumatizujúco a zvýšený stres z odlúčenia podnecuje chorobnosť dieťaťa.

Až okolo tretieho roku života sa dieťa začína pomaly odpútavať od absolútnej citovej závislosti na blízkej osobe. Učebnica psychiatrie od Eugena Bleulera a Manfreda Bleulera, kapitola Prevencia, hovorí: „Všetko, čo v detstve narušuje prirodzené väzby na rodičov, uľahčuje chorobný vývoj osobnosti a neuróz.“

Potrebuje dieťa príliš veľa podnetov?

Žijeme v dobe, ktorá je podnetovo presýtená. Možno práve preto rodičia hľadajú, čo je správne, dobré, efektívne, čo pomôže ich deťom stať sa úspešnými, zdravými ľuďmi v tejto množstvom informácií preplnenej dobe. Čítajú veľa kníh, zisťujú, ktorá výchova je efektívna, dokonalá, múdra, čo nesmú zanedbať, aby z ich detí vyrástli hodnotní ľudia, aby spĺňali ich čakávania, ideály, chcenia, ich neuspokojené potreby.

Väčšina rodičov vkladá do otázok týkajúcich sa vývinu ich detí svoje vlastné osobné problémy, egoideály, vlastné frustrácie, očakávania, ktoré projektuje do svojich detí. Toto všetko je súčasťou našej až schizoidno-mediálnej doby.

Obavy rodičov

Dnešným deťom a mladým ľuďom leží svet pri nohách. Rodičia cítia tlak týchto možností a uvažujú už v ranom a predškolskom veku týchto detí, kedy sa majú začať učiť jazyk, a či už niečo nezanedbali. Potom sa stáva, že dieťa je v postieľke, ešte nechodí, ale pozerá niekoľko hodín denne videá v jazyku, ktorý nie je jeho materinský.

Dieťa potrebuje budovať svoje ego, vnímať svoje reakcie, vlastnú radosť, tvorivosť, vnímať vlastné pohyby, svoje vlastné emócie.

Na čom stavať?

To, na čom treba stavať, je vzťah. Vždy sa treba sústrediť na to, či vzniká vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Výchova je vtedy dobrá a nijako nepoškodzujúca dušu dieťaťa, ak sa vytvorí dobrá vzťahová väzba.

Vznik dobrej vzťahovej väzby je základom dobrej výchovy. Matka stále ponúka malé frustrácie, ktoré to dieťa vývinovo posúvajú a umožňujú dieťaťu, aby sa potom úspešne separovalo od najbližších. Aj základom liečenia dieťaťa z vážnych emočných problémov, vážnych vývinových uviaznutí, je jeho posunutie sa do ďalšej vývinovej zóny len cez vzťahové fungovanie s terapeutom a potom aj s rodičmi.

Uspokojovanie bazálnych citových potrieb u detí, ktoré sa dejú vo vzťahovom fungovaní sú potreba lásky, istoty, bezpečia. Každá z nich je neskutočne dôležitá na to, aby sa dieťa emočne dobre rozvíjalo. V akejkoľvek dobe budeme žiť, akokoľvek náročnej, vyspelej, technicky dokonalej, nikdy nemôžeme zabudnúť, že dieťa má mať uspokojené tieto základné potreby.

Kedy je dieťa schopné separácie na dlhšiu dobu?

Čo deti dnes najviac traumatizuje a ničí v ich zdravom emočnom alebo osobnostnom vývine, sú problémy v oblasti väzby, straty a odlúčenia v ranom veku. Až vo veku troch rokov je dieťa schopné separácie na dobu osem hodín bez vážnych emočných zásahov do podvedomia. V jeho vedomí sa vytvorí akási pečiatka, pamäťová stopa, ktorá mu pomôže ísť ďalej a neexistuje nič, čo by tento proces predbehlo. To je zákon.

Za každým faktorom vývinu procesu dieťaťa je vzťahové prostredie, interakcia medzi dieťaťom a prostredím, v ktorom sa má dieťa vyvíjať. To nie je množstvo dvd-čiek, množstvo hračiek alebo jedlo bez É-čiek, ale vzťah! To, ako tá matka vie byť prítomná, ako vie zachytiť potreby dieťaťa, jeho úzkosť, jeho strach, jeho radosť… v sebe zachytiť, spracovať a vrátiť ošetrené, vrátiť dieťaťu kľud a harmóniu.

Prečo je hra pri vývine dôležitá?

Súčasťou psychoanalýzy je hra. Ale ak vzťahová väzba neposkytuje dieťaťu príležitosti projektovať svoje túžby, tvorivosť, svoje chcenie, svoje zdroje a očakávania do hry, tak mu berie bežný spôsob, ako sa udržať zdravé.

Je jednoducho faktom, že žiadne dieťa nebude reagovať na určitú stimuláciu naučiť sa hrať a nebude mať radosť zo svojej tvorivosti, ak sa to nebude rozvíjať na báze vzťahu, na báze zrelej bezpečnej vzťahovej zóny s tými rodičmi alebo s tými ľuďmi, ktorí sa o dieťa starajú.

Musíme zabezpečiť zdravý vzťah a na základe toho zabezpečiť zdravú mieru hračiek, ktoré sú potom už len bonusom pre dieťa. A až potom ho môžu hračky posunúť vo vývine dopredu. V hre dieťa stvárňuje svoje potreby, svoje vízie a je to pre neho veľmi dôležitá a ukľudňujúca aktivita.

Čo dieťa naozaj potrebuje?

Dieťa musí vedieť, že je milované, rodičmi reflektované, rodičia musia vnímať, čo dieťa potrebuje, čo očakáva, a až potom môžu chcieť učiť svoje dieťa cudzí jazyk, alebo chcieť, aby bolo poslušné, aby si upratalo hračky. Musia sa mu priblížiť, musí byť otvorený emočný kanál, aby sa cez neho kompenzovali aj predchádzajúce frustrácie alebo emočné deficity.

Pevná citová väzba

Vývinové míľniky v telesnom aj duševnom vývoji dieťaťa (dominantne do troch rokov života) majú spoločného menovateľa – matku a pevnú citovú väzbu s ňou. Ak rodičia chcú urobiť všetko pre to, aby ich dieťa v budúcnosti nemalo psychické problémy, mali by sa snažiť upevňovať prirodzené väzby dieťaťa na rodičov. Ak dáme dieťa do akéhokoľvek zariadenia pred tretím rokom, máme veľkú pravdepodobnosť, že urobíme chybu.

Záver

Dieťaťu do troch rokov je lepšie pri mame ako v jasliach. Také dieťa potom v dospelosti ako citovo zrelý človek nepochybne ocení vlastnú schopnosť nadviazať hlboký a trvalý citový partnerský vzťah, ktorý získal práve vďaka vzťahovej väzbe v ranom detstve.

Redakcia portálu Lekár.sk
Ochorenia
detské a dorastové lekárstvomozogpsychické zdravie