Prevencia karcinómu vaječníkov

V tomto článku sa dozviete

• Príčiny vzniku
• Prejavy
• Vyšetrenie onkomarkera CA-125
• Vyšetrenie alfafetoproteínu
• Biopsia
• Záver

Rakovina vaječníkov sa v porovnaní s rakovinou prsníka či krčka maternice vyskytuje vzácnejšie, avšak v rebríčkoch úmrtia je už roky na popredných miestach. Karcinóm vaječníka predstavuje približne 3 percentá všetkých karcinómov u žien.

Jednou z príčin týchto hrozivých štatistík je predovšetkým jej neskorá diagnostika. Ochorenie vo včasných štádiách prebieha často bez klinických príznakov a až 70 až 75 % nádorov vaječníkov je odhalených až v pokročilom štádiu, v ktorom sa prognóza pacientky výrazne zhoršuje. Toto ochorenie môže postihovať ženy vo všetkých vekových kategóriách, no najčastejšie ženy vo veku nad 60 rokov.

Príčiny vzniku

Príčiny vzniku rakoviny vaječníkov nie sú ešte známe. Predpokladá sa však, že význam na jednej strane má stále sa opakujúca ovulácia. Tento predpoklad sa opiera o pozorovanie, že rakovina vaječníkov sa častejšie objavuje u žien, ktoré nikdy neboli tehotné, resp. nikdy nebrali lieky, ktoré potláčajú ovuláciu, ako napr. antikoncepčné pilulky.

Na druhej strane sa zdá, že istú úlohu zohrávajú kontakty so škodlivými látkami, napr. s azbestom alebo mastencom. Okrem toho poukazuje častejší výskyt rakoviny vaječníkov v rodine na geneticky podmienené príčiny.

Ďalší náznak existencie genetických faktorov pozostáva z koincidencie, čiže zo súčasného výskytu s inými nádorovými ochoreniami, ako napr. s rakovinou mliečnej žľazy alebo rakovinou čreva. Vychádza sa z toho, že cca 10 % prípadov rakoviny vaječníkov je geneticky podmienených.

Riziko ochorenia u nádorových syndrómov v rodine sa odhaduje na 60 %. Sú známe mutácie v génoch pri rakovine prsníkovej žľazy BCRA 1 a BCRA 2, pričom doteraz nie je jasné, do akej miery určité mutácie rakovinu prsníkovej žľazy a/alebo vaječníkov vyvolávajú.

Prejavy

Problémom pre toto ochorenie ostáva relatívne veľký priestor v oblasti panvy, kde môže nádor rásť bez toho, aby spôsoboval nejaké klinické ťažkosti. Až v pokročilých štádiách, keď nádor prerastá či tlačí na okolité orgány, sa objavujú prvé klinické príznaky.

Často sú prítomné:

• bolesti v oblasti podbrušia
• nárast obvodu pása
• únava či ťažkosti zo strany zažívacieho traktu (plynatosť, zápcha)
• ťažkosti pri vylučovaní (nutkanie na močenie).

Venovať tomuto zvýšenú pozornosť, resp. navštíviť lekára je nutné vtedy, ak tieto „včasné“ príznaky trvajú viac ako dva týždne. Prítomnosť týchto príznakov neznamená nevyhnutne diagnózu rakoviny vaječníkov, pretože mnohé z nich sa vyskytujú aj pri iných ochoreniach, preto sú často pri karcinóme vaječníkov označované ako nešpecifické (tabuľka č. 1).

Tab č. 1: Najčastejšie včasné príznaky rakoviny vaječníkov a frekvencia ich výskytu

Pri gynekologickom vyšetrení pacientky, u ktorej je podozrenie na rakovinu vaječníkov, je nutné vykonať palpačné (hmatové) gynekologické vyšetrenie na zhodnotenie pošvy, maternice, vajíčkovodov, vaječníkov a konečníka. Rutinné palpačné vyšetrenie nedokáže odhaliť malý nádor vaječníka.

USG vyšetrenie umožňuje presnejšie vyšetrenie reprodukčných orgánov pomocou ultrazvukovej sondy zavedenej do pošvy pacientky (transvaginálna ultrasonografia), prípadne štandardnou USG sondou cez brušnú stenu (abdominálna ultrasonografia).

Vyšetrenie onkomarkera CA-125

Súčasťou rozšíreného vyšetrenia pacientky s podozrením na karcinóm vaječníka je vyšetrenie onkomarkera CA-125. V rámci preventívneho vyšetrenia je možné CA-125 vyšetriť u pacientky nad 30 rokov s dokázanou mutáciou BRCA1, resp. u žien nad 35 rokov, kde sa v rodine vyskytol karcinóm vaječníka (tzn. pozitívna rodinná anamnéza).

Ide o krvné vyšetrenie, ktorým sa meria hladina nádorového markera CA-125. CA-125 sa považuje za sprievodný znak rakoviny vaječníkov, pretože asi u 80 percent pacientiek s rakovinou vaječníkov sú hodnoty CA-125 vyššie v porovnaní so ženami bez rakoviny.

Hodnoty CA-125 v krvi majú však ako metóda skríningu rakoviny vaječníkov niekoľko nevýhod. Zvýšené sú totiž aj pri niektorých iných druhoch nádorov, napríklad rakovine prsníka, pľúc, pankreasu či maternice. Zvýšené CA125 sa môže objavovať aj pri nezhubných ochoreniach, napríklad zápale pobrušnice alebo panvy, cirhóze a endometrióze. Vyššie namerané hodnoty teda nemusia automaticky znamenať karcinóm vaječníkov.

Vyšetrenie alfafetoproteínu

Ďalší z onkomarkerov, ktorý je zvýšený pri určitých druhoch rakoviny vaječníkov (tzv. germinatívne nádory vaječníkov), je alfafetoproteín (AFP). Vyšetrenie tohto onkomarkera však nie je súčasťou preventívnej prehliadky a predstavuje vyšetrenie už pri potvrdenej rakovine vaječníkov. Zvýšenie AFP možno pozorovať aj pri cirhóze pečene, u 70 % pacientov s rakovinou pečene, ako aj u pacientov s nádorom semenníka.

Biopsia

Definitívne je diagnóza karcinómu vaječníkov stanovená po biopsii (odber časti podozrivého tkaniva počas operácie) a histologickom vyšetrení odobratej vzorky. Liečba ochorenia je komplexná, základom je chirurgická liečba, po nej zvyčajne nasleduje chemoterapia.

Záver

Karcinóm vaječníka vo včasných štádiách prebieha často bez klinických príznakov. Približne 70 až 75 % nádorov je odhalených až v pokročilom štádiu, v ktorom sa prognóza výrazne zhoršuje. Ochorenie môže postihovať ženy všetkých vekových kategórií, no najčastejšie ženy nad 60 rokov. Predpokladom úspešnej diagnostiky a adekvátnej liečby je neignorovanie klinických príznakov a pravidelné preventívne prehliadky.